< 箴言 知恵の泉 15 >

1 柔かい答は憤りをとどめ、激しい言葉は怒りをひきおこす。
Yon repons ki dous kalme kòlè; men yon mo sevè pwovoke gwo fache.
2 知恵ある者の舌は知識をわかち与え、愚かな者の口は愚かを吐き出す。
Lang a saj la gen pou mèt, konnesans; men bouch a sila ki manke konprann nan eksprime foli.
3 主の目はどこにでもあって、悪人と善人とを見張っている。
Zye a SENYÈ a tout kote; L ap veye sa ki bon ak sa ki mal.
4 優しい舌は命の木である、乱暴な言葉は魂を傷つける。
Yon lang ki kalme se yon pyebwa lavi; men si l gen desepsyon, l ap kraze lespri.
5 愚かな者は父の教訓を軽んじる、戒めを守る者は賢い者である。
Yon moun ensanse refize disiplin a papa l; men sila ki aksepte repwòch gen sajès.
6 正しい者の家には多くの宝がある、悪しき者の所得には煩いがある。
Gran richès twouve nan kay a moun dwat yo; men gwo twoub se salè a mechan an.
7 知恵ある者のくちびるは知識をひろめる、愚かな者の心はそうでない。
Lèv a moun saj yo gaye konesans; men se pa konsa ak kè moun ensansib yo.
8 悪しき者の供え物は主に憎まれ、正しい者の祈は彼に喜ばれる。
Sakrifis a mechan an abominab a SENYÈ a; men lapriyè moun dwat yo se gwo plezi Li.
9 悪しき者の道は主に憎まれ、正義を求める者は彼に愛せられる。
Chemen mechan an abominab a SENYÈ a; men Li renmen sila ki chache ladwati a.
10 道を捨てる者には、きびしい懲しめがあり、戒めを憎む者は死に至る。
Pinisyon byen di ap tann sila ki abandone chemen an; sila ki rayi korije a va mouri.
11 陰府と滅びとは主の目の前にあり、人の心はなおさらである。 (Sheol h7585)
Sejou mò yo ak labim nan parèt devan zye SENYÈ a; konbyen, anplis, pou kè a lòm! (Sheol h7585)
12 あざける者は戒められることを好まない、また知恵ある者に近づかない。
Sila ki moke a pa renmen sila ki fè l repwòch la; li pa janm ale kote moun saj.
13 心に楽しみがあれば顔色も喜ばしい、心に憂いがあれば気はふさぐ。
Kè ki gen lajwa fè figi moun rejwi; men lè kè a tris, lespri a vin brize.
14 さとき者の心は知識をたずね、愚かな者の口は愚かさを食物とする。
Lespri a moun entèlijan an chache konesans; men bouch a moun sòt la, manje foli.
15 悩んでいる者の日々はことごとくつらく、心の楽しい人は常に宴会をもつ。
Tout jou aflije yo move; men yon kè kontan se yon fèt ki pa janm sispann.
16 少しの物を所有して主を恐れるのは、多くの宝をもって苦労するのにまさる。
Pi bon se piti ak lakrent SENYÈ a, pase gwo richès ak gwo twoub ladann.
17 野菜を食べて互に愛するのは、肥えた牛を食べて互に憎むのにまさる。
Pi bon se yon plato legim avèk lanmou, pase yon bèf gra ak rayisman.
18 憤りやすい者は争いをおこし、怒りをおそくする者は争いをとどめる。
Yon nonm ki kolerik pwovoke konfli; men sila ki lan nan kòlè a kalme yon kont.
19 なまけ者の道には、いばらがはえしげり、正しい者の道は平らかである。
Wout a parese a se tankou yon ran pikan; men pa a moun dwat la se yon gran chemen.
20 知恵ある子は父を喜ばせる、愚かな人はその母を軽んじる。
Yon fis ki saj fè papa l kontan; men yon gason ensanse meprize manman l.
21 無知な者は愚かなことを喜び、さとき者はまっすぐに歩む。
Foli se gwo plezi pou sila ki manke bon konprann nan; men yon nonm ak bon konprann mache dwat.
22 相はかることがなければ、計画は破れる、はかる者が多ければ、それは必ず成る。
San konsèy, plan yo vin jennen; men ak anpil konseyè, yo vin reyisi.
23 人は口から出る好ましい答によって喜びを得る、時にかなった言葉は、いかにも良いものだ。
Yon nonm jwenn kè kontan nan yon repons ki jis, e a la bèl yon mo livre nan pwòp lè li bèl!
24 知恵ある人の道は上って命に至る、こうしてその人は下にある陰府を離れる。 (Sheol h7585)
Wout lavi a mennen moun saj la anwo, pou l kab evite Sejou mò k ap tann li anba a. (Sheol h7585)
25 主は高ぶる者の家を滅ぼし、やもめの地境を定められる。
SENYÈ a va demoli kay moun ògeye a; men L ap etabli lizyè vèv la.
26 悪人の計りごとは主に憎まれ、潔白な人の言葉は彼に喜ばれる。
Plan mechan yo abominab a SENYÈ a; men pawòl agreyab yo san tach.
27 不正な利をむさぼる者はその家を煩らわせる、まいないを憎む者は生きながらえる。
Sila ki fè pwofi ak movèz fwa a, twouble pwòp lakay li; men sila ki rayi afè anba tab la, va viv.
28 正しい者の心は答えるべきことを考える、悪しき者の口は悪を吐き出す。
Kè a moun dwat la reflechi anpil pou bay repons; men bouch a mechan an fè anpil move bagay vin parèt.
29 主は悪しき者に遠ざかり、正しい者の祈を聞かれる。
SENYÈ a lwen mechan an; men Li tande lapriyè a moun dwat yo.
30 目の光は心を喜ばせ、よい知らせは骨を潤す。
Zye klè fè kè kontan; bòn nouvèl kon mete grès sou zo.
31 ためになる戒めを聞く耳をもつ者は、知恵ある者の中にとどまる。
Zòrèy k ap koute repwòch ap viv; zore ki koute koreksyon ap alèz pami saj yo.
32 教訓を捨てる者はおのれの命を軽んじ、戒めを重んじる者は悟りを得る。
Sila ki neglije disiplin meprize pwòp tèt li; men sila ki koute repwòch ranmase bon konprann.
33 主を恐れることは知恵の教訓である、謙遜は、栄誉に先だつ。
Lakrent SENYÈ a se enstriksyon ki bay sajès; avan onè, fòk imilite.

< 箴言 知恵の泉 15 >