< 箴言 知恵の泉 14 >

1 知恵はその家を建て、愚かさは自分の手でそれをこわす。
Fanm saj la bati kay li, men fanm ensanse a demoli li ak pwòp men li.
2 まっすぐに歩む者は主を恐れる、曲って歩む者は主を侮る。
Sila ki mache nan ladwati a gen lakrent SENYÈ a; men sila ki fè chemen kwochi a meprize li.
3 愚かな者の言葉は自分の背にむちを当てる、知恵ある者のくちびるはその身を守る。
Nan bouch a moun sòt la, se yon baton pou do li; men lèv a saj yo va pwoteje yo.
4 牛がなければ穀物はない、牛の力によって農作物は多くなる。
Kote nanpwen bèf, manjwa a pwòp; men se fòs a bèf la ki fè richès.
5 真実な証人はうそをいわない、偽りの証人はうそをつく。
Yon temwen fidèl p ap bay manti; men yon fo temwen pale manti.
6 あざける者は知恵を求めても得られない、さとき者は知識を得ることがたやすい。
Yon mokè chache sajès, e li pa jwenn anyen; men konesans fasil pou sila ki gen bon konprann nan.
7 愚かな者の前を離れ去れ、そこには知識の言葉がないからである。
Kite prezans a yon moun ensanse, sinon ou p ap rekonèt pawòl a saj yo.
8 さとき者の知恵は自分の道をわきまえることにあり、愚かな者の愚かは、欺くことにある。
Sajès a moun rezonab la se pou l konprann chemen li; men betiz a moun ensanse a se desepsyon.
9 神は悪しき者をあざけられる、正しい者は、その恵みを受ける。
Moun ensanse kontwole peche kon jwèt; men pami moun dwat yo, gen bòn volonte.
10 心の苦しみは心みずからが知る、その喜びには他人はあずからない。
Kè a konnen pwòp amètim ak bonè li; men ak lòt, sa p ap pataje.
11 悪しき者の家は滅ぼされ、正しい者の幕屋は栄える。
Lakay mechan yo va detwi; men tant a moun dwat la va fleri.
12 人が見て自ら正しいとする道でも、その終りはついに死に至る道となるものがある。
Gen yon chemen ki sanble bon pou lòm; men fen li se chemen lanmò an.
13 笑う時にも心に悲しみがあり、喜びのはてに憂いがある。
Menm lè bouch ri, kè a ka gen doulè, e lajwa kon fini nan tristès.
14 心のもとれる者はそのしわざの実を刈り取り、善良な人もまたその行いの実を刈り取る。
Kè a ki pa fidèl va jwen rekonpans pou pwòp chemen li; men yon bon moun va rekonpanse pou sa li fè a.
15 思慮のない者はすべてのことを信じる、さとき者は自分の歩みを慎む。
Moun san konprann kwè nan tout bagay; men yon nonm k ap refleshi veye pa li yo.
16 知恵ある者は用心ぶかく、悪を離れる、愚かな者は高ぶって用心しない。
Yon nonm saj fè atansyon pou l vire kite mal; men yon moun fou plen ògèy; li pa pè anyen.
17 怒りやすい者は愚かなことを行い、賢い者は忍耐強い。
Yon nonm kolerik aji nan foli, e yon nonm kokèn va rayi pa lòt yo.
18 思慮のない者は愚かなことを自分のものとする、さとき者は知識をもって冠とする。
Moun san konprann yo gen foli kon eritaj; men moun rezonab lan kouwone ak konesans.
19 悪人は善人の前にひれ伏し、悪しき者は正しい者の門にひれ伏す。
Mal la va bese devan sa ki bon an; e mechan an devan pòtay a moun dwat la.
20 貧しい者はその隣にさえも憎まれる、しかし富める者は多くの友をもつ。
Malere a vin rayi menm pa vwazen li; men moun gwo kòb gen anpil zanmi.
21 隣り人を卑しめる者は罪びとである、貧しい人をあわれむ者はさいわいである。
Sila ki meprize vwazen li fè peche; men sila ki fè gras a malere a, beni.
22 悪を計る者はおのれを誤るではないか、善を計る者にはいつくしみと、まこととがある。
Èske sila ki fòmante mechanste a, pa egare? Men ladousè avèk verite se pou sa yo ki fè sa ki bon.
23 すべての勤労には利益がある、しかし口先だけの言葉は貧乏をきたらせるだけだ。
Nan tout travay gen pwofi; men pale anpil mennen nan povrete.
24 知恵ある者の冠はその知恵である、愚かな者の花の冠はただ愚かさである。
Kouwòn saj yo se richès yo; men betiz moun ensanse se foli yo.
25 まことの証人は人の命を救う、偽りを吐く者は裏切者である。
Yon vrè temwen sove lavi a moun; men sila ki pale manti pase moun nan betiz.
26 主を恐れることによって人は安心を得、その子らはのがれ場を得る。
Nan lakrent SENYÈ a, gen gwo konfyans; e pitit li yo va jwenn sekou.
27 主を恐れることは命の泉である、人を死のわなからのがれさせる。
Lakrent SENYÈ a se yon fontèn dlo lavi, pou moun ka evite pèlen lanmò yo.
28 王の栄えは民の多いことにあり、君の滅びは民を失うことにある。
Nan fòs kantite a pèp yo se glwa a yon wa, men afè prens ki manke moun gate nèt.
29 怒りをおそくする者は大いなる悟りがあり、気の短い者は愚かさをあらわす。
Sila ki lan nan kòlè a, gen gwo konprann; men sila ki fè fache vit, leve foli byen wo.
30 穏やかな心は身の命である、しかし興奮は骨を腐らせる。
Yon kè trankil se lavi pou kò a; men pasyon fè tout zo yo pouri.
31 貧しい者をしえたげる者はその造り主を侮る、乏しい者をあわれむ者は、主をうやまう。
Sila ki oprime malere a ap vekse Kreyatè li; men sila ki gen bonte anvè pòv la, onore L.
32 悪しき者はその悪しき行いによって滅ぼされ、正しい者はその正しきによって、のがれ場を得る。
Mechan an jete anba pa malfezans li; men moun ladwati a gen sekou lè l mouri.
33 知恵はさとき者の心にとどまり、愚かな者の心に知られない。
Sajès se nan kè a sila ki gen bon konprann nan; menm moun ensanse yo, nan kè, yo konnen.
34 正義は国を高くし、罪は民をはずかしめる。
Ladwati leve yon nasyon; men peche se yon gwo wont pou yon pèp.
35 賢いしもべは王の恵みをうけ、恥をきたらす者はその怒りにあう。
Favè a wa a se anvè sèvitè ki aji ak sajès; men kòlè li se anvè sila ki fè gwo wont.

< 箴言 知恵の泉 14 >