< 箴言 知恵の泉 16 >

1 心にはかることは人に属し、舌の答は主から出る。
Plan kè a sòti nan lòm; men repons a lang lan sòti nan SENYÈ a.
2 人の道は自分の目にことごとく潔しと見える、しかし主は人の魂をはかられる。
Tout chemen a yon nonm pwòp nan zye pa li; men SENYÈ a peze sa k nan kè l.
3 あなたのなすべき事を主にゆだねよ、そうすれば、あなたの計るところは必ず成る。
Konsakre tout zèv ou yo a SENYÈ a, e plan ou yo va etabli.
4 主はすべての物をおのおのその用のために造り、悪しき人をも災の日のために造られた。
SENYÈ a te fè tout bagay pou pwòp sèvis li; menm mechan yo pou jou jijman an.
5 すべて心に高ぶる者は主に憎まれる、確かに、彼は罰を免れない。
Tout sila ki gen kè ògèy, abominab a SENYÈ a; anverite, li p ap chape anba pinisyon.
6 いつくしみとまことによって、とがはあがなわれる、主を恐れることによって、人は悪を免れる。
Pa lanmou dous avèk verite, inikite lave; e pa lakrent SENYÈ a moun chape anba mal.
7 人の道が主を喜ばせる時、主はその人の敵をもその人と和らがせられる。
Lè chemen a yon nonm fè SENYÈ a kontan, l ap fè menm lènmi li yo vin anpè avè l.
8 正義によって得たわずかなものは、不義によって得た多くの宝にまさる。
Pi bon se piti ak ladwati pase gwo kòb k ap antre avèk enjistis.
9 人は心に自分の道を考え計る、しかし、その歩みを導く者は主である。
Panse a lòm fè plan pou wout li; men SENYÈ a dirije pa li yo.
10 王のくちびるには神の決定がある、さばきをするとき、その口に誤りがない。
Se desizyon diven ki nan lèv a wa a; bouch li pa dwe fè erè nan jijman.
11 正しいはかりと天びんとは主のものである、袋にあるふんどうもすべて彼の造られたものである。
Yon balans ki jis apatyen a Bondye; li veye sou tout pwa nan sak yo.
12 悪を行うことは王の憎むところである、その位が正義によって堅く立っているからである。
Se abominab pou wa yo komèt zak mechan, paske yon twòn etabli sou ladwati.
13 正しいくちびるは王に喜ばれる、彼は正しい事を言う者を愛する。
Lèv ki dwat se plezi a wa yo; e sila ki pale dwat, vin renmen.
14 王の怒りは死の使者である、知恵ある人はこれをなだめる。
Kòlè a yon wa se tankou mesaje lanmò; men yon nonm saj va kalme li.
15 王の顔の光には命がある、彼の恵みは春雨をもたらす雲のようだ。
Nan vizaj a yon wa briye lavi; e favè li se tankou yon nwaj avèk lapli prentan.
16 知恵を得るのは金を得るのにまさる、悟りを得るのは銀を得るよりも望ましい。
A la bon li pi bon pou resevwa sajès pase lò! Pito nou jwenn bon konprann pase ajan.
17 悪を離れることは正しい人の道である、自分の道を守る者はその魂を守る。
Gran chemen a moun dwat la se pou kite mal; sila ki veye chemen li an prezève lavi li.
18 高ぶりは滅びにさきだち、誇る心は倒れにさきだつ。
Ògèy ale devan destriksyon e yon lespri ògèy devan moun kap tonbe.
19 へりくだって貧しい人々と共におるのは、高ぶる者と共にいて、獲物を分けるにまさる。
Li pi bon pou rete enb nan lespri avèk sila ki ba yo, pase divize piyaj ak moun ògeye yo.
20 慎んで、み言葉をおこなう者は栄える、主に寄り頼む者はさいわいである。
Sila ki bay atansyon a pawòl la va jwenn sa ki bon; beni se sila ki mete konfyans li nan SENYÈ a.
21 心に知恵ある者はさとき者ととなえられる、くちびるが甘ければ、その教に人を説きつける力を増す。
Moun saj nan kè va rekonèt kon moun bon konprann; e dousè nan pale va ogmante kapasite konvenk moun.
22 知恵はこれを持つ者に命の泉となる、しかし、愚かさは愚かな者の受ける懲しめである。
Bon konprann se yon fontèn dlo lavi pou sila ki genyen l; men pou disipline moun ensanse yo se foli.
23 知恵ある者の心はその言うところを賢くし、またそのくちびるに人を説きつける力を増す。
Kè moun saj la enstwi bouch li; li ogmante pouvwa l pou konvenk moun ak lèv li.
24 ここちよい言葉は蜂蜜のように、魂に甘く、からだを健やかにする。
Pawòl agreyab se yon nich gato siwo myèl; dous pou nanm nan, ak gerizon pou zo.
25 人が見て自分で正しいとする道があり、その終りはついに死にいたる道となるものがある。
Gen wout ki parèt bon a yon nonm; men fen li se lanmò.
26 ほねおる者は飲食のためにほねおる、その口が自分に迫るからである。
Apeti a yon ouvriye fè byen pou li; paske se grangou ki ankouraje l.
27 よこしまな人は悪を企てる、そのくちびるには激しい火のようなものがある。
Yon sanzave fòmante mechanste; pawòl li yo brile tankou dife wouj.
28 偽る者は争いを起し、つげ口する者は親しい友を離れさせる。
Yon nonm pèvès gaye konfli, e yon nonm k ap bay kout lang ap separe bon zanmi yo.
29 しえたげる者はその隣り人をいざない、これを良くない道に導く。
Yon nonm vyolan ap tante vwazen li pou l mennen li nan move chemen.
30 めくばせする者は悪を計り、くちびるを縮める者は悪事をなし遂げる。
Sila kap bay je dou, fè l pou l kab mennen bagay pèvès; sila ki fèmen sere lèv li, fè mal la rive.
31 しらがは栄えの冠である、正しく生きることによってそれが得られる。
Yon tèt blanch se yon kouwòn laglwa; li jwenn nan chemen ladwati a.
32 怒りをおそくする者は勇士にまさり、自分の心を治める者は城を攻め取る者にまさる。
Sila ki lan nan kòlè a pi bon pase pwisan yo; e sila ki gouvène lespri li a pi bon pase sila kap kaptire yon gran vil.
33 人はくじをひく、しかし事を定めるのは全く主のことである。
Tiraj osò fèt nan fon wòb; men tout desizyon ki sòti, sòti nan SENYÈ a.

< 箴言 知恵の泉 16 >