< 箴言 知恵の泉 12 >

1 戒めを愛する人は知識を愛する、懲しめを憎む者は愚かである。
Nenpòt moun ki renmen disiplin, renmen konesans, men sila ki rayi korije a, se bèt.
2 善人は主の恵みをうけ、悪い計りごとを設ける人は主に罰せられる。
Yon bon moun va jwenn favè SENYÈ a; men Bondye va kondane sila ki fè manèv mechanste a.
3 人は悪をもって堅く立つことはできない、正しい人の根は動くことはない。
Yon nonm p ap etabli ak mal la; men rasin moun dwat la p ap sòti menm.
4 賢い妻はその夫の冠である、恥をこうむらせる妻は夫の骨に生じた腐れのようなものである。
Yon bon madanm se kouwòn a mari li; men sila ki fè l wont lan se tankou pouriti nan zo li.
5 正しい人の考えは公正である、悪しき者の計ることは偽りである。
Panse a moun dwat yo jis; men konsèy a mechan yo se desepsyon.
6 悪しき者の言葉は、人の血を流そうとうかがう、正しい人の口は人を救う。
Pawòl a mechan yo kouche tann pyèj pou vèse san; men bouch moun dwat yo va delivre yo.
7 悪しき者は倒されて、うせ去る、正しい人の家は堅く立つ。
Mechan yo va boulvèse e vin disparèt; men kay a moun dwat yo va kanpe.
8 人はその悟りにしたがって、ほめられ、心のねじけた者は、卑しめられる。
Yon nonm ap twouve glwa selon entèlijans li; men sila ak panse pèvès la va meprize.
9 身分の低い人でも自分で働く者は、みずから高ぶって食に乏しい者にまさる。
Meyè se sila ki enkoni a, men gen sèvitè, pase sila ki onore pwòp tèt li e manke pen an.
10 正しい人はその家畜の命を顧みる、悪しき者は残忍をもって、あわれみとする。
Yon nonm ladwati gen respè pou lavi a bèt li; men konpasyon a mechan an se mechanste.
11 自分の田地を耕す者は食糧に飽きる、無益な事に従う者は知恵がない。
Sila ki raboure tè li a va gen anpil pen; men sila ki swiv bagay san valè yo manke bon konprann.
12 悪しき者の堅固なやぐらは崩壊する、正しい人の根は堅く立つ。
Moun mechan an vle pran piyaj a mechan yo; men rasin ladwati yo va donnen fwi li.
13 悪人はくちびるのとがによって、わなに陥る、しかし正しい人は悩みをのがれる。
Yon moun mechan pyeje pa transgresyon lèv li; men moun dwat la va evite pwoblèm.
14 人はその口の実によって、幸福に満ち足り、人の手のわざは、その人の身に帰る。
Yon nonm va satisfè avèk sa ki bon kon fwi a pawòl li, e zèv lamen a yon nonm va retounen kote li.
15 愚かな人の道は、自分の目に正しく見える、しかし知恵ある者は勧めをいれる。
Chemen a yon moun fou bon nan zye li; men yon nonm saj koute konsèy.
16 愚かな人は、すぐに怒りをあらわす、しかし賢い人は、はずかしめをも気にとめない。
Lè yon moun fou vekse, ou konnen sa vit; men sila ki saj la evite wont.
17 真実を語る人は正しい証言をなし、偽りの証人は偽りを言う。
Sila ki pale verite a pale sa ki dwat; men yon fo temwen twonpe.
18 つるぎをもって刺すように、みだりに言葉を出す者がある、しかし知恵ある人の舌は人をいやす。
Genyen yon moun ki pale san pridans tankou sila k ap goumen ak nepe yo; men lang a saj la pote gerizon.
19 真実を言うくちびるは、いつまでも保つ、偽りを言う舌は、ただ、まばたきの間だけである。
Lèv verite yo va etabli pou tout tan; men lang ki bay manti a rete pou yon moman.
20 悪をたくらむ者の心には欺きがあり、善をはかる人には喜びがある。
Desepsyon se nan kè a sila k ap fè manèv mechanste yo; men konseye lapè yo gen jwa.
21 正しい人にはなんの害悪も生じない、しかし悪しき者は災をもって満たされる。
Nanpwen mal ki rive moun dwat yo; men mechan yo plen ak twoub.
22 偽りを言うくちびるは主に憎まれ、真実を行う者は彼に喜ばれる。
Lèv ki manti a abominab a SENYÈ a; men sila ki aji nan fidelite, se plezi Li.
23 さとき人は知識をかくす、しかし愚かな者は自分の愚かなことをあらわす。
Yon moun pridan kache sa li konnen; men kè moun san konprann pale jis nan foli.
24 勤め働く者の手はついに人を治める、怠る者は人に仕えるようになる。
Men a dilijan yo va kòmande; men parese a va fè kòve.
25 心に憂いがあればその人をかがませる、しかし親切な言葉はその人を喜ばせる。
Gwo pwoblèm nan kè a yon moun peze li desann; men yon bon pawòl fè l leve.
26 正しい人は悪を離れ去る、しかし悪しき者は自ら道に迷う。
Moun ladwati a se yon gid a vwazen li; men chemen a mechan fè yo egare.
27 怠る者は自分の獲物を捕えない、しかし勤め働く人は尊い宝を獲る。
Yon nonm parese pa menm boukannen bèt lachas li, men pi presye nan sa yon nonm posede se dilijans.
28 正義の道には命がある、しかし誤りの道は死に至る。
Nan chemen ladwati se lavi; e nan wout li nanpwen lanmò.

< 箴言 知恵の泉 12 >