< 箴言 知恵の泉 10 >

1 ソロモンの箴言。知恵ある子は父を喜ばせ、愚かな子は母の悲しみとなる。
Pwovèb a Salomon yo. Yon fis ki saj fè papa li kontan, men yon fis ki plen ak foli se yon gwo doulè pou manman l.
2 不義の宝は益なく、正義は人を救い出して、死を免れさせる。
Richès ranmase pa mechanste pa reyisi, men ladwati delivre soti nan lanmò.
3 主は正しい人を飢えさせず、悪しき者の欲望をくじかれる。
SENYÈ a p ap kite moun ladwati yo grangou, men l ap rejte lanvi mechan an.
4 手を動かすことを怠る者は貧しくなり、勤め働く者の手は富を得る。
Malere se sila ki travay ak men lach; men lamen moun dilijan an, anrichi.
5 夏のうちに集める者は賢い子であり、刈入れの時に眠る者は恥をきたらせる子である。
Sila ki fè rekòlt nan gran sezon an a, se yon fis ki aji ak sajès; men sila ki dòmi nan lè rekòlt la, fè gwo wont.
6 正しい者のこうべには祝福があり、悪しき者の口は暴虐を隠す。
Benediksyon se sou tèt a moun dwat la; men bouch mechan an kache vyolans.
7 正しい者の名はほめられ、悪しき者の名は朽ちる。
Memwa a moun dwat la beni; men non mechan an vin pouri.
8 心のさとき者は戒めを受ける、むだ口をたたく愚かな者は滅ぼされる。
Saj nan kè yo va resevwa lòd chèf la; men yon moun fou ki pale anpil ap pèdi.
9 まっすぐに歩む者の歩みは安全である、しかし、その道を曲げる者は災にあう。
Sila ki mache ak entegrite a, mache an sekirite; men sila ki fè wout kwochi a va vin dekouvri.
10 目で、めくばせする者は憂いをおこし、あからさまに、戒める者は平和をきたらせる。
Sila ki bat zye a, koze pwoblèm, e moun fou a ki pale anpil, fè dega.
11 正しい者の口は命の泉である、悪しき者の口は暴虐を隠す。
Bouch a moun dwat se yon fontèn dlo lavi, men bouch a mechan an kache vyolans.
12 憎しみは、争いを起し、愛はすべてのとがをおおう。
Rayisman pwovoke konfli; men lanmou kouvri tout fot.
13 さとき者のくちびるには知恵があり、知恵のない者の背にはむちがある。
Sou lèv a moun ki konn disène, nou twouve sajès; men gen baton pou do a sila ki manke konprann nan.
14 知恵ある者は知識をたくわえる、愚かな者のむだ口は、今にも滅びをきたらせる。
Moun saj yo ranmase konesans; men ak bouch moun fou a, destriksyon an toupre.
15 富める者の宝は、その堅き城であり、貧しい者の乏しきは、その滅びである。
Byen a moun rich se yon sitadèl pou li. Sa ki detwi malere a se mizè.
16 正しい者の受ける賃銀は命に導き、悪しき者の利得は罪に至る。
Salè a moun dwat se lavi; revni a mechan an se pinisyon.
17 教訓を守る者は命の道にあり、懲しめを捨てる者は道をふみ迷う。
Sila ki swiv enstriksyon an, sou wout lavi; men sila ki pa tande repwòch la vin egare nèt.
18 憎しみを隠す者には偽りのくちびるがあり、そしりを口に出す者は愚かな者である。
Sila ki kache rayisman an gen lèv k ap bay manti; e sila ki gaye difamasyon an se yon moun fou.
19 言葉が多ければ、とがを免れない、自分のくちびるを制する者は知恵がある。
Lè gen anpil pawòl, transgresyon pa kab evite; men sila ki frennen lèv li gen sajès.
20 正しい者の舌は精銀である、悪しき者の心は価値が少ない。
Lang a moun dwat yo se tankou ajan pi chwazi a; men kè a mechan an vo piti.
21 正しい者のくちびるは多くの人を養い、愚かな者は知恵がなくて死ぬ。
Lèv a moun dwat yo fè anpil moun manje; men moun fou yo mouri akoz mank bon konprann.
22 主の祝福は人を富ませる、主はこれになんの悲しみをも加えない。
Benediksyon SENYÈ a fè moun rich; konsa li pa mele ak chagren.
23 愚かな者は、戯れ事のように悪を行う、さとき人には賢い行いが楽しみである。
Fè mal se tankou fè spò pou moun san konprann nan; e se konsa sajès la ye pou moun entèlijan an.
24 悪しき者の恐れることは自分に来り、正しい者の願うことは与えられる。
Sa ke mechan an pè a, ap rive sou li; men sa ke moun dwat la vle, va vin reyisi.
25 あらしが通りすぎる時、悪しき者は、もはや、いなくなり、正しい者は永久に堅く立てられる。
Lè toubiyon an fin pase, mechan an vin disparèt; men moun dwat la gen yon fondasyon etènèl.
26 なまけ者は、これをつかわす者にとっては、酢が歯をいため、煙が目を悩ますようなものだ。
Tankou vinèg anba dan ak lafimen nan zye; se konsa parese a ye pou sila ki voye li yo.
27 主を恐れることは人の命の日を多くする、悪しき者の年は縮められる。
Lakrent SENYÈ a pwolonje lavi; men lane mechan yo va kout.
28 正しい者の望みは喜びに終り、悪しき者の望みは絶える。
Lespwa a moun dwat la se kè kontan; men entansyon mechan an va peri.
29 主は、まっすぐに歩む者には城であり、悪を行う者には滅びである。
Chemen Bondye a se yon sitadèl pou moun dwat yo; men destriksyon nèt pou tout ouvriye inikite yo.
30 正しい者はいつまでも動かされることはない、悪しき者は、地に住むことができない。
Moun ladwati a p ap janm souke; men mechan yo p ap demere nan peyi a.
31 正しい者の口は知恵をいだし、偽りの舌は抜かれる。
Bouch a moun dwat la koule ak sajès; men lang pèvès la vin koupe.
32 正しい者のくちびるは喜ばるべきことをわきまえ、悪しき者の口は偽りを語る。
Lèv a moun dwat yo fè parèt sa ki bon; men bouch a mechan an, sa ki pèvèti.

< 箴言 知恵の泉 10 >