< マタイの福音書 12 >

1 第一款 イエズスとファリザイ人 其頃、イエズス安息日に當りて[麦]畑を過ぎ給ひしが、弟子等飢ゑて穂を摘み食始めしかば、
Mme erile ka lobaka loo, ka letsatsi le-ngwe Jesu a tsamaya a raletse masimo a mabele le barutwa ba gagwe. Go ne go le letsatsi la Sabata, letsatsi la Sejuta la kobamelo-Modimo, barutwa ba gagwe ba ne ba tshwerwe ke tlala, jalo ba simolola go roba diako tsa mabele ba a ja.
2 ファリザイ人之を見てイエズスに向ひ、看よ、汝の弟子等安息日に為すべからざる事を為すぞ、と云ひしに、
Mme Bafarasai bangwe ba ba bona ba dira jalo mme ba go tlhabantsha ba re, “Barutwa ba gago ba tlola molao. Ba roba go le Sabata.”
3 イエズス曰ひけるは、ダヴィドが己及伴へる人々の飢ゑし時に為しし事を、汝等読まざりしか。
Mme Jesu a ba raya a re, “A ga lo ise nke lo bo lo bale se Kgosi Dafide o neng a se dira fa a bolailwe ke tlala le ditsala tsa gagwe?
4 即彼は神の家に入り、司祭ならでは、彼も伴へる人々も食すべからざる、供の麪を食せしなり。
O na a tsena mo Tempeleng mme ba a ja senkgwe se se faphegileng se se letleletsweng baperesiti fela. Moo le gone e ne e le go tlola molao!
5 又、安息日に司祭等[神]殿にて安息を犯せども罪なし、と律法にあるを読まざりしか。
Gape a ga lo ise nke lo bo lo bale mo molaong wa ga Moshe ka fa baperesiti ba ba mo tirong mo Tempeleng, ba ka dirang ka teng go le Sabata?
6 我汝等に告ぐ、[神]殿よりも大なるもの此處に在り。
Mme ammaaruri, mongwe o fano yo o mogolo go Tempele!
7 汝等若「我が好むは憫なり、犠牲に非ず」とは何の謂なるかを知らば、罪なき人を罪せざりしならん、
Mme fa lo ka bo lo itsile tlhaloso ya temana ya lokwalo lo lo reng, ‘Ke batla gore lo nne kutlwelobotlhoko go feta jaaka ke batla dimpho tsa lona,’ lo ka bo lo sa sekisa ba ba senang molato.
8 其は人の子は亦安息日の主なればなり、と。
Gonne Morwa Motho, ke Morena le wa Sabata tota.”
9 イエズス此處を去りて、彼等の會堂に至り給ひしに、
Mme ka nako eo a ya kwa ntlung ya thuto,
10 折しも隻手痿たる人あり。彼等イエズスを訟へんとて、安息日に醫すは可きか、と問ひしかば、
Mme teng koo a bona monna yo o golafetseng seatla. Bafarasai ba botsa Jesu ba re, “A go letleletswe go fodisa ka letsatsi la Sabata?” (Tota ba ne ba solofetse gore o tlaa re, “Ee”, gore ba tle ba mo tshware).
11 イエズス曰ひけるは、汝等の中一頭の羊有てる者あらんに、若其羊安息日に坑に陥らば、誰か之を取上げざらんや、
Hong Jesu a fetola a re; “Fa o ne o na le nku e le yosi fela, ya be e wela mo sedibeng go le Sabata, a o no o ka dira gore o e falotshe ka letsatsi leo? Ee tota o no o ka dira jalo.
12 人の羊に優れること幾何ぞや。然れば安息日に善を為すは可し、と。
Mme motho o tlhwatlhwa-kgolo thata jang go feta nku! Ee go siame go dira tshiamo ka Sabata!”
13 頓て其人に、手を伸べよ、と曰ひければ、彼伸ばしたるに、其手痊えて他と齊しくなれり。
Mme a raya monna yoo a re, “Otlolola lebogo la gago.” Mme ya re a le otlolola, seatla sa gagwe sa itekanela, fela jaaka se sengwe!
14 斯てファリザイ人出でて、如何にしてかイエズスを亡ぼさんと謀り居るを、
Mme, Bafarasai ba bitsa phuthego go loga maano a ka fa ba ka tshwarang le go bolaya Jesu ka teng.
15 イエズス知りて此處を去り給ひしが、多くの人從ひしかば、悉く彼等を醫し、
Mme a itse leano le ba neng ba le loga, mme a tswa mo ntlung ya thuto a setswe morago ke bontsi. A fodisa botlhe ba ba lwalang mo go bone,
16 且我を言顕すこと勿れ、と戒め給へり。
mme a ba tlhagisa gore ba seka ba anamisa mafoko kaga dikgakgamatso tsa gagwe.
17 是預言者イザヤによりて云はれし事の成就せん為なり、
Se se diragaditse seporofeso sa ga Isaia se se buang ka ga Jesu se re.
18 曰く「是ぞ我選みし我僕、我心に能く適へる最愛の者なる、我彼の上に我霊を置けり。彼は異邦人に正義を告げん。
“Bonang motlhanka wa me. Bonang yo ke mo itshenketseng. Ke moratwi wa me, yo mowa wa me o itumelang mo go ene, ke tlaa tsenya mowa wa me mo go ene o tlaa atlhola dichaba.
19 争はず叫ばず、誰も衢に其聲を聞かず、
Ga a lwe e bile ga a goe; ga a tlhatlose lentswe la gagwe!
20 正義を勝利に至らしむるまで、折れたる葦を断たず、煙れる麻を熄す事なからん、
Ga a repitletse ba ba bokoa, kgotsa go timola tsholofelo e potlana; o tlaa wetsa ntwa ya gagwe yotlhe ka phenyo,
21 又異邦人は彼の名を仰ぎ望まん」と。
mme leina la gagwe le tlaa nna tsholofelo ya lefatshe lotlhe.”
22 時に一人、惡魔に憑かれて瞽ひ口唖なるもの差出されしを、イエズス醫し給ひて、彼言ひ且見るに至りしかば、
Mme ga leriwe kwa go Jesu monna yo o tsenyweng ke badimo, a le sefofu a bile a le semumu, mme Jesu a mo fodisa gore a bue a ba a bone.
23 群衆皆驚きて、是ダヴィドの子に非ずや、と云へるを、
Bontsintsi jwa batho ba gakgamala ba re, “Kgotsa Jesu ke Mesia.”
24 ファイリザイ人聞きて、彼が惡魔を逐払ふは、唯惡魔の長ベエルゼブブに籍るのみ、と云へり。
Mme e rile fa Bafarasai ba utlwa kaga kgakgamatso e ba re, “O ka kgoromeletsa mewa e e maswe ntle ka gore ke Satane, kgosi ya mewa e e maswe.”
25 イエズス彼等の心を知りて曰ひけるは、総て分れ争ふ國は亡びん、又総て分れ争ふ町と家とは立たじ。
Jesu a itse megopolo ya bone mme a fetola a re, “Bogosi jo bo kgaoganyeng bo felela ka go pheretlhana. Motse kgotsa lolwapa lo lo ikgaoganyang ga lo ka ke lwa ema.
26 サタン若サタンを逐払はば、自分るるなり、然らば其國如何にしてか立つべき。
Mme fa Satane a kgoromeletsa Satane ntle, o a itwantsha o bile o senya bogosi jwa gagwe.
27 我若ベエルゼブブに籍りて惡魔を逐払ふならば、汝等の子等は誰に籍りて逐払ふぞ、然れば彼等は汝等の審判者となるべし。
Mme fa e le gore lwa re, ke goromeletsa mewa e e maswe ntle, ka go dirisa dinonofo tsa ga Satane, jaanong batho ba lona ba dirisa nonofo efe go e kgoromeletsa ntle? A ba arabele ka fa lo mpegang molato ka teng.
28 然れど我若神の霊に籍りて惡魔を逐払ふならば、神の國は汝等に格れるなり。
Mme fa ke kgoromeletsa mewa e e maswe ntle ka Mowa wa Modimo, hong bogosi jwa Modimo bo tsile mo go lona.
29 又人先強き者を縛るに非ずんば、爭でか強き者の家に入りて其家具を掠むることを得ん、[縛りて]後こそ其家を掠むべけれ。
Motho ga a ka ke a thopa bogosi jwa ga Satane kwa ntleng ga gore a golege Satane pele. Ke gone fela mewa ya gagwe e e maswe e ka kgoromelediwang ntle a sena go golegwa.
30 我に與せざる人は我に反し、我と共に歛めざる人は散らすなり。
Le fa e le mang yo o sa nthuseng o nkutlwisa botlhoko.
31 故に我汝等に告ぐ、凡ての罪及冒涜は人に赦されん、然れど[聖]霊に對する冒涜は赦されざるべし。
“Mme le fa e le mang yo o ntlhapatsang kgotsa a bua sebe sengwe fela, o tlaa itshwarelwa tsotlhe, fa e se se sengwe fela: go bua bosula kgatlhanong le Mowa o o Boitshepo ga go na go itshwarelwa mo lefatshing leno, le fa e le mo lefatshing le le tlang. (aiōn g165)
32 又総て人の子に對して[冒涜の]言を吐く人は赦されん、然れど聖霊に對して之を吐く人は、此世、後世共に赦されざるべし。 (aiōn g165)
33 或は樹を善しとし其果をも善しとせよ、或は樹を惡しとし其果をも惡しとせよ、樹は其果によりて知らるればなり。
“Setlhare se lemogwa ka loungo lwa sone. Setlhare se se tlhophilweng mo mofuteng o o faphegileng se ungwa loungo lo lo siameng; mefuta e e seng yone ga e ungwe loungo lo lo siameng.
34 蝮の裔よ、汝等惡しければ、爭でか善きを云ふを得ん、口に語るは心に充てる所より出ればなり。
Losika lwa dinoga ke lona! Batho ba ba bosula jaaka lona ba ka bua se se molemo le tshiamo jang? Gonne pelo ya motho e laola puo ya gagwe.
35 善き人は善き庫より善き物を出し、惡しき人は惡しき庫より惡しき物を出す。
Puo e e molemo ya motho e senola mahumo a a mo go ene. Motho yo o pelo e bosula o tletse botlhole le puo ya gagwe e a bo supa.
36 我汝等に告ぐ、総て人の語りたる無益な言は、審判の日に於て之を糺さるべし。
Mme ke lo bolelela se, gore lo tlamega go arabela lefoko lengwe le lengwe le lo le buang la boithamako ka letsatsi la katlholo.
37 其は汝其言によりて義とされ、又其言によりて罪せらるべければなり、と。
“Mafoko a lona a supa se se tlaa lo diragalelang ka nako eo: lo ka nna lwa siamisiwa kgotsa lwa sekisiwa ka one.”
38 其時數人の律法學士及ファリザイ人、彼に答へて云ひけるは、師よ、我等汝の為す徴を見んと欲す、と。
Letsatsi lengwe baeteledipele ba Sejuta le Bafarasai bangwe, ba tla kwa go Jesu ba mo kopa go bona kgakgamatso go supa gore a ke ene Mesia tota.
39 イエズス答へて曰ひけるは、奸惡なる現代は徴を求むれども、預言者ヨナの徴の外は徴を與へられじ。
Mme Jesu a fetola a re, “Sechaba se se bosula se se senang tumelo ke sone fela se ne se ka kopa bosupi bongwe gape; mme bope ga bo kitla bo dirwa fa e se fela se se neng sa diragalela moporofiti Jona! Gonne fela jaaka Jona a ne a le mo mpeng ya leruarua malatsi a le mararo le masigo a le mararo, jalo he, nna Morwa Motho, ke tlaa nna mo mpeng ya lefatshe malatsi a le mararo le masigo a le mararo.
40 即ヨナが三日三夜魚の腹に在りし如く、人の子も三日三夜地の中に在らん。
41 ニニヴの人々は、審判の時現代と共に立ちて之を罪に定めん、彼等はヨナの説教によりて改心したればなり、見よ、ヨナに優れるもの茲に在り。
Banna ba Ninefe ba tlaa ema kgatlhanong le chaba e kwa tshekong ba lo bona molato. Gonne e rile fa Jona a ba rerela ba ne ba sokologa mo ditseleng tsa bone tsotlhe tse di bosula ba boela mo Modimong. Mme jaanong yo mogolo go feta Jona o fano mme lo gana go mo dumela.
42 南方の女王は、審判の時現代と共に立ちて之を罪に定めん、彼はサロモンの智恵を聴かんとて地の極より來りたればなり、見よ、サロモンに優れるもの茲に在り。
“Kgosigadi ya Sheba e tlaa emelana le chaba e, e e bona molato; gonne o dule kwa lefatshing le le kgakala go tla go utlwa botlhale jwa ga Solomone, mme jaanong yo mogolo go feta Solomone o fano; mme lo gana go mo dumela.
43 汚鬼人より出でし時、荒れたる處を巡りて息を求むれども得ず、
“Chaba e e bosula e, e tshwana le motho a tsenywe ke mowa o o maswe. Gonne fa mowa o o maswe o tswa mo go ene, o ya mo dikakeng ka lobakanyana, o senka boikhutso mme o seke o bo bone. Mme o re, ‘Ke tlaa boela kwa mothong yo ke neng ke tswa mo go ene’ o boe o fitlhele pelo ya motho yoo e le phepa e bile e sena sepe mo teng! Mme mowa o o maswe o bone mewa e mengwe e supa e e bosula go o gaisa, mme yotlhe e tsene motho yoo e nne mo go ene. Mme a bife go gaisa pele.”
44 是に於て、出でし我家に歸らんと云ひて、來りて其家の既に空き、掃清められ飾られたるを見るや、
45 乃往きて己よりも惡き七の惡鬼を携へ、偕に入りて此處に住む。斯て彼人の末は、前よりも更に惡くなり増る。極惡なる現代も亦斯の如くならん、と。
46 イエズス尚群衆に語り給へる折しも、母と兄弟等と、彼に物語せんとて外に立ちければ、
Ka Jesu a na a bua mo ntlung e e tletseng batho, mmaagwe le bomonnawe ba ne, ba le kwa ntle kwa, ba batla go bua nae. Mme erile mongwe a mmolelela gore ba foo,
47 或人云ひけるは、看よ、汝の母、兄弟汝を尋ねて外に立てり、と。
48 イエズス己に告げし人に答へて曰ひけるは、誰か我母、誰か我兄弟なるぞ、と。
a fetola a re, “Mme ke Mang? Bonnake ke bomang?”
49 即手を弟子等の方に伸べて曰ひけるは、是ぞ我母我兄弟なる、
A supa barutwa ba gagwe a re, “Bonang! Mme le bonnake ke ba.”
50 其は誰にもあれ、天に在す我父の御旨を行ふ人、即是我兄弟姉妹母なればなり、と。
Mme a oketsa ka gore, “Le fa ele mang yo o reetsang Rre kwa Legodimong ke nnake, kgaitsadiake le mme.”

< マタイの福音書 12 >