< 詩篇 129 >

1 都もうでの歌 今イスラエルは言え、「彼らはわたしの若い時から、ひどくわたしを悩ました。
Yon chan pou monte vè tanp lan. “Anpil fwa, yo te pèsekite mwen soti nan jenès mwen. Kite Israël di koulye a:
2 彼らはわたしの若い時から、ひどくわたしを悩ました。しかしわたしに勝つことができなかった。
“Anpil fwa, yo te pèsekite mwen soti nan jenès mwen, men yo pa janm reyisi kont mwen.
3 耕す者はわたしの背の上をたがやして、そのうねみぞを長くした」と。
Labourè yo te laboure chan yo sou do m. Yo fè tranch tè yo vin pi long.”
4 主は正しくいらせられ、悪しき者のなわを断ち切られた。
SENYÈ a dwat. Kòd a mechan yo, Li te koupe yo fè bout.
5 シオンを憎む者はみな、恥を得て、退くように。
Ke tout (sila) ki rayi Sion yo vin wont! Ke yo retounen fè bak menm.
6 彼らを、育たないさきに枯れる屋根の草のようにしてください。
Kite yo vin tankou zèb sou kay la; zèb ki fennen avan li grandi,
7 これを刈る者はその手に満たず、これをたばねる者はそのふところに満たない。
jis moun rekòlt la p ap kapab plen men l, oubyen (sila) ki mare pote pake a, pa p ka plen lestomak li.
8 かたわらを過ぎる者は、「主の恵みがあなたの上にあるように。われらは主のみ名によってあなたがたを祝福する」と言わない。
Ni (sila) ki pase yo, p ap di: “Ke benediksyon SENYÈ a rete avèk ou. Nou beni ou nan non SENYÈ a.”

< 詩篇 129 >