< 詩篇 107 >

1 「主に感謝せよ、主は恵みふかく、そのいつくしみはとこしえに絶えることがない」と、
O bay remèsiman a Bondye, paske Li Bon, paske lanmou dous Li dire jis pou tout tan.
2 主にあがなわれた者は言え。主は彼らを悩みからあがない、
Kite rachte a SENYÈ yo pale: “Se sa!” (Sila) ke Li fin rachte soti nan men advèsè a,
3 もろもろの国から、東、西、北、南から彼らを集められた。
e te ranmase soti nan peyi yo, soti nan lès e soti nan lwès, soti nan nò e soti nan sid.
4 彼らは人なき荒野にさまよい、住むべき町にいたる道を見いださなかった。
Yo te mache egare nan dezè yo. Yo pa t jwenn yon vil pou yo ta rete.
5 彼らは飢え、またかわき、その魂は彼らのうちに衰えた。
Yo te grangou ak swaf. Nanm yo te fennen anndan yo.
6 彼らはその悩みのうちに主に呼ばわったので、主は彼らをその悩みから助け出し、
Yo te kriye fò a SENYÈ a nan gran twoub yo, Konsa, Li te delivre yo sòti nan twoub yo.
7 住むべき町に行き着くまで、まっすぐな道に導かれた。
Anplis, Li te mennen yo pa yon chemen dwat, pou rive nan yon vil ki deja etabli ak moun ladann.
8 どうか、彼らが主のいつくしみと、人の子らになされたくすしきみわざとのために、主に感謝するように。
Kite yo bay remèsiman a SENYÈ a pou lanmou dous Li a, pou mèvèy Li yo anvè fis a lòm yo!
9 主はかわいた魂を満ち足らせ、飢えた魂を良き物で満たされるからである。
Paske Li te satisfè nanm swaf la, e nanm grangou a, Li te ranpli li ak sa ki bon.
10 暗黒と深いやみの中にいる者、苦しみと、くろがねに縛られた者、
Te gen (sila) ki te viv nan tenèb yo ak nan lonbraj lanmò yo, Prizonye yo nan mizè ak chenn yo,
11 彼らは神の言葉にそむき、いと高き者の勧めを軽んじたので、
akoz yo te fè rebèl kont pawòl Bondye a, e te meprize konsèy a Pi Wo a.
12 主は重い労働をもって彼らの心を低くされた。彼らはつまずき倒れても、助ける者がなかった。
Akoz sa, Li te imilye kè yo ak travay fòse. Yo te chape tonbe e pa t gen moun ki pou bay yo sekou.
13 彼らはその悩みのうちに主に呼ばわったので、主は彼らをその悩みから救い、
Epi nan gwo pwoblèm yo, yo te rele fò a SENYÈ a. Li te delivre yo sòti nan gwo twoub yo.
14 暗黒と深いやみから彼らを導き出して、そのかせをこわされた。
Li te mennen yo sòti nan tenèb la, nan lonbraj lanmò a, e te kase chire kòd li yo.
15 どうか、彼らが主のいつくしみと、人の子らになされたくすしきみわざとのために、主に感謝するように。
Kite yo bay remèsiman a SENYÈ a pou Lanmou dous Li a ak pou mèvèy Li yo anvè fis a lòm yo!
16 主は青銅のとびらをこわし、鉄の貫の木を断ち切られたからである。
Paske Li te kraze pòtay an bwonz yo, e te koupe ba fè yo.
17 ある者はその罪に汚れた行いによって病み、その不義のゆえに悩んだ。
Yo te vin fou nèt nan rebelyon yo e akoz inikite yo, yo te aflije.
18 彼らはすべての食物をきらって、死の門に近づいた。
Nanm yo te rayi tout kalite manje e yo te rive toupre pòtay lanmò yo.
19 彼らはその悩みのうちに主に呼ばわったので、主は彼らをその悩みから救い、
Konsa yo te kriye fò a SENYÈ a nan gran mizè yo, e Li te sove yo sòti nan gwo pwoblèm yo.
20 そのみ言葉をつかわして、彼らをいやし、彼らを滅びから助け出された。
Li te voye pawòl Li pou te geri yo, pou te delivre yo sòti nan destriksyon yo.
21 どうか、彼らが主のいつくしみと、人の子らになされたくすしきみわざとのために、主に感謝するように。
Kite yo bay remèsiman pou Lanmou dous Li a, ak mèvèy Li yo anvè fis a lòm yo!
22 彼らが感謝のいけにえをささげ、喜びの歌をもって、そのみわざを言いあらわすように。
Anplis, kite yo ofri sakrifis a remèsiman yo e pale sou afè zèv Li yo ak chan lajwa.
23 舟で海にくだり、大海で商売をする者は、
(Sila) ki desann bò kote lanmè nan bato yo, ki fè komès sou gwo dlo yo,
24 主のみわざを見、また深い所でそのくすしきみわざを見た。
yo te konn wè zèv SENYÈ yo, avèk mèvèy Li yo nan gran fon an.
25 主が命じられると暴風が起って、海の波をあげた。
Paske Li te pale e fè leve yon gwo van tanpèt, ki te fè leve gwo vag lanmè yo.
26 彼らは天にのぼり、淵にくだり、悩みによってその勇気は溶け去り、
Yo te leve jis rive nan syèl yo e te desann jis rive nan fon yo. Nanm yo te fann avèk mizè.
27 酔った人のようによろめき、よろめいて途方にくれる。
Yo te gaye, bite tankou moun sou. Yo te fin about nèt.
28 彼らはその悩みのうちに主に呼ばわったので、主は彼らをその悩みから救い出された。
Yo te kriye a Bondye nan mizè yo, e Li te mennen yo sòti nan twoub yo.
29 主があらしを静められると、海の波は穏やかになった。
Li te fè tanpèt la vin kalm, jiskaske vag lanmè yo te vin kalm.
30 こうして彼らは波の静まったのを喜び、主は彼らをその望む港へ導かれた。
Konsa, yo te kontan akoz yo te kalme, e Li te gide yo pou rive nan pò ke yo te pito a.
31 どうか、彼らが主のいつくしみと、人の子らになされたくすしきみわざとのために、主に感謝するように。
Kite yo bay remèsiman a SENYÈ a pou lanmou dous Li a, pou mèvèy Li yo anvè fis a lòm yo!
32 彼らが民の集会で主をあがめ、長老の会合で主をほめたたえるように。
Kite yo leve L wo, anplis, nan asanble a pèp la, e beni Li nan asanble ansyen yo.
33 主は川を野に変らせ、泉をかわいた地に変らせ、
Li chanje rivyè yo vin tounen dezè, e sous dlo yo an tè deseche.
34 肥えた地をそれに住む者の悪のゆえに塩地に変らせられる。
Yon tè fètil vin tounen savann tè sale, akoz mechanste a (sila) ki rete ladann yo.
35 主は野を池に変らせ、かわいた地を泉に変らせ、
Li chanje dezè a vin tounen gwo sous dlo, e tè deseche a an sous k ap koule.
36 飢えた者をそこに住まわせられる。こうして彼らはその住むべき町を建て、
Epi la, li fè moun grangou yo vin rete, pou yo vin etabli yon vil ki plen moun,
37 畑に種をまき、ぶどう畑を設けて多くの収穫を得た。
pou yo ka plante chan yo, plante chan rezen yo, e ranmase yon gwo rekòlt.
38 主が彼らを祝福されたので彼らは大いにふえ、その家畜の減るのをゆるされなかった。
Anplis, Li beni yo! Yo miltipliye anpil, e li pa kite bèt chan pa yo bese.
39 彼らがしえたげと、悩みと、悲しみとによって減り、かつ卑しめられたとき、
Lè yo vin febli, koube nèt, akoz opresyon avèk mizè ak tristès,
40 主はもろもろの君に侮りをそそぎ、道なき荒れ地にさまよわせられた。
Li vide wont sou prens yo e fè yo vin mache egare nan yon savann ki san chemen.
41 しかし主は貧しい者を悩みのうちからあげて、その家族を羊の群れのようにされた。
Men Li fè malere a chita wo ansekirite, byen lwen tout afliksyon, e fè fanmi li yo byen pwoteje kon yon twoupo.
42 正しい者はこれを見て喜び、もろもろの不義はその口を閉じた。
Moun dwat yo wè l e yo kontan. Men tout mechan yo fèmen bouch yo.
43 すべて賢い者はこれらの事に心をよせ、主のいつくしみをさとるようにせよ。
Se kilès ki saj? Kite li bay atansyon a bagay sa yo e konsidere lanmou dous SENYÈ a.

< 詩篇 107 >