< 民数記 32 >

1 ルベンの子孫とガドの子孫とは非常に多くの家畜の群れを持っていた。彼らがヤゼルの地と、ギレアデの地とを見ると、そこは家畜を飼うのに適していたので、
Ie amy zao ni-tsifotofoto ty añombe’ i fifokoa’ i Reòbene naho i Gade rey; aa ie nahaisake ty tane’ Ia’azère naho ty tane’ i Gilade, t’ie toe tane fiandrazañe añombe,
2 ガドの子孫とルベンの子孫とがきて、モーセと、祭司エレアザルと、会衆のつかさたちとに言った、
le nimb’amy Mosè naho i Elazare mpisoroñe naho mb’amo talè’ i valobohòkeio mb’eo o ana’ i Gadeo naho o ana’ i Reòbeneo ninday ty saontsy ty hoe:
3 「アタロテ、デボン、ヤゼル、ニムラ、ヘシボン、エレアレ、シバム、ネボ、ベオン、
I Ataròte naho i Dibone, naho Iaazère, naho i Nimrà, naho i Kesbòne, naho i Elalè, naho i Sebàme, naho i Nebò vaho i Beòne;
4 すなわち主がイスラエルの会衆の前に撃ち滅ぼされた国は、家畜を飼うのに適した地ですが、しもべらは家畜を持っています」。
i tane ginio’ Iehovà añatrefa’ i valobohò’ Israeleiy, le tane fiandrazañe añombe, vaho aman’ añombe o mpitoro’oo.
5 彼らはまた言った、「それでもし、あなたの恵みを得られますなら、どうぞこの地をしもべらの領地にして、われわれにヨルダンを渡らせないでください」。
Tinovo’ iereo ty hoe: Aa naho nisoheñe am-pahaisaha’o, le atoloro amo mpi­toro’oo i tane zay ho fanaña’e, fa ko minday anay hitsake Iardeney.
6 モーセはガドの子孫とルベンの子孫とに言った、「あなたがたは兄弟が戦いに行くのに、ここにすわっていようというのか。
Aa hoe ty navale’i Mosè o ana’i Gadeo naho o ana’ i Reobeneo, Aa vaho hiatrek’ aly o rahalahi’ areoo, le hihànitse atoy avao nahareo?
7 どうしてあなたがたはイスラエルの人々の心をくじいて、主が彼らに与えられる地に渡ることができないようにするのか。
Ino ty hampimamoa’ areo ty arofo’ o ana’ Israeleo tsy hitsaha’e mb’an-tane nitolora’ Iehovà mb’eo?
8 あなたがたの先祖も、わたしがカデシ・バルネアから、その地を見るためにつかわした時に、同じようなことをした。
Zay ty nanoen-droae’ areo te niraheko boak’e Kadese-Barnea hitilike i taney.
9 すなわち彼らはエシコルの谷に行って、その地を見たとき、イスラエルの人々の心をくじいて、主が与えられる地に行くことができないようにした。
Amy t’ie nionjoñe mb’ am-bavatane’ i Eskòle mb’eo vaho nahaoniñe i taney le nahamohake ty arofo’ o ana’ Israeleo tsy hizilik’ an-tane natolo’ Iehovà iareo.
10 そこでその時、主は怒りを発し、誓って言われた、
Aa le nisolebotse amy andro zay ty haviñera’ Iehovà vaho nifanta ty hoe:
11 『エジプトから出てきた人々で二十歳以上の者はひとりもわたしがアブラハム、イサク、ヤコブに誓った地を見ることはできない。彼らはわたしに従わなかったからである。
Toe tsy amo lahilahy roapolo taoñe mañambone niavotse i Mitsraimeo ty hahaisake ty tane nifantàko amy Avrahame naho am’ Ietsàke naho am’ Iakòbe, amy t’ie tsy nañorik’ ahiko añ-kaàmpon-troke,
12 ただケニズびとエフンネの子カレブとヌンの子ヨシュアとはそうではない。このふたりは全く主に従ったからである』。
naho tsy i Kalebe ana’ Iefonè nte-Kenàze naho Iehosoa, ana’ i None, amy te norihe’ iareo an-kaliforan’ arofo t’Iehovà.
13 主はこのようにイスラエルにむかって怒りを発し、彼らを四十年のあいだ荒野にさまよわされたので、主の前に悪を行ったその世代の人々は、ついにみな滅びた。
Aa le niforoforo am’ Israele ty haviñera’ ­Iehovà vaho nampirerererè’e am-patrambey añe efa-polo taoñe, am-para’ te nimodo iaby i tariratse nanao raty am-pivazohoa’ Iehovày.
14 あなたがたはその父に代って立った罪びとのやからであって、主のイスラエルに対する激しい怒りをさらに増そうとしている。
Le heheke! t’ie nitroatse handimbe an-droae’ areo nifirimboñan-kalòn-tsere­keo, hanitrà’ areo ty haviñerañe mitrotrofiak’ Iehovà am’ Israele.
15 あなたがたがもしそむいて主に従わないならば、主はまたこの民を荒野にすておかれるであろう。そうすればあなたがたはこの民をことごとく滅ぼすに至るであろう」。
Aa ie miamboho, tsy mañorik’ aze, le ho farie’e am-patrambey ao indraike iereo, toly ndra harotsa’ areo ondaty retiañe.
16 彼らはモーセのところへ進み寄って言った、「われわれはこの所に、群れのために羊のおりを建て、また子供たちのために町々を建てようと思います。
Aa le niharivoa’ iareo nanao ty hoe: Hañamboara’ay goloboñe atoy o hare’aio vaho rova ho a o keleia’aio,
17 しかし、われわれは武装してイスラエルの人々の前に進み、彼らをその所へ導いて行きましょう。ただわれわれの子供たちは、この地の住民の害をのがれるため、堅固な町々に住ませておかなければなりません。
fe hitan-defon-jahay hiaolo o ana’ Israeleo ampara’ te nasese’ay an-toe’ iareo añe. Ie amy zay himoneñe an-drova iarikatohan-kijoly ao ty amo mpimoneñe amy taneio o keleia’aio.
18 われわれはイスラエルの人々が、おのおのその嗣業を受けるまでは、家に帰りません。
Tsy himpoly mb’ añ’ anjomba’ay mb’eo zahay naho tsy songa nandrambe ty lova’e o ana’ Israeleo.
19 またわれわれはヨルダンのかなたで彼らとともには嗣業を受けません。われわれはヨルダンのこなた、すなわち東の方で嗣業を受けるからです」。
Tsy hitrao-dova am’ iereo alafe’ Iardeney añe zahay, amy te nitsatoke ho anay atiña­na’ Iardeney atoy ty lova’ay.
20 モーセは彼らに言った、「もし、あなたがたがそのようにし、みな武装して主の前に行って戦い、
Hoe t’i Mosè am’ iereo: Aa naho toe hanoe’ areo zay, t’ie hitan-defoñe aolo’ Iehovà veka’e hialy,
21 みな武装して主の前に行ってヨルダン川を渡り、主がその敵を自分の前から追い払われて、
naho songa hitsake Iardaney añatrefa’ Iehovà o lahin-defo’ areoo, ampara’ te fonga hanoe’e soike aolo’e eo o rafelahi’eo,
22 この国が主の前に征服されて後、帰ってくるならば、あなたがたは主の前にも、イスラエルの前にも、とがめはないであろう。そしてこの地は主の前にあなたがたの所有となるであろう。
naho hene vinahotse añatrefa’ Iehovà i taney; zay vaho himpoly nahareo, le ho afa-tahiñe añatrefa’ Iehovà naho aolo’ Israele, vaho ho fanaña’ areo añatrefa’ Iehovà ty tane atoy.
23 しかし、そうしないならば、あなたがたは主にむかって罪を犯した者となり、その罪は必ず身に及ぶことを知らなければならない。
F’ie tsy hanoe’ areo, le inao! hanan-kakeo am’ Iehovà; le iantofo te hifanojo ama’ areo ty tahi’ areo.
24 あなたがたは子供たちのために町々を建て、羊のために、おりを建てなさい。しかし、あなたがたは約束したことは行わなければならない」。
Añoreño rova o keleia’ areoo vaho goloboño o añondri’ areoo, le ano o nakarem-palie’ areo iabio.
25 ガドの子孫とルベンの子孫とは、モーセに言った、「しもべらはあなたの命じられたとおりにいたします。
Aa le nanao ty hoe amy Mosè o nte-Gadeo naho o nte-Reòbeneo: Hanoe’ o mpitoro’oo ze andilian-talè’ay.
26 われわれの子供たちと妻と羊と、すべての家畜とは、このギレアデの町々に残します。
Hitobe amo rova’ i Giladeo o keleia’aio naho o vali’aio vaho o hare’ay iabio,
27 しかし、しもべらはみな武装して、あなたの言われるとおり、主の前に渡って行って戦います」。
fe hitsake mb’eo o mpitoro’oo, songa lahilahy aman-defoñe veka’e hialy hihotakotake ho a Iehovà, amy nandilia’ i talèkoiy.
28 モーセは彼らのことについて、祭司エレアザルと、ヌンの子ヨシュアと、イスラエルの人々の部族のうちの氏族のかしらたちとに命じた。
Aa le linili’i Mosè t’i Elazare mpisoroñe naho Iehosoa ana’ i None vaho o talèn’ anjombam-pifokoa’ Israeleo ty am’ iereo,
29 そしてモーセは彼らに言った、「ガドの子孫と、ルベンの子孫とが、おのおの武装してあなたがたと一緒にヨルダンを渡り、主の前に戦って、その地をあなたがたが征服するならば、あなたがたは彼らにギレアデの地を領地として与えなければならない。
le nanoe’ i Mosè ty hoe: Naho mindre ama’ areo mitsake Iardeney añatrefa’ Iehovà ze hene mpitan-defo veka’e hialy amo ana’ i Gadeo naho amo ana’ i Reòbeneo, naho ampiambanèñe aolo’ areo i taney, le atoloro iareo ty tane’ i Gilade ho fanaña’e.
30 しかし、もし彼らが武装してあなたがたと一緒に渡って行かないならば、彼らはカナンの地であなたがたのうちに領地を獲なければならない」。
F’ie tsy mitsake reke-pialiañe mindre ama’ areo le hanam-panañañe miharo ama’ areo an-tane Kanàne ao.
31 ガドの子孫と、ルベンの子孫とは答えて言った、「しもべらは主が言われたとおりにいたします。
Le hoe ty natoi’ o nte-Gadeo naho o nte-Reòbeneo, Ze nitsara’ Iehovà amo mpitoro’oo ro hanoe’ay.
32 われわれは武装して、主の前にカナンの地へ渡って行きますが、ヨルダンのこなたで、われわれの嗣業をもつことにします」。
Hitsake reke-pialiañe añatrefa’ Iehovà zahay mb’ an-tane Kanàne mb’ eo fe hitobok’ atiñana’ Iardeney atoy ty hanañañe nilovà’aiy.
33 そこでモーセはガドの子孫と、ルベンの子孫と、ヨセフの子マナセの部族の半ばとに、アモリびとの王シホンの国と、バシャンの王オグの国とを与えた。すなわち、その国およびその領内の町々とその町々の周囲の地とを与えた。
Aa le natolo’ i Mosè amo nte-Gadeo naho amo nte-Reòbeneo vaho ami’ty vakim-pifokoa’ i Menasè ana’ Iosefe, ty fehe’ i Sihone mpanjaka’ o nte-Amoreo naho ty fehe’ i Oge mpanjaka’ i Basàne, i taney rekets’ o rova’eo naho o tanàñe mañohokeo rekets’ o tane’eo.
34 こうしてガドの子孫は、デボン、アタロテ、アロエル、
Le namboare’ o nte-Gadeo ty Dibòne, naho i Ataròte, naho i Aroère,
35 アテロテ・ショパン、ヤゼル、ヨグベハ、
naho i Atròte-sofàne, naho Ia’azère, naho Iogbehà,
36 ベテニムラ、ベテハランなどの堅固な町々を建て、羊のおりを建てた。
naho i Bète Nimrà, vaho i Bete Haràne, songa rova aman-kijoly naho golobon’ añondry.
37 またルベンの子孫は、ヘシボン、エレアレ、キリヤタイム、
Le namboare’ o nte-Reòbeneo ty Kesbòne, naho i Elalè, vaho i Kiriatàime,
38 および後に名を改めたネボと、バアル・メオンの町を建て、またシブマの町を建てた。彼らは建てた町々に新しい名を与えた。
naho i Nibò, naho i Baal­meòne, (ie novaeñe o añara’ iareoo) vaho i Sebàme, le nomeañe añarañe ze rova namboare’ iereo.
39 またマナセの子マキルの子孫はギレアデに行って、そこを取り、その住民アモリびとを追い払ったので、
Le nomb’e Gilade mb’eo o tarira’ i Makire ana’ i Menasèo le tinava’ iereo vaho nanoe’ iereo soike o nte-Amore tama’eo.
40 モーセはギレアデをマナセの子マキルに与えてそこに住まわせた。
Aa le natolo’ i Mosè amy Makire ana’ i Menasè ty Gilade le nimoneña’e.
41 またマナセの子ヤイルは行って村々を取り、それをハオテヤイルと名づけた。
Rinambe’ Iaìre ka o tanà’eo vaho nitokave’e Kavòte Iaìre.
42 またノバは行ってケナテとその村々を取り、自分の名にしたがって、それをノバと名づけた。
Nomb’eo ka t’i Nòbake nitavañe i Kenàte naho o tanà’eo, le nitokave’e ty hoe Nobake, i tahina’ey avao.

< 民数記 32 >