< איוב 7 >
הלא-צבא לאנוש על- (עלי-) ארץ וכימי שכיר ימיו | 1 |
Difinita estas ja por la homo la limtempo sur la tero, Kaj liaj tagoj estas kiel la tagoj de dungito.
כעבד ישאף-צל וכשכיר יקוה פעלו | 2 |
Kiel sklavo, kiu sopiras al ombro, Kaj kiel dungito, kiu atendas sian pagon,
כן הנחלתי לי ירחי-שוא ולילות עמל מנו-לי | 3 |
Tiel mi ricevis sorte monatojn vantajn, Kaj noktoj turmentaj estas nombritaj al mi.
אם-שכבתי-- ואמרתי מתי אקום ומדד-ערב ושבעתי נדדים עדי-נשף | 4 |
Kiam mi kuŝiĝas, mi diras: Kiam mi leviĝos? Sed la vespero fariĝas longa, kaj mi satiĝas de maltrankvileco ĝis la tagiĝo.
לבש בשרי רמה וגיש (וגוש) עפר עורי רגע וימאס | 5 |
Mia korpo estas kovrita de vermoj kaj de pecoj da tero; Mia haŭto krevis kaj putras.
ימי קלו מני-ארג ויכלו באפס תקוה | 6 |
Miaj tagoj forflugis pli facile, ol bobeno de teksisto, Kaj pasis, lasinte nenian esperon.
זכר כי-רוח חיי לא-תשוב עיני לראות טוב | 7 |
Memoru, ke mia vivo estas bloveto, Ke miaj okuloj ne plu revidos bonon;
לא-תשורני עין ראי עיניך בי ואינני | 8 |
Ne plu revidos min okulo de vidanto; Vi volos ekrigardi min, sed mi jam ne ekzistos.
כלה ענן וילך כן יורד שאול לא יעלה (Sheol ) | 9 |
Nubo pasas kaj foriras; Tiel ne plu revenas tiu, kiu iris en Ŝeolon; (Sheol )
לא-ישוב עוד לביתו ולא-יכירנו עוד מקמו | 10 |
Li ne plu revenas en sian domon; Lia loko ne plu rekonos lin.
גם-אני לא אחשך-פי אדברה בצר רוחי אשיחה במר נפשי | 11 |
Tial mi ne detenos mian buŝon; Mi parolos en la premiteco de mia spirito, Mi plendos en la maldolĉeco de mia animo.
הים-אני אם-תנין כי-תשים עלי משמר | 12 |
Ĉu mi estas maro aŭ mara monstro, Ke Vi starigis gardon por mi?
כי-אמרתי תנחמני ערשי ישא בשיחי משכבי | 13 |
Kiam mi pensas, ke mia lito min konsolos, Ke mia kuŝejo plifaciligos mian suferadon,
וחתתני בחלמות ומחזינות תבעתני | 14 |
Tiam Vi teruras min per sonĝoj, Timigas min per vizioj;
ותבחר מחנק נפשי מות מעצמותי | 15 |
Kaj mia animo deziras sufokiĝon, Miaj ostoj la morton.
מאסתי לא-לעלם אחיה חדל ממני כי-הבל ימי | 16 |
Tedis al mi; ne eterne mi vivu; Forlasu min, ĉar miaj tagoj estas vantaĵo.
מה-אנוש כי תגדלנו וכי-תשית אליו לבך | 17 |
Kio estas homo, ke Vi faras lin granda, Ke Vi zorgas pri li,
ותפקדנו לבקרים לרגעים תבחננו | 18 |
Ke Vi rememoras lin ĉiumatene, Elprovas lin ĉiumomente?
כמה לא-תשעה ממני לא-תרפני עד-בלעי רקי | 19 |
Kial Vi ne deturnas Vin de mi, Ne lasas min libera eĉ tiom, ke mi povu engluti mian salivon?
חטאתי מה אפעל לך-- נצר האדם למה שמתני למפגע לך ואהיה עלי למשא | 20 |
Se mi pekis, kion mi per tio faris al Vi, ho gardanto de la homoj? Kial Vi faris min celo de Viaj atakoj, Ke mi fariĝis ŝarĝo por mi mem?
ומה לא-תשא פשעי-- ותעביר את-עוני כי-עתה לעפר אשכב ושחרתני ואינני | 21 |
Kaj kial Vi ne deprenas mian pekon, ne pardonas mian malbonagon? Jen mi ja baldaŭ kuŝos en la tero; Kaj kiam Vi morgaŭ serĉos min, mi ne ekzistos.