< Πετρου Α΄ 5 >

1 Πρεσβυτέρους οὖν τοὺς ἐν ὑμῖν παρακαλῶ ὁ συμπρεσβύτερος καὶ μάρτυς τῶν τοῦ Χριστοῦ παθημάτων, ὁ καὶ τῆς μελλούσης ἀποκαλύπτεσθαι δόξης κοινωνός·
Ko au ko e motuʻa, pea ko e fakamoʻoni ki he ngaahi mamahi ʻa Kalaisi, pea teu kau foki ʻi he nāunau ʻe fakahā, ʻoku ou enginaki atu ki he kau mātuʻa ʻoku ʻiate kimoutolu:
2 ποιμάνατε τὸ ἐν ὑμῖν ποίμνιον τοῦ θεοῦ, μὴ ἀναγκαστῶς ἀλλὰ ἑκουσίως κατὰ θεόν, μηδὲ αἰσχροκερδῶς ἀλλὰ προθύμως,
Fafanga ʻae fanga sipi ʻae ʻOtua ʻoku ʻiate kimoutolu, ʻo leʻohi ia, ʻikai ʻi he fakapāpākū, ka ʻi he loto fiefai pe; ʻikai koeʻuhi ko e koloa ʻuli, kae ʻi he loto manavakavakava;
3 μηδ’ ὡς κατακυριεύοντες τῶν κλήρων ἀλλὰ τύποι γινόμενοι τοῦ ποιμνίου·
Pea ʻikai hangē ko e kau pule ki he nofoʻanga, ka ko e faʻifaʻitakiʻanga ki he fanga sipi.
4 καὶ φανερωθέντος τοῦ ἀρχιποίμενος κομιεῖσθε τὸν ἀμαράντινον τῆς δόξης στέφανον.
Pea ka hā mai ʻae Tauhi lahi, ʻe maʻu ai ʻekimoutolu ʻae pale ʻoe nāunau ʻe ʻikai mae.
5 Ὁμοίως νεώτεροι ὑποτάγητε πρεσβυτέροις, πάντες δὲ ἀλλήλοις τὴν ταπεινοφροσύνην ἐγκομβώσασθε, ὅτι ὁ θεὸς ὑπερηφάνοις ἀντιτάσσεται, ταπεινοῖς δὲ δίδωσιν χάριν.
Pea ko kimoutolu foki, ko e kau talavou, fakavaivaiʻi ʻakimoutolu ki he mātuʻa. ʻIo, ke fefakaʻaiʻaiʻaki ʻakimoutolu kotoa pē kiate kimoutolu, pea kofuʻaki ʻae angavaivai: “He ʻoku tekeʻi ʻe he ʻOtua ʻae fielahi, ka ʻoku ne foaki ʻae ʻaloʻofa ki he angavaivai.”
6 ταπεινώθητε οὖν ὑπὸ τὴν κραταιὰν χεῖραν τοῦ θεοῦ, ἵνα ὑμᾶς ὑψώσῃ ἐν καιρῷ,
Ko ia ke fakavaivai ʻakimoutolu ʻi he lalo nima māfimafi ʻoe ʻOtua, ka ne hakeakiʻi ʻakimoutolu ʻi he ʻaho totonu:
7 πᾶσαν τὴν μέριμναν ὑμῶν ἐπιρίψαντες ἐπ’ αὐτόν, ὅτι αὐτῷ μέλει περὶ ὑμῶν.
‌ʻO tuku hoʻomou tokanga kotoa pē kiate ia; he ʻoku ne kau kiate kimoutolu.
8 Νήψατε, γρηγορήσατε. ὁ ἀντίδικος ὑμῶν διάβολος ὡς λέων ὠρυόμενος περιπατεῖ ζητῶν τίνα καταπιεῖν·
Leʻo, pea faʻa vakai; koeʻuhi ko homou fili ko e tēvolo, ʻoku ʻalu fano, ʻo hangē ha laione ngungulu, ʻo ne kumi pe ko hai ne faʻapuku hake:
9 ᾧ ἀντίστητε στερεοὶ τῇ πίστει, εἰδότες τὰ αὐτὰ τῶν παθημάτων τῇ ἐν τῷ κόσμῳ ὑμῶν ἀδελφότητι ἐπιτελεῖσθαι.
‌ʻAia mou tekeʻi atu ʻo mālohi ʻi he tui, ʻo ʻilo ko e ngaahi mamahi pehē ʻoku kātaki ʻe homou kāinga ʻoku ʻi māmani.
10 ὁ δὲ θεὸς πάσης χάριτος, ὁ καλέσας ὑμᾶς εἰς τὴν αἰώνιον αὐτοῦ δόξαν ἐν Χριστῷ, ὀλίγον παθόντας αὐτὸς καταρτίσει, στηρίξει, σθενώσει, θεμελιώσει. (aiōnios g166)
Ka ko e ʻOtua ʻoe ʻaloʻofa kotoa pē, kuo ne uiuiʻi ʻakitautolu ki hono nāunau taʻengata ʻia Kalaisi Sisu, ʻoka hili hoʻomou kātaki siʻi pe, ke fakahaohaoa, mo fakatuʻumaʻu, mo fakamālohi, mo fokotuʻumaʻu ʻakimoutolu. (aiōnios g166)
11 αὐτῷ τὸ κράτος εἰς τοὺς αἰῶνας τῶν αἰώνων, ἀμήν. (aiōn g165)
Ke ʻiate ia ʻae ongoongolelei mo e pule ʻo taʻengata pea taʻengata. ʻEmeni. (aiōn g165)
12 Διὰ Σιλουανοῦ ὑμῖν τοῦ πιστοῦ ἀδελφοῦ, ὡς λογίζομαι, δι’ ὀλίγων ἔγραψα, παρακαλῶν καὶ ἐπιμαρτυρῶν ταύτην εἶναι ἀληθῆ χάριν τοῦ θεοῦ· εἰς ἣν στῆτε.
Kuo u tohi siʻi kiate kimoutolu ʻia Silivenusi, ʻaia (ʻoku ou pehē) ko e kāinga angatonu, ke enginaki mo fakahā ko e ʻaloʻofa moʻoni eni ʻae ʻOtua, ʻaia ʻoku mou tuʻu ai.
13 ἀσπάζεται ὑμᾶς ἡ ἐν Βαβυλῶνι συνεκλεκτὴ καὶ Μᾶρκος ὁ υἱός μου.
Ko e [siasi ]ʻoku ʻi Papilone, kuo fili fakataha mo kimoutolu, ʻoku ʻofa atu kiate kimoutolu; pea ʻoku pehē mo Maʻake ko hoku foha.
14 ἀσπάσασθε ἀλλήλους ἐν φιλήματι ἀγάπης. Εἰρήνη ὑμῖν πᾶσιν τοῖς ἐν Χριστῷ.
Mou fetoutou ʻuma ʻaki ʻae fekita ʻoe ʻofa. Ke ʻiate kimoutolu kotoa pē ʻoku ʻia Kalaisi Sisu ʻae melino. ʻEmeni.

< Πετρου Α΄ 5 >