< Jób 4 >

1 Jemuž odpovídaje Elifaz Temanský, řekl:
Konsa, Éliphaz, Temanit lan te reponn;
2 Počneme-li mluviti s tebou, neponeseš-liž toho těžce? Ale kdož by se zdržeti mohl, aby neměl mluviti?
Si yon moun ta eseye pale yon mo avèk ou, èske ou va pèdi pasyans? Men se kilès ki kab refize pale?
3 Aj, učívals mnohé, a rukou opuštěných jsi posiloval.
Gade byen, ou te enstwi anpil lòt moun; ou te ranfòse menm fèb yo.
4 Padajícího pozdvihovals řečmi svými, a kolena zemdlená jsi zmocňoval.
Pawòl ou yo te ede fèb yo kanpe, e ou te ranfòse jenou ki manke fòs yo.
5 Nyní pak, jakž toto přišlo na tebe, těžce to neseš, a jakž tě dotklo, předěšen jsi.
Men koulye a, se sou ou sa rive, e ou pa gen pasyans. Sa touche ou menm e ou vin dekouraje nèt.
6 Nebylo-liž náboženství tvé nadějí tvou, a upřímost cest tvých očekáváním tvým?
Èske se pa lakrent Bondye pa ou ki konfyans ou, ak entegrite chemen ou yo ki espwa ou?
7 Rozpomeň se, prosím, kdo jest kdy nevinný zahynul? Aneb kde upřímí vyhlazeni jsou?
“Sonje byen se kilès ki kon peri inosan? Oswa ki kote ou wè moun ladwati yo te detwi?
8 Jakož jsem já vídal ty, kteříž orali nepravost, a rozsívali převrácenost, že ji i žali.
Selon sa ke mwen menm te wè, sila ki raboure inikite yo, ak sila ki simen twoub yo, yo rekòlte li.
9 Od dchnutí Božího hynou, a duchem prchlivosti jeho v nic obracíni bývají.
Pa souf Bondye, yo peri, e pa van chalè Li, yo fini nèt.
10 Řvání lva a hlas lvice a zubové mladých lvíčat setříni bývají.
Gwo vwa a lyon fewòs la, vwa fewòs a lyon an, e dan a jenn lyon yo fin kase.
11 Hyne lev, že nemá loupeže, a lvíčata mladá rozptýlena bývají.
Pi gran lyon an peri paske li manke manje, e pitit li yo vin gaye.
12 Nebo i tajně doneslo se mne slovo, a pochopilo ucho mé něco maličko toho.
“Alò, an kachèt yon pawòl rive sou mwen; zòrèy mwen te resevwa yon ti souf li.
13 V přemyšlováních z vidění nočních, když připadá tvrdý sen na lidi,
Pami refleksyon enkyetan ki sòti nan vizyon lannwit yo, lè dòmi pwofon tonbe sou moun,
14 Strach připadl na mne a lekání, kteréž předěsilo všecky kosti mé.
laperèz te vini sou mwen. Mwen te tranble e zo m yo te souke.
15 Duch zajisté před tváří mou šel, tak že vlasové vstávali na těle mém.
Konsa, yon lespri te pase kote figi mwen; plim sou chè mwen, te kanpe sou kò m.
16 Zastavil se, ale neznal jsem tváři jeho; tvárnost jen byla před očima mýma. Mezi tím mlče, slyšel jsem hlas:
Li te kanpe an plas, men mwen pa t kab distenge aparans li. Yon fòm te devan zye m. Te gen silans, epi mwen te tande yon vwa:
17 Zdaliž může člověk spravedlivějším býti než Bůh, aneb muž čistším nad toho, kterýž ho učinil?
'Èske lòm kapab jis devan Bondye? Èske yon nonm kapab san tach devan Sila ki fè l la?
18 Ano mezi služebníky jeho není dokonalosti, a při andělích svých zanechal nedostatku.
Menm nan sèvitè Li yo, Li pa mete konfyans; ak pwòp zanj Li yo, Li jwenn fot.
19 Čím více při těch, kteříž bydlejí v domích hliněných, jejichž základ jest na prachu, a setříni bývají snáze než mol.
Konbyen anplis, pou sila ki rete nan kay fèt an ajil yo, ki gen pousyè kon fondasyon, ki vin kraze devan papiyon!
20 Od jitra až do večera stíráni bývají, a kdož toho nerozvažují, na věky zahynou.
Antre maten ak aswè, yo vin kase an mòso; san yo pa wè anyen, yo peri nèt.
21 Zdaliž nepomíjí sláva jejich s nimi? Umírají, ale ne v moudrosti.
Èske kòd soutyen tant yo pa plwaye pa anndan? Yo mouri konsa, san sajès.'

< Jób 4 >