< Зәбур 139 >

1 Нәғмичиләрниң бешиға тапшурулуп оқулсун дәп, Давут язған күй: — И Пәрвәрдигар, Сән мени тәкшүрүп чиқтиң, Һәм мени билип йәттиң;
Signore, tu mi scruti e mi conosci, Al maestro del coro. Di Davide. Salmo.
2 Өзүң олтарғинимни, турғинимниму билисән; Жирақта туруқлуқ көңлүмдикини билисән.
tu sai quando seggo e quando mi alzo. Penetri da lontano i miei pensieri,
3 Басқан қәдәмлиримни, ятқанлиримни өткәмәңдин өткүздуң; Барлиқ йоллирим Саңа аяндур.
mi scruti quando cammino e quando riposo. Ti sono note tutte le mie vie;
4 Бәрһәқ, тилимға бир сөз келә-кәлмәстинла, и Пәрвәрдигар, Мана Сән буни әйни бойичә билмәй қалмайсән.
la mia parola non è ancora sulla lingua e tu, Signore, gia la conosci tutta.
5 Сән мени алди-кәйнимдин орап турисән, Қолуңни мениң үстүмгә қондурғансән.
Alle spalle e di fronte mi circondi e poni su di me la tua mano.
6 Бундақ билим маңа шунчилик тилсимат билиниду! Шундақ жүксәкки, мән уни билип йетәлмәйдикәнмән.
Stupenda per me la tua saggezza, troppo alta, e io non la comprendo.
7 Роһуңдин нери болушқа нәләргиму баралайттим? Һозуруңдин өзүмни қачуруп нәләргә баралайттим?
Dove andare lontano dal tuo spirito, dove fuggire dalla tua presenza?
8 Асманларға чиқсам, мана Сән әшу йәрдә; Тәһтисарада орун салсамму, мана Сән шу йәрдә; (Sheol h7585)
Se salgo in cielo, là tu sei, se scendo negli inferi, eccoti. (Sheol h7585)
9 Сәһәрниң қанатлирини елип учуп, Деңизниң әң чәт йәрлиридә турсам,
Se prendo le ali dell'aurora per abitare all'estremità del mare,
10 Һәтта әшу җайда қолуң мени йетәкләйду, Оң қолуң мени йөләйду.
anche là mi guida la tua mano e mi afferra la tua destra.
11 Мән: «Қараңғулуқ мени япса, Әтрапимдики йоруқлуқ чоқум кечә болиду» — десәм,
Se dico: «Almeno l'oscurità mi copra e intorno a me sia la notte»;
12 Қараңғулуқму Сәндин йошуруналмайду, Кечиму Саңа күндүздәк айдиңдур, Қараңғулуқму [Саңа] йоруқтәктур.
nemmeno le tenebre per te sono oscure, e la notte è chiara come il giorno; per te le tenebre sono come luce.
13 Бәрһәк, Сән мениң ичлиримни ясиғансән; Анамниң қосиғида мени тоқуғансән;
Sei tu che hai creato le mie viscere e mi hai tessuto nel seno di mia madre.
14 Мән Сени мәдһийиләймән, Чүнки мән сүрлүк вә карамәт ясалғанмән; Сениң қилғанлириң карамәт тилсиматтур; Буни җеним убдан билиду.
Ti lodo, perché mi hai fatto come un prodigio; sono stupende le tue opere, tu mi conosci fino in fondo.
15 Мән йошурун җайда ясалғинимда, Йәр тәглиридә әпчиллик билән тоқулуп шәкилләндүрүлгинимдә, Устиханлирим Сәндин йошурун әмәс еди.
Non ti erano nascoste le mie ossa quando venivo formato nel segreto, intessuto nelle profondità della terra.
16 Әзалирим техи апиридә болмиған күнләрдә, Улар ясиливатқан күнләрдә, Көзүң техи шәкилләнмигән җисмимни көрүп йәткән еди; Уларниң һәммиси аллибурун дәптириңдә йезилған еди.
Ancora informe mi hanno visto i tuoi occhi e tutto era scritto nel tuo libro; i miei giorni erano fissati, quando ancora non ne esisteva uno.
17 Аһ Тәңрим, ойлириң маңа нәқәдәр қиммәтликтур! Уларниң жиғиндиси шунчә зордур!
Quanto profondi per me i tuoi pensieri, quanto grande il loro numero, o Dio;
18 Уларни санай десәм, улар деңиздики қумлардинму көптур; Уйқидин көзүмни ачсам, мән йәнила Сән билән биллидурмән!
se li conto sono più della sabbia, se li credo finiti, con te sono ancora.
19 Аһ, Сән рәзилләрни өлтүрүвәтсәң едиң, и Худа! Қанхор кишиләр, мәндин жирақ болуш!
Se Dio sopprimesse i peccatori! Allontanatevi da me, uomini sanguinari.
20 Чүнки улар Сениң тоғрилиқ һейлилик билән сөзләйду; Сениң шәһәрлириң улар тәрипидин аздурулди.
Essi parlano contro di te con inganno: contro di te insorgono con frode.
21 Саңа өчмән болғанларға, и Пәрвәрдигар, мәнму өчқу? Саңа қарши чиққанларға мәнму жиркинимәнғу?
Non odio, forse, Signore, quelli che ti odiano e non detesto i tuoi nemici?
22 Уларға чиш-тирниқимғичә өчтурмән; Уларни өз дүшмәнлирим дәп һесаплаймән.
Li detesto con odio implacabile come se fossero miei nemici.
23 Мени күзитип тәкшүргәйсән, и Тәңрим! Мениң қәлбимни билип йәткәйсән! Мени синап, ғәмлик ойлиримни билгәйсән;
Scrutami, Dio, e conosci il mio cuore, provami e conosci i miei pensieri:
24 Мәндә [Өзүңгә] азар бәргидәк йолниң бар-йоқлуғини көргәйсән; Вә мени мәңгүлүк йолуңда йетәклигәйсән!
vedi se percorro una via di menzogna e guidami sulla via della vita.

< Зәбур 139 >