< Әзакиял 20 >

1 Йәттинчи жили, бәшинчи айниң онинчи күни шундақ болдики, Исраилниң бәзи ақсақаллири Пәрвәрдигарни издәп униңдин сориғили мениң алдимға келип олтарди.
In pripetilo se je v sedmem letu, v petem mesecu, deseti dan meseca, da so določeni izmed Izraelovih starešin prišli, da bi povpraševali od Gospoda in se usedli pred menoj.
2 Вә Пәрвәрдигарниң сөзи маңа келип мундақ дейилди: —
Potem je prišla k meni Gospodova beseda, rekoč:
3 И инсан оғли, Исраилниң ақсақаллириға сөз қилип мундақ дегин: — Рәб Пәрвәрдигар мундақ дәйду: — Силәр Мәндин сориғили кәлдиңлар? Өз һаятим билән қәсәм қилимәнки, — дәйду Рәб Пәрвәрдигар — Мән силәрниң Мәндин соришиңларға йолға қоймаймән.
»Človeški sin, govori Izraelovim starešinam in jim reci: ›Tako govori Gospod Bog: ›Ali ste prišli, da povprašujete od mene? Kakor jaz živim, ‹ govori Gospod Bog, ›nočem biti povpraševan od vas.
4 Әнди уларниң үстигә һөкүм чиқирамсән, и адәм балиси, һөкүм чиқирамсән? Уларға ата-бовилириниң жиркиничлик қилмишлирини аян қилип уларға мундақ дегин: —
Ali jih hočeš soditi, človeški sin, ali jih hočeš soditi? Povzroči jim, da spoznajo ogabnosti njihovih očetov
5 Рәб Пәрвәрдигар мундақ дәйду: — Мән Исраилни таллиған күнидә, Яқуп җәмәтиниң нәслигә қол көтирип қәсәм қилип, Мисир зиминида Өзүмни уларға аян қилғинимда, йәни уларға қол көтирип қәсәм қилип уларға: «Мән Пәрвәрдигар сениң Худайиңдурмән» дегинимдә
in jim reci: ›Tako govori Gospod Bog: ›Na dan, ko sem izbral Izraela in dvignil svojo roko k semenu Jakobove hiše in se jim dal spoznati v egiptovski deželi, ko sem vzdignil svojo roko k njim, rekoč: ›Jaz sem Gospod, vaš Bog; ‹
6 — шу күни Мән уларни Мисир зиминидин чиқирип улар үчүн алаһидә издәп тапқан сүт һәм бал еқип туридиған, һәммә зимин арисидики әң гөзәл зиминниң гүли болған зиминға киргүзүш үчүн, қол көтирип қәсәм қилдим;
na dan, ko sem vzdignil svojo roko k njim, da jih privedem iz egiptovske dežele v deželo, ki sem jo odkril zanje, tekočo z mlekom in medom, ki je slava vseh dežel.
7 Мән уларға: «Һәр бириңлар өз көзүңлар алдидики нәпрәтлик нәрсиләрни ташливетиңлар, Мисирниң бутлири билән өзүңларни булғимаңлар; Мән Пәрвәрдигар Худайңлардурмән» — дедим.
Potem sem jim rekel: ›Vsak mož naj odvrže ogabnosti svojih oči in ne omadežujte se z egiptovskimi maliki.‹ Jaz sem Gospod, vaš Bog.‹
8 Лекин улар Маңа асийлиқ қилип Маңа қулақ селишни халимайтти; һеч қайсиси нә өз көзи алдидики нәпрәтлик нәрсиләрни ташливәтмиди, нә Мисирниң бутлиридин һеч айрилмиди. Андин Мән қәһримни Мисир зимини ичидә уларға төкүп, уларға қаратқан аччиғимни басимән, дедим —
›Toda uprli so se zoper mene in me niso hoteli poslušati. Noben mož ni odvrgel ogabnosti svojih oči niti niso zapustili egiptovskih malikov. Tedaj sem rekel: ›Nanje bom izlil svojo razjarjenost, da dovršim svojo jezo zoper njih v sredi egiptovske dežele.
9 һалбуки, намимниң улар турған әлләр арисида булғанмаслиғи үчүн, Өз намим үчүн һәрикәт қилдим; чүнки Мән бу әлләрниң көз алдида уларни Мисирдин чиқиришим билән Өзүмни аян қилған едим;
Toda ravnal sem zaradi svojega imena, da to ne bi bilo oskrunjeno pred pogani, med katerimi so bili, v čigar pogledu sem se jim dal spoznati v tem, da sem jih privedel iz egiptovske dežele.
10 шуңа Мән уларни Мисир зиминидин [толуқ] чиқирип, чөл-баяванға апардим.
Zatorej sem jim velel, da gredo iz egiptovske dežele in jih privedel v divjino.
11 Вә Мән бәлгүлимилиримни берип, Өз һөкүмлиримни уларға аян қилдим — уларға әмәл қилидиған киши уларниң сәвәвидин һаятқа еришиду.
In dal sem jim svoje zakone in jim pokazal svoje sodbe, katere, če jih človek izpolnjuje, bo torej živel v njih.
12 Өзүм һәм улар арисидики бешарәт болсун дәп, Мениң уларни пак-муқәддәс қилидиған Пәрвәрдигар екәнлигимни билиши үчүн «шабат күн»лиримни уларға беғишлидим;
Poleg tega sem jim dal tudi svoje šabate, da bodo znamenje med menoj in njimi, da bodo lahko vedeli, da jaz sem Gospod, ki jih posvečujem.
13 лекин Исраил җәмәти чөл-баяванда Маңа асийлиқ қилди; чүнки улар Мениң бәлгүлимилиримдә маңмиди, Мениң һөкүмлиримни чәткә қақти (әгәр адәмләр бу әмирләргә әмәл қилса, у уларниң сәвәвидин һаятқа еришиду) вә Мениң «шабат күн»лиримни қаттиқ булғиди; Мән уларниң үстигә чөл-баяванда улар һалак қилинғичә қәһримни төкимән дедим —
Toda Izraelova hiša se je uprla zoper mene v divjini. Niso hodili po mojih zakonih in prezirali so moje sodbe, katere, če jih človek izpolnjuje, bo torej živel v njih; in moje šabate so silno oskrunili. Potem sem rekel: ›V divjini bom nadnje izlil svojo razjarjenost, da jih použije.
14 һалбуки, намимниң әлләр арисида булғанмаслиғи үчүн, Өз намим үчүн һәрикәт қилдим; чүнки Мән бу әлләрниң көз алдида уларни Мисирдин қутқузуп чиқарғанмән.
Toda ravnal sem zaradi svojega imena, da le-to ne bi bilo oskrunjeno pred pogani, v katerem pogledu sem jih privedel ven.
15 Мән йәнә чөл-баяванда уларға сүт һәм бал еқип туридиған, һәммә зиминниң гүли болған зиминға киргүзмәймән дәп, қолумни көтирип қәсәм қилимән дедим
Vendar sem prav tako vzdignil svojo roko k njim v divjini, da jih ne bom privedel v deželo, ki sem jim jo dal, tekočo z mlekom in medom, katera je slava vseh dežel;
16 (чүнки уларниң қәлби бутлириға әгишип кәткәчкә, Мениң бәлгүлимилиримни чәткә қаққан, Мениң һөкүмлиримдә маңмиған, Мениң «шабат күн»лиримни бузған); —
zato ker so prezirali moje sodbe in niso hodili po mojih zakonih, temveč so oskrunili moje šabate, kajti njihovo srce je šlo za njihovimi maliki.
17 һалбуки, көзүм уларға рәһим қилип уларни һалак қилмидим яки уларни чөл-баяванда түгәштүрмидим.
Kljub temu jim je moje oko prizaneslo pred tem, da bi jih uničil niti jim v divjini nisem storil konca.
18 Мән чөл-баяванда уларниң балилириға мундақ дедим: «Ата-бовилириңларниң бәлгүмилиридә маңмаңлар, нә уларниң һөкүмлирини тутмаңлар нә бутлири билән өзүңларни булғимаңлар.
Temveč sem njihovim otrokom v divjini rekel: ›Ne hodite po zakonih svojih očetov niti ne obeležujte njihovih sodb niti se ne omadežujte z njihovimi maliki.
19 Мән Пәрвәрдигар Худайиңлардурмән; Мениң бәлгүлимилиримдә меңип, Мениң һөкүмлиримни тутуп уларға әмәл қилиңлар;
Jaz sem Gospod, vaš Bog; ravnajte se po mojih zakonih in držite se mojih sodb in jih izvršujte;
20 Мениң «шабат күн»лиримни пак-муқәддәс дәп әтиварлаңлар; у силәрниң Мениң Пәрвәрдигар Худайиңлар екәнлигимни билишиңлар үчүн Мән вә силәр оттуримиздики бир бешарәттур.
in posvečujte moje šabate; in te bodo znamenje med menoj in vami, da boste lahko vedeli, da jaz sem Gospod, vaš Bog.‹
21 Лекин балилириму Маңа асийлиқ қилди; улар нә Мениң бәлгүлимилиримдә маңмиған нә Мениң һөкүмлиримни тутмиған (бириси уларға әмәл қилса, у улар билән һаятқа еришиду) улар Мениң «шабат күн»лиримни булғиған; шуңа Мән қәһримни улар үстигә төкүп уларға қаратқан аччиғимни чүшүрүп пиғандин чиқимән, дедим;
Vendar so se otroci uprli zoper mene. Niso se ravnali po mojih zakonih niti se niso ravnali po mojih sodbah, da bi jih izpolnjevali, katere, če človek izpolnjuje, bo torej živel po njih; oskrunjali so moje šabate. Potem sem rekel: ›Nadnje bom izlil svojo razjarjenost, da dovršim svojo jezo zoper njih v divjini.‹
22 лекин җазадин қолумни тартип, намимни әлләрниң көз алдида булғанмисун дәп Өз намим үчүн һәрикәт қилдим; Мән бу әлләрниң көз алдида уларни Мисирдин қутқузуп чиқарғанмән.
Kljub temu sem umaknil svojo roko in zaradi svojega imena storil, da le-to ne bi bilo oskrunjeno pred očmi poganov, v čigar očeh sem jih izpeljal.
23 Чөл-баяванда Мән қолумни көтирип уларға силәрни әлләр арисиға тарқитимән, мәмликәтләр ичигә таритимән дәп қәсәм қилимән, дедим;
V divjini sem prav tako svojo roko vzdignil k njim, da bi jih razkropil med pogane in jih razpršil skozi dežele;
24 чүнки улар Мениң һөкүмлиримни ада қилмиған, бәлгүлимилиримни чәткә қаққан, Мениң «шабат күн»лиримни бузған; улар көзлирини ата-бовилириниң бутлириға тикмәктә еди;
ker niso izvrševali mojih sodb, temveč so prezirali moje zakone in skrunili moje šabate in njihove oči so bile za maliki njihovih očetov.
25 шуңа Мән уларға яхши болмиған бәлгүлимиләрни, уларни һаятқа елип бармайдиған һөкүмләрни беғишлидим;
Zatorej sem jim prav tako izročil zakone, ki niso bili dobri in sodbe, po katerih naj ne bi živeli;
26 вә уларни өз-өзидин сәскәндүрүп, Мениң Пәрвәрдигар екәнлигимни тонуп йетиши үчүн, Мән уларни өз һәдийәлири арқилиқ булғидим, чүнки улар һәдийә сүпитидә барлиқ тунҗа балилирини атап қоятти.
in oskrunil sem jih v njihovih lastnih darovih, s tem, da so počeli, da gre skozi ogenj vse, kar odpre maternico, da bi jih lahko naredil zapuščene, z namenom, da bi lahko vedeli, da jaz sem Gospod.‹
27 Шуңа, и инсан оғли, Исраил җәмәтигә сөз қилип мундақ дегин: — Рәб Пәрвәрдигар мундақ дәйду: — Ата-бовилириңлар шу иштиму Маңа күпүрлүк қилғанки, улар Маңа вапасизлиқ қилған;
Zatorej, človeški sin, govori Izraelovi hiši in jim reci: ›Tako govori Gospod Bog: ›Vendar so vaši očetje proti meni izrekali bogokletje v tem, da so zagrešili prekršek zoper mene.
28 улар Мән Өз қолумни көтирип: «Мошу зиминни силәргә беримән» дәп қәсәм қилған йәргә киргәндә, улар шу йәрдики удул кәлгән һәр бир жуқури дөң һәм барақсан дәрәқни көрүпла шу җайларда улар қурбанлиқлирини қилип, Мени аччиқландуридиған һәдийәләрни қилатти; улар шу йәрдиму «хушпурақ һәдийә»лирини пуритип, «шарап һәдийә»лирини төкәтти;
Kajti ko sem jih privedel v deželo, za katero sem vzdignil svojo roko, da jim jo dam, takrat so videli vsak visok hrib in vsa debela drevesa in tam so darovali svoje klavne daritve in tam so predstavljali izzivanje svojega daru. Tam so tudi naredili svoje prijetne dišave in tam so izlivali svoje pitne daritve.‹
29 шуниң билән Мән улардин: «Силәр чиқидиған бу жуқури җай дегән немә?» дәп соридим; шуңа бүгүнгә қәдәр униң исми «Бамаһ»дур.
Potem sem jim rekel: ›Kaj je visok kraj, kamor greste?‹ In njegovo ime je imenovano Bama do današnjega dne.
30 Шуңа Исраил җәмәтигә мундақ дегин: — Рәб Пәрвәрдигар мундақ дәйду: «Силәр ата-бовилириңларниң йолида өзлириңларниму булғимақчимусиләр? Уларниң нәпрәтлик қилмишлириға әгишип бузуқлуқ қилмақчимусиләр?
Zato reci Izraelovi hiši: ›Tako govori Gospod Bog: ›Ali ste oskrunjeni po načinu svojih očetov? In grešite vlačugarstvo po njihovih ogabnostih?
31 Әнди силәр һәдийәлириңларни сунуп, өз оғуллириңларни оттин өткүзгәндә, силәр йәнила бүгүнгә қәдәр өзүңларни барлиқ бутлириңлар билән булғаватисиләр; әнди Мән силәрниң Мени издәп соришиңларға йол қоямдимән, и Исраил җәмәти?! Мән һаятим билән қәсәм қилимәнки, — дәйду Рәб Пәрвәрдигар, — Мән силәрниң Мени издәп соришиңларға йол қоймаймән!
Kajti ko darujete svoje darove, ko svojim sinovom povzročate, da gredo skozi ogenj, same sebe oskrunjate z vsemi svojimi maliki, celo do današnjega dne. In ali naj bom povpraševan od vas, oh Izraelova hiša? Kakor jaz živim, ‹ govori Gospod Bog, ›nočem biti povpraševan od vas.
32 Шуниңдәк силәрниң көңлүңләрдики «Биз ят әлләрдәк, башқа жутлардики җәмәтләрдәк яғач һәм таш мәбудларға чоқунимиз» дегән коюңлар әмәлгә ашурулмайду!
In to, kar prihaja v vaše misli, sploh ne bo, da pravite: ›Mi bomo kakor pogani, kakor družine dežel, da služimo lesu in kamnu.‹
33 Мән һаятим билән қәсәм қилимәнки, — дәйду Рәб Пәрвәрдигар, Мән бәрһәқ күчлүк қол, узартқан билигим һәм төкүп яғдурған қәһрим билән үстүңлардин һөкүмранлиқ қилимән.
› Kakor jaz živim, ‹ govori Gospod Bog, ›zagotovo bom z mogočno roko in z iztegnjenim laktom in z izlito razjarjenostjo vladal nad vami
34 Мән күчлүк қол, узартқан билигим һәм төкүп яғдурулған қәһр билән силәрни әлләрдин чиқирип епкелимән, тарқитилған мәмликәтләрдин силәрни жиғимән;
in vas izpeljem izmed ljudstva in vas zberem iz dežel, po katerih ste razkropljeni, z mogočno roko, z iztegnjenim laktom in z izlito razjarjenostjo.
35 силәрни әлләргә тәвә болған чөл-баяванға киргүзүп, шу йәрдә үстүңлардин йүз туранә һөкүм чиқирип җазалаймән;
In jaz vas bom privedel v divjino ljudstev in tam se bom pravdal z vami iz obličja v obličje.
36 ата-бовилириңларниң үстидин Мисир зиминидики чөл-баяванға һөкүм чиқирип җазалғинимдәк, силәрниң үстүңлардин йүз туранә һөкүм чиқирип җазалаймән, дәйду Рәб Пәрвәрдигар.
Podobno kakor sem se pravdal z vašimi očeti v divjini egiptovske dežele, tako se bom pravdal z vami, ‹ govori Gospod Bog.
37 Мән силәрни һаса астидин өткүзүп, әһдиниң риштисигә бағландуримән.
›In povzročil vam bom, da boste šli pod palico in privedel vas bom v vez zaveze
38 Мән араңлардин Маңа вапасизлиқ қилған асийларни шаллап чиқиримән; уларни туруватқан җайлардин чиқиримән, бирақ улар Исраил зиминиға кирмәйду; шуниң билән силәр Пәрвәрдигар екәнлигимни тонуп йетисиләр.
in izmed vas bom očistil upornike in tiste, ki so odpadli zoper mene. Izpeljal jih bom iz dežele, kjer začasno prebivajo in ne bodo vstopili v Izraelovo deželo in spoznali boste, da jaz sem Gospod.
39 — Әнди силәр болсаңлар, и Исраил җәмәти, Рәб Пәрвәрдигар силәргә мундақ дәйду: — Маңа қулақ салмаймиз десәңлар, беривериңлар, һәр бириңлар өз бутлириңларға чоқунивериңлар! Бирақ силәр йәнә һәдийәлириңлар һәм мәбудлириңлар билән Мениң намимни иккинчи булғимайсиләр!
Glede vas, oh Izraelova hiša, ‹ tako govori Gospod Bog: ›Pojdite, služite vsak svojim malikom in tudi v prihodnje, če mi nočete prisluhniti. Toda ne skrunite več mojega svetega imena s svojimi darovi in svojimi maliki.
40 Чүнки Мениң муқәддәс теғимда, йәни Исраилниң егизлигидики тағда, — дәйду Рәб Пәрвәрдигар, — барлиқ Исраил җәмәти, уларниң һәммиси Маңа зиминдә туруп хизмәт қилиду; Мән у йәрдә уларни қобул қилимән вә у йәрдә Мән силәрдин «көтәрмә һәдийә»лириңларни, тунҗа һосул болған көктат-мевилириңларни, шундақла барлиқ муқәддәс дәп айрип беғишлиған нәсрилириңларни тәләп қилимән.
Kajti na moji sveti gori, na gori Izraelove višine, ‹ govori Gospod Bog, ›tam mi bo [služila] vsa Izraelova hiša, vsi izmed njih v deželi mi [bodo] služili. Tam jih bom sprejel in tam bom zahteval vaše daritve in prve sadove vaših daritev, z vsemi vašimi svetimi stvarmi.
41 Мән силәрни әлләр арисидин чиқирип, мәмликәтләрдин елип жиққинимда, есил хушбуйдәк силәрни қобул қилимән; шуниң билән әлләрниң көз алдида араңларда Өзүмниң пак-муқәддәс екәнлигимни көрситимән.
Sprejel vas bom z vašim prijetnim vonjem, ko vas odvedem izmed ljudstev in vas zberem iz dežel, kamor ste bili razkropljeni; in jaz bom posvečen v vas pred pogani.
42 Ата-бовилириңларға қолумни көтирип: «Мошу зиминни силәргә беримән» дәп қәсәм қилған Исраил зиминиға силәрни киргүзгинимдә, силәр Мениң Пәрвәрдигар екәнлигимни билип йетисиләр.
In vedeli boste, da jaz sem Gospod, ko vas bom privedel v Izraelovo deželo, v deželo, za katero sem vzdignil svojo roko, da jo dam vašim očetom.
43 Силәр у йәрдә өз йоллириңларни вә өзүңларни булғиған барлиқ қилмишлириңларни әсләйсиләр; шуниң билән өткүзгән рәзил ишлириңлар түпәйлидин силәр өз-өзүңларни көзгә илмайсиләр, өз-өзүңлардин нәпрәтлинисиләр.
In tam se boste spomnili svojih poti in vseh svojih dejanj, s katerimi ste bili omadeževani; in gnusili se boste samim sebi, v svojem lastnem pogledu, zaradi vseh svojih hudobij, ki ste jih storili.
44 Мән рәзил йоллириңларға асасән әмәс, яки бузуқ қилмишлириңларға асасән әмәс, бәлки Өз намим үчүн силәргә шәпқәтлик муамилә қилғандин кейин, и Исраил җәмәти, силәр Мениң Пәрвәрдигар екәнлигимни билип йетисиләр, — дәйду Рәб Пәрвәрдигар.
In spoznali boste, da jaz sem Gospod, ko z vami postopam zaradi svojega imena, ne glede na vaše zlobne poti niti ne glede na vaša izprijena početja, oh vi, hiša Izraelova, ‹ govori Gospod Bog.‹«
45 Пәрвәрдигарниң сөзи маңа келип мундақ дейилди: —
Poleg tega je prišla k meni Gospodova beseda, rekoč:
46 И инсан оғли, йүзүңни Теман шәһиригә қаритип, җәнуптикиләрни әйипләп, Нәгәв орманлиқ даласини әйипләйдиған бешарәт берип, —
»Človeški sin, naravnaj svoj obraz proti jugu in svojo besedo spusti proti jugu in prerokuj zoper gozd južnega polja;
47 Йәни Нәгәв орманлиқ даласиға мундақ дегин: — Пәрвәрдигарниң сөзини аңла; Рәб Пәрвәрдигар мундақ дәйду: «Мана, Мән саңа бир от яқимән; у сәндики һәммә йешил дәрәқни һәмдә һәммә қақшал дәрәқни йәветиду; ялқунлуқ от һеч өчмәйду, җәнуптин шималғичә пүткүл йәр йүзи униң билән көйүп кетиду;
in reci južnemu gozdu: ›Poslušaj Gospodovo besedo: ›Tako govori Gospod Bog: ›Glej, v tebi bom zanetil ogenj in ta bo v tebi pogoltnil vsako zeleno drevo in vsako suho drevo. Plameneč ogenj ne bo pogašen in vsi obrazi, od juga do severa, bodo v njem ožgani.
48 барлиқ әт егилири Мәнки Пәрвәрдигар уни яққанлиғимни көрүп йетиду; у һеч қачан өчүрүлмәйду!».
In vse meso bo videlo, da sem ga zanetil jaz, Gospod. Ta ne bo pogašen.‹«
49 Вә мән: — Аһ, Пәрвәрдигар! Улар мән тоғрилиқ: «У пәқәт тәмсилләрнила сөзләватиду» дәйду! — дедим.
Potem sem rekel: »Ah, Gospod Bog! O meni pravijo: ›Mar on ne govori prispodob?‹«

< Әзакиял 20 >