< Амос 1 >

1 Слова Амо́са, що був між вівчарями з Текої, які він бачив на Ізраїля за днів Уззійї, Юдиного царя, та за днів Єровоама, Йоашового сина, Ізраїлевого царя, за два роки перед земле трусом.
Ko e ngaahi lea ʻa ʻAmosi, ʻaia naʻe ʻi he kau tauhimanu ʻo Tikoa, ko e meʻa naʻa ne mamata ai ʻoku kau ki ʻIsileli ʻi he ngaahi ʻaho ʻo ʻUsaia ko e tuʻi ʻo Siuta, pea ʻi he ngaahi ʻaho ʻo Selopoami ko e foha ʻo Soasi ko e tuʻi ʻo ʻIsileli, ʻi hono ua taʻu naʻe muʻomuʻa ʻi he mofuike.
2 І він проказав: „Загрими́ть із Сіо́ну Госпо́дь, і з Єрусали́му Свій голос подасть, і впадуть пасови́ща пастуші в жало́бу та всохне верши́на Карме́лу!
Pea naʻa ne pehē, “ʻE ʻuʻulu ʻa Sihova mei Saione, pea ʻe fakaongo hono leʻo mei Selūsalema; pea ko e ngaahi fale ʻoe kau tauhimanu ʻe tangi, pea ʻe mōmoa ʻae tumutumu ʻo Kameli.”
3 Так говорить Госпо́дь: За три пере́ступи Дама́ску й за чотири цього не прощу́: за те, що вони молотили Ґілеа́да ціпа́ми залізними.
‌ʻOku pehē ʻe Sihova; “Koeʻuhi ko e talangataʻa ʻe tolu ʻa Tamasikusi, pea mo hono fā, ʻe ʻikai te u fakaafe ʻae tautea mei ai; he kuo nau haha ʻa Kiliati ʻaki ʻae ngaahi meʻa haha ukamea:
4 І пошлю Я огонь на дім Хазаїла, — і пожере́ він пала́ти Вен-Гадада.
Pea te u fekau ʻae afi ki he fale ʻo Hasaeli, ʻaia te ne kai ʻo ʻosi ʻae ngaahi fale fakaʻeiʻeiki ʻo Penihatati.
5 І зламаю засу́ва Дамаску, і ме́шканця витну з долини Авен, і того, хто держа́тиме бе́рло з Бет-Едене, і ара́мський наро́д піде в Кір на вигна́ння, говорить Господь.
Te u fesiʻi foki ʻae vaʻa ʻo Tamasikusi, pea te u motuhi ʻae kakai mei he toafa ko ʻAveni, pea mo ia ʻoku maʻu ʻae tokotoko mei he fale ʻo ʻIteni: pea ʻe ʻalu pōpula ʻae kakai Silia ki Kili,” he ʻoku pehē ʻe Sihova.
6 Так говорить Господь: За три пере́ступи Аззи й за чотири цього не прощу́: що всіх гнали в поло́н, щоб віддати Едо́мові.
ʻOku pehē ʻe Sihova; “Koeʻuhi ko e talangataʻa ʻe tolu ʻa Kesa, pea mo hono fā, ʻe ʻikai te u fakaafe [ʻae tautea ]mei ai; he naʻa nau ʻave pōpula ʻae kau pōpula kotoa pē, koeʻuhi ke nau tuku ʻakinautolu ki ʻItomi:
7 І пошлю́ Я огонь на мур Ґази, — і поїсть він пала́ти її.
Ka te u fekau ʻae afi ki he ʻā ʻo Kesa, ʻaia te ne kai ʻo ʻosi ʻae ngaahi fale fakaʻeiʻeiki ʻi ai:
8 І ме́шканця витну з Ашдо́ду, і берлоде́ржця з Ашкелону, і зверну́ Свою руку на Екрон, — і ви́гинуть рештки филисти́млян, говорить Госпо́дь.
Pea te u motuhi ʻae kakai mei ʻAsitoti, pea mo ia ʻoku maʻu ʻae tokotoko mei ʻAsikeloni, pea te u hiki hoku nima ki ʻEkiloni: pea ko e toenga ʻoe kau Filisitia ʻe ʻauha,” he ʻoku pehē ʻe Sihova.
9 Так говорить Господь: За три пере́ступи Тиру й за чотири цього не прощу́: за те, що він видав усіх на вигна́ння в Едо́м, і не пам'ятав заповіту братів.
ʻOku pehē ʻe Sihova; “Koeʻuhi ko e talangataʻa ʻe tolu ʻa Taia, pea mo hono fā, ʻe ʻikai te u fakaafe [hono tautea ]ʻo ia; he naʻa nau tuku ʻae kau pōpula kotoa pē ki ʻItomi, pea naʻe ʻikai te nau manatuʻi ʻae fuakava fakakāinga:
10 І пошлю́ Я огонь на мур Тиру, — і пожере́ він пала́ти його!
Ka te u fekau ʻae afi ki he ʻā ʻo Taia, ʻaia te ne kai ʻo ʻosi ʻae ngaahi fale fakaʻeiʻeiki ʻi ai.”
11 Так говорить Госпо́дь: За три пере́ступи Едому й за чотири цього не прощу́: за те, що мече́м він гнав брата свого, і знищив своє милосе́рдя, свій гнів за́вжди стеріг, а лютість свою пильнував повсякча́сно.
ʻOku pehē ʻe Sihova; “Koeʻuhi ko e talangataʻa ʻe tolu ʻa ʻItomi, pea mo hono fā, ʻe ʻikai te u fakaafe [hono tautea ]ʻo ia; he naʻa ne tuli hono tokoua ʻaki ʻae heletā, pea naʻe liʻaki ʻae manavaʻofa, pea naʻe haeʻi ʻe ia ʻi heʻene ʻita maʻuaipē, pea naʻa ne fakatolonga ʻene lili ʻo taʻengata:
12 І пошлю Я огонь до Тема́ну і пожере́ він пала́ти Боцри́!
Ka te u fekau ʻae afi ki Timani, ʻaia ʻe kai ʻo ʻosi ʻae ngaahi fale fakaʻeiʻeiki ʻo Posila.”
13 Так говорить Госпо́дь: За три пере́ступи Аммо́нових синів й за чотири цього не прощу́: за те, що пороли ґілеа́дських вагі́тних, щоб поши́рити границі свої!
ʻOku pehē ʻe Sihova; “Koeʻuhi ko e talangataʻa ʻe tolu ʻae fānau ʻa ʻAmoni, pea mo hono fā, ʻe ʻikai te u fakaafe [honau tautea]; he naʻa nau haeʻi ʻae kau fefine feitama ʻi Kiliati, koeʻuhi ke nau totolo mai honau mata fonua:
14 І огонь запалю́ Я на мурі Рабби́, — і пожере́ він пала́ти її, із криком в день бо́ю, із ви́хром в день бурі.
Ka te u tutu ʻae afi ʻi he ʻā ʻo Lapa, pea te ne kai ʻae ngaahi fale fakaʻeiʻeiki ʻo ia, ʻi he kaila ʻi he ʻaho ʻoe tau, mo e afā ʻi he ʻaho ʻoe ʻahiohio:
15 І пі́де їхній цар на вигна́ння, він і князі́ його ра́зом, говорить Господь.
Pea ʻe ʻalu honau tuʻi ki he pōpula, ʻaia mo hono ngaahi houʻeiki fakataha,” ʻoku pehē ʻe Sihova.

< Амос 1 >