< Mmebusɛm 10 >

1 Salomo mmebusɛm: Ɔba nyansafo ma nʼagya ani gye, na ɔba kwasea brɛ ne na awerɛhow.
所羅門的箴言: 智慧之子使父親歡樂; 愚昧之子叫母親擔憂。
2 Ɔkwan bɔne so ahonya nni bo, nanso trenee gye onipa fi owu mu.
不義之財毫無益處; 惟有公義能救人脫離死亡。
3 Awurade remma ɔkɔm nne ɔtreneeni na omumɔyɛfo de, ɔka nʼadepa gu.
耶和華不使義人受飢餓; 惡人所欲的,他必推開。
4 Nsa a ɛnyɛ adwuma ma onipa di hia, nanso nsiyɛfo nsa de ahonya ba.
手懶的,要受貧窮; 手勤的,卻要富足。
5 Nea ɔboaboa nnɔbae ano wɔ ahuhurubere no yɛ ɔba nyansafo na nea ɔda wɔ twabere mu no yɛ ɔba nimguaseni.
夏天聚斂的,是智慧之子; 收割時沉睡的,是貽羞之子。
6 Atreneefo hyɛ nhyira kyɛw na akakabensɛm ayɛ omumɔyɛfo anom ma.
福祉臨到義人的頭; 強暴蒙蔽惡人的口。
7 Ɔtreneeni nkae yɛ nhyira, na omumɔyɛfo din bɛporɔw.
義人的紀念被稱讚; 惡人的名字必朽爛。
8 Koma mu nyansafo tie ɔhyɛ nsɛm, na ɔkwasea kasafo hwe ase.
心中智慧的,必受命令; 口裏愚妄的,必致傾倒。
9 Ɔnokwafo nantew dwoodwoo, na nea ɔfa akwan kɔntɔnkye so no ho bɛda adi.
行正直路的,步步安穩; 走彎曲道的,必致敗露。
10 Nea ɔde nitan bu nʼani no de ɔhaw ba, na ɔkwasea kasafo hwe ase.
以眼傳神的,使人憂患; 口裏愚妄的,必致傾倒。
11 Ɔtreneeni anom yɛ nkwa asuti, na akakabensɛm ayɛ omumɔyɛfo anom ma.
義人的口是生命的泉源; 強暴蒙蔽惡人的口。
12 Ɔtan kanyan mpaapaemu, nanso ɔdɔ kata mfomso nyinaa so.
恨能挑啟爭端; 愛能遮掩一切過錯。
13 Wohu nyansa wɔ nhumufo anom, na abaa fata nea onni adwene akyi.
明哲人嘴裏有智慧; 無知人背上受刑杖。
14 Anyansafo kora nimdeɛ, nanso ɔkwasea ano frɛfrɛ ɔsɛe.
智慧人積存知識; 愚妄人的口速致敗壞。
15 Adefo ahonya yɛ wɔn kuropɔn a wɔabɔ ho ban, nanso ahiafo hia yɛ wɔn asehwe.
富戶的財物是他的堅城; 窮人的貧乏是他的敗壞。
16 Atreneefo akatua de nkwa brɛ wɔn, na nea amumɔyɛfo nya no de asotwe brɛ wɔn.
義人的勤勞致生; 惡人的進項致死。
17 Nea otie ntetew pa no kyerɛ nkwa kwan, na nea ɔpo nteɛso no di afoforo anim yera kwan.
謹守訓誨的,乃在生命的道上; 違棄責備的,便失迷了路。
18 Nea ɔkata nitan so no yɛ ɔtorofo, na nea odi nseku no yɛ ɔkwasea.
隱藏怨恨的,有說謊的嘴; 口出讒謗的,是愚妄的人。
19 Mfomso mpa ɔkasa bebree mu, na nea ɔkora ne tɛkrɛma no yɛ onyansafo.
多言多語難免有過; 禁止嘴唇是有智慧。
20 Ɔtreneeni tɛkrɛma yɛ dwetɛ ankasa nanso omumɔyɛfo koma nni bo.
義人的舌乃似高銀; 惡人的心所值無幾。
21 Atreneefo ano ma bebree aduan, na atemmu a nkwaseafo nni nti wowuwu.
義人的口教養多人; 愚昧人因無知而死亡。
22 Awurade nhyira de ahonya ba, na ɔmfa ɔbrɛ mmata ne nya ho.
耶和華所賜的福使人富足, 並不加上憂慮。
23 Bɔneyɛ yɛ anigyede ma ɔkwasea, nanso nea ɔwɔ nimdeɛ anigye wɔ nyansa mu.
愚妄人以行惡為戲耍; 明哲人卻以智慧為樂。
24 Nea amumɔyɛfo suro no bɛba wɔn so; na nea atreneefo pɛ no, wɔde bɛma wɔn.
惡人所怕的,必臨到他; 義人所願的,必蒙應允。
25 Sɛ ahum no betwa mu a, amumɔyɛfo yera, nanso atreneefo gyina hɔ pintinn afebɔɔ.
暴風一過,惡人歸於無有; 義人的根基卻是永久。
26 Sɛnea nsa keka ɛse, na wusiw kɔ aniwa no, saa ara na ɔkwadwofo yɛ ma wɔn a wɔsoma no.
懶惰人叫差他的人 如醋倒牙,如煙薰目。
27 Awurade suro ma nkwa tenten, nanso wotwa amumɔyɛfo nkwa so.
敬畏耶和華使人日子加多; 但惡人的年歲必被減少。
28 Atreneefo anidaso de ahotɔ ba, nanso amumɔyɛfo anidaso nkosi hwee.
義人的盼望必得喜樂; 惡人的指望必致滅沒。
29 Awurade kwan yɛ guankɔbea ma ɔtreneeni, nanso ɛyɛ ɔsɛe ma wɔn a wɔyɛ bɔne.
耶和華的道是正直人的保障, 卻成了作孽人的敗壞。
30 Wɔrentɔre atreneefo ase da, nanso amumɔyɛfo renka asase no so.
義人永不挪移; 惡人不得住在地上。
31 Nyansa fi ɔtreneeni anom ba nanso tɛkrɛma a ɛdaadaa no, wobetwa akyene.
義人的口滋生智慧; 乖謬的舌必被割斷。
32 Ɔtreneeni ano nim ade a ɛfata na omumɔyɛfo ano nim nea ɛyɛ nnaadaasɛm nko ara.
義人的嘴能令人喜悅; 惡人的口說乖謬的話。

< Mmebusɛm 10 >