< Luke 14 >

1 Pea pehē, ʻi heʻene hū ki he fale ʻoe ʻeiki ʻe tokotaha ʻoe kau Fālesi ke kai mā ʻi he ʻaho Sāpate, naʻa nau lamasi ia.
안식일에 예수께서 바리새인의 한 두령의 집에 떡 잡수시러 들어가시니 저희가 엿보고 있더라
2 Pea vakai, naʻe ʻi hono ʻao ha tangata naʻe fulavai.
주의 앞에 고창병 든 한 사람이 있는지라
3 Pea lea ʻa Sisu ki he kau akonaki ʻi he fono mo e kau Fālesi, ʻo ne pehē, “ʻOku ngofua ke fakamoʻui ʻi he ʻaho Sāpate?”
예수께서 대답하여 율법사들과 바리새인들에게 일러 가라사대 안식일에 병 고쳐 주는 것이 합당하냐 아니하냐
4 Pea nau fakalongo pe. Pea ne ʻomi ʻo fakamoʻui ia, pea tukuange ke ʻalu;
저희가 잠잠하거늘 예수께서 그 사람을 데려다가 고쳐 보내시고
5 Pea leaange ia, ʻo pehē kiate kinautolu, “Ko hai ʻiate kimoutolu kapau ʻe tō ʻene ʻasi pe ko ʻene pulu ki ha luo, ʻe ʻikai toʻo leva ia [mei ai ]ʻi he ʻaho Sāpate?”
또 저희에게 이르시되 너희 중에 누가 그 아들이나 소나 우물에 빠졌으면 안식일에라도 곧 끌어내지 않겠느냐 하시니
6 Pea naʻe ʻikai te nau faʻa tali ia ʻi he ngaahi meʻa ni.
저희가 이에 대하여 대답지 못하니라
7 Pea ʻi heʻene vakai kiate kinautolu naʻe tala [ki ai], ʻoku nau fili ki he ngaahi potu lelei, pea ne lea ʻaki ʻae fakatātā, ʻo ne pehē kiate kinautolu.
청함을 받은 사람들의 상좌 택함을 보시고 저희에게 비유로 말씀하여 가라사대
8 “ʻOka tala kiate koe ʻe ha taha [ke ke ʻalu ]ki he taʻane, ʻoua naʻa ke nofo hifo ʻi ha potu māʻolunga ʻaupito; telia kuo tala ʻe ia ki ha taha ʻoku lahi ʻiate koe;
네가 누구에게나 혼인 잔치에 청함을 받았을 때에 상좌에 앉지 말라 그렇지 않으면 너보다 더 높은 사람이 청함을 받은 경우에
9 Pea haʻu ia, ʻaia ne ne tala kiate koe mo ia, ʻo ne pehē kiate koe, ‘Fakaʻataʻatā ki he tangata ni;’ pea ke toki mā ai, ʻo ʻalu ki he potu māʻulalo.
너와 저를 청한 자가 와서 너더러 이 사람에게 자리를 내어 주라 하리니 그 때에 네가 부끄러워 말석으로 가게 되리라
10 Ka ʻoka tala kiate koe, pea ke ʻalu ʻo nofo ʻi he potu māʻulalo: koeʻuhi ʻoka haʻu ia naʻe tala kiate koe, te ne pehē kiate koe, ‘Kāinga, ʻalu koe ki ʻolunga:’ pea te ke maʻu ʻae fakamālō ʻi he ʻao ʻokinautolu ʻoku mou nofo ʻo kai.
청함을 받았을 때에 차라리 가서 말석에 앉으라 그러면 너를 청한 자가 와서 너더러 벗이여 올라 앉으라 하리니 그 때에야 함께 앉은 모든 사람 앞에 영광이 있으리라
11 He ko ia ia ʻoku hiki hake ia, ʻe fakavaivai ia; pea ko ia ʻoku fakavaivai ia, ʻe hakeakiʻi ia.”
무릇 자기를 높이는 자는 낮아지고 자기를 낮추는 자는 높아지리라
12 Pea pehē ai foki ʻe ia kiate ia ne ne tala kiate ia, “ʻOka ke ka teuteu ʻae kai hoʻatā pe ʻae ʻohomohe, ʻoua naʻa ke ui [ki ai ]ho kaumeʻa, pe ho ngaahi temomo, pe ho kāinga, pe ko e kaungāʻapi koloaʻia, telia naʻa nau toe tala kiate koe, pea totongi ai kiate koe.
또 자기를 청한 자에게 이르시되 네가 점심이나 저녁이나 베풀거든 벗이나 형제나 친척이나 부한 이웃을 청하지 말라 두렵건대 그 사람들이 너를 도로 청하여 네게 갚음이 될까 하라
13 Ka ʻoka ke ka teu ʻae kātoanga, ui ʻae kau masiva, mo e lavea, mo e pipiki, mo e kui:
잔치를 배설하거든 차라리 가난한 자들과 병신들과 저는 자들과 소경들을 청하라
14 ‌ʻE monūʻia ai ʻa koe; he ʻoku ʻikai te nau faʻa totongi kiate koe: ka ʻe totongi kiate koe ʻi he toetuʻu ʻoe angatonu.”
그리하면 저희가 갚을 것이 없는고로 네게 복이 되리니 이는 의인들의 부활 시에 네가 갚음을 받겠음이니라 하시더라
15 Pea ko e tokotaha naʻe nofo ʻo kai mo ia, ʻi heʻene fanongo ki he ngaahi meʻa ni, naʻa ne pehē kiate ia, “ʻE monūʻia ia ʻaia te ne kai mā ʻi he puleʻanga ʻoe ʻOtua.”
함께 먹는 사람 중에 하나가 이 말을 듣고 이르되 무릇 하나님의 나라에서 떡을 먹는 자는 복되도다 하니
16 Pea toki pehē ʻe ia kiate ia, “Naʻe te u ʻe he tangata ʻe tokotaha ʻae ʻohomohe lahi, ʻo ne tala [ia ]ki he tokolahi:
이르시되 어떤 사람이 큰 잔치를 배설하고 많은 사람을 청하였더니
17 Pea hoko ʻae feituʻupō ke kai, pea ne fekau ʻene tamaioʻeiki ke fakahā kiate kinautolu naʻe tala ki ai, ‘Haʻu he kuo teuteu ʻae meʻa kotoa pē.’
잔치할 시간에 그 청하였던 자들에게 종을 보내어 가로되 오소서 모든 것이 준비되었나이다 하매
18 Pea naʻa nau loto taha kotoa pē ʻo kamata fakafisi. Naʻe pehē ʻe he ʻuluaki kiate ia, ‘Kuo u fakatau ʻae potu fonua, pea ʻoku ngali ke u ʻalu ʻo vakai ia:’ ʻoku ou kole kiate koe, ke ke tukuange au.
다 일치하게 사양하여 하나는 가로되 나는 밭을 샀으매 불가불 나가 보아야 하겠으니 청컨대 나를 용서하도록 하라 하고
19 Pea pehē ʻe he tokotaha, ‘Kuo u fakatau ʻae taulua pulu ʻe nima, pea ʻoku ou ʻalu ko hono ʻahiʻahi: ʻoku ou kole kiate koe, ke ke tukuange au.’
또 하나는 가로되 나는 소 다섯 겨리를 샀으매 시험하러 가니 청컨대 나를 용서하도록 하라 하고
20 Pea pehē ʻe he tokotaha, ‘Kuo u mali mo e fefine, pea ko ia ʻe ʻikai te u faʻa ʻalu ai:’
또 하나는 가로되 나는 장가 들었으니 그러므로 가지 못하겠노라 하는지라
21 Pea liu mai ʻae tamaioʻeiki ko ia, ʻo fakahā ki heʻene ʻeiki ʻae ngaahi meʻa ni. Pea tuputāmaki ʻae ʻeiki ʻoe fale, ʻo ne pehē ki heʻene tamaioʻeiki, ‘ʻAlu fakavave ki he ngaahi hala motuʻa mo e ngaahi hala siʻi ʻoe kolo, ʻo ʻomi ki heni ʻae masiva, mo e mutu, mo e pipiki, mo e kui.’
종이 돌아와 주인에게 그대로 고하니 이에 집주인이 노하여 그 종에게 이르되 빨리 시내의 거리와 골목으로 나가서 가난한 자들과 병신들과 소경들과 저는 자들을 데려오라 하니라
22 Pea pehē ʻe he tamaioʻeiki, ‘ʻEiki, kuo fai ʻo hangē ko hoʻo fekau, ka ʻoku kei ʻataʻatā pe.’
종이 가로되 주인이여 명하신 대로 하였으되 오히려 자리가 있나이다
23 Pea pehē ʻe he ʻeiki ki heʻene tamaioʻeiki, ‘ʻAlu ki he ngaahi hala motuʻa mo e ngaahi mangaʻi hala, ʻo fakaafeʻi ʻakinautolu ke haʻu, kae fonu ai hoku fale.
주인이 종에게 이르되 길과 산울 가로 나가서 사람을 강권하여 데려다가 내 집을 채우라
24 He ʻoku ou tala atu kiate kimoutolu, ʻE ʻikai ha tokotaha ʻi he kakai ko ia naʻe tala ki ai te ne kamata ʻeku ʻohomohe.’”
내가 너희에게 말하노니 전에 청하였던 그 사람은 하나도 내 잔치를 맛보지 못하리라 하였다 하시니라
25 Pea naʻe ʻalu mo ia ʻae fuʻu kakai, pea tafoki ia, ʻo ne pehē kiate kinautolu,
허다한 무리가 함께 갈새 예수께서 돌이키사 이르시되
26 “Kapau ʻe haʻu ha taha kiate au, kae ʻikai fehiʻa ki heʻene tamai, mo e faʻē, mo e uaifi, mo e fānau, mo e ngaahi tokoua, mo e ngaahi tuofefine, ʻio, ki heʻene moʻui foki, ʻe ʻikai siʻi hoko ia ko ʻeku ākonga.
무릇 내게 오는 자가 자기 부모와 처자와 형제와 자매와 및 자기 목숨까지 미워하지 아니하면 능히 나의 제자가 되지 못하고
27 Pea ko ia ʻe ʻikai te ne fua ʻene ʻakau māfasia, ʻo muimui kiate au, ʻe ʻikai siʻi hoko ia ko ʻeku ākonga.
누구든지 자기 십자가를 지고 나를 좇지 않는 자도 능히 나의 제자가 되지 못하리라
28 He Ko hai ʻiate kimoutolu ʻoku te u langa ha fale, kae ʻikai tomuʻa nofo hifo ia ʻo lau hono totongi, pe ʻoku ʻiate ia ke faʻa fakaʻosi ʻaki?
너희 중에 누가 망대를 세우고자 할진대 자기의 가진 것이 준공하기까지에 족할는지 먼저 앉아 그 비용을 예산하지 아니하겠느냐
29 Telia naʻa hili hono ʻai ʻae tuʻunga, ka ʻoku ʻikai te ne faʻa fakaʻosi[ia], ʻe kamata manuki kiate ia ʻakinautolu kotoa pē ʻe mamata [ai],
그렇게 아니하여 그 기초만 쌓고 능히 이루지 못하면 보는 자가 다 비웃어
30 ‌ʻo pehē, ‘Ko e tangata eni naʻe kamata fokotuʻu, ka naʻe ʻikai faʻa fakaʻosi.’
가로되 이 사람이 역사를 시작하고 능히 이루지 못하였다 하리라
31 Pe ko e tuʻi fē ʻoku te u tau ki ha tuʻi ʻe taha, ʻoku ʻikai ke tomuʻa nofo hifo, ʻo fakakaukau pe te ne faʻa tauʻi ʻaki ʻae toko mano, ʻaia ʻoku haʻu kiate ia mo e toko ua mano?
또 어느 임금이 다른 임금과 싸우러 갈 때에 먼저 앉아 일만으로서 저 이만을 가지고 오는 자를 대적할 수 있을까 헤아리지 아니하겠느냐
32 Pea ka ʻikai, ʻoku ne kouna ha talafekau, ʻi he kei mamaʻo ʻae tokotaha, ʻo kole ke na fakalelei.
만일 못할 터이면 저가 아직 멀리 있을 동안에 사신을 보내어 화친을 청할지니라
33 Pea ʻoku pehē foki, ko ia ia ʻiate kimoutolu ʻoku ʻikai te ne siʻaki ʻaia kotoa pē ʻoku ne maʻu, ʻe ʻikai hoko ia ko ʻeku ākonga.
이와 같이 너희 중에 누구든지 자기의 모든 소유를 버리지 아니하면 능히 내 제자가 되지 못하리라
34 “ʻOku lelei ʻae māsima: pea kapau kuo mole ʻi he māsima hono kona, ʻe [toe ]fakakona ia mei fē?
소금이 좋은 것이나 소금도 만일 그 맛을 잃었으면 무엇으로 짜게 하리요
35 ‌ʻOku ʻikai ʻaonga ia ki he kelekele, pe ki he tuʻunga ʻotoʻota; ka ʻoku lī ia kituʻa. Ko ia ʻoku ne telinga ongo, ke ongoʻi ia.”
땅에도, 거름에도 쓸 데 없어 내어 버리느니라 들을 귀가 있는 자는 들을지어다 하시니라

< Luke 14 >