< Siona 2 >

1 Ko ia naʻe lotu ai ʻa Siona kia Sihova ko hono ʻOtua mei he kete ʻoe ika.
Und Jona betete zu Jehova, seinem Gott, aus dem Bauche des Fisches und sprach:
2 ‌ʻO ne pehē, “Naʻaku tangi ʻi heʻeku mamahi kia Sihova, naʻa ne ongoʻi au; naʻaku tangi mei he loto faʻitoka, pea naʻa ke ongoʻi hoku leʻo. (Sheol h7585)
Ich rief aus meiner Bedrängnis zu Jehova, und er antwortete mir; ich schrie aus dem Schoße des Scheols, du hörtest meine Stimme. (Sheol h7585)
3 He ko koe naʻa ke lī au ki he loloto, ki loto tahi; naʻaku ʻi he loto moana: pea naʻe melemo hifo au ʻi hoʻo ngaahi ngalu pea mo hoʻo ngaahi peau.
Denn du hattest mich in die Tiefe, in das Herz der Meere geworfen, und der Strom umschloß mich; alle deine Wogen und deine Wellen fuhren über mich hin.
4 Ko ia ne u pehē ai, ‘kuo liʻaki atu au mei ho ʻao; ka neongo ia, te u toe sio ki ho fale tapu māʻoniʻoni.’
Und ich sprach [Eig. Ich zwar sprach]: Verstoßen bin ich aus deinen Augen; dennoch werde ich wieder hinschauen nach deinem heiligen Tempel.
5 Naʻe kāpui au ʻe he ngaahi vai, ʻio, ʻo aʻu ki hoku laumālie: naʻe kāpui takatakai au ʻe he loloto, naʻe takatakai ʻae limu ʻi hoku ʻulu.
Die Wasser umfingen mich bis an die Seele, die Tiefe umschloß mich, das Meergras schlang sich um mein Haupt.
6 Naʻaku ʻalu hifo ki he tefito ʻoe ngaahi moʻunga: pea naʻe takatakai au ʻe he mālohi ʻoe māmani ʻo taʻengata; ka neongo ia, kuo ke ʻomi ʻa ʻeku moʻui mei he fakaʻauha, ʻe Sihova ko hoku ʻOtua.
Ich fuhr hinab zu den Gründen der Berge; der Erde Riegel waren hinter mir auf ewig. Da führtest du mein Leben aus der Grube herauf, Jehova, mein Gott.
7 “ʻI heʻene pongia hoku laumālie ʻiate au naʻaku manatu kia Sihova; pea naʻe ʻaʻau atu kiate koe ʻa ʻeku kole, ki ho ʻafioʻanga māʻoniʻoni.
Als meine Seele in mir verschmachtete, gedachte ich Jehovas, und zu dir kam mein Gebet in deinen heiligen Tempel. [O. Palast]
8 Ko kinautolu ʻoku tokanga ki he ngaahi vaʻinga loi, ʻoku nau siʻaki pe ʻekinautolu ʻa honau ʻalo ʻofeina.
Die auf nichtige Götzen achten, verlassen ihre Gnade [O. ihre Güte, d. h. den, der ihre Güte ist; vergl. Ps. 144,2.]
9 Ka ko au te u feilaulau ʻaki kiate koe ʻae leʻo ʻoe fakafetaʻi; te u fai ʻaia kuo u fuakava ki ai. ʻOku meia Sihova ʻae fakamoʻui.”
Ich aber werde dir opfern mit der Stimme des Lobes [O. Dankes; ] was ich gelobt habe, werde ich bezahlen. Bei Jehova [Eig. Jehovas] ist die Rettung.
10 Pea naʻe folofola ʻa Sihova ki he ika, pea naʻa ne puʻaki atu ʻa Siona ki he fonua mōmoa.
Und Jehova befahl dem Fische, und er spie Jona an das Land aus.

< Siona 2 >