< 2 Tesalonaika 1 >

1 Ko Paula, mo Silivenusi, mo Timote, ki he siasi ʻoe kakai Tesalonika ʻoku ʻi he ʻOtua ko ʻetau Tamai mo e ʻEiki ko Sisu Kalaisi:
Paulus, och Silvanus, och Timotheus, den församling i Thessalonica, i Gudi vårom Fader, och Herranom Jesu Christo:
2 Ke ʻiate kimoutolu ʻae ʻaloʻofa, mo e melino, mei he ʻOtua ko ʻetau Tamai mo e ʻEiki ko Sisu Kalaisi.
Nåd vare med eder, och frid af Gudi vårom Fader, och Herranom Jesu Christo.
3 ‌ʻOku totonu ʻemau fakafetaʻi maʻuaipē ki he ʻOtua koeʻuhi ko kimoutolu, ʻe kāinga, ʻo hangē ko ia ʻoku taau, koeʻuhi ʻoku tupu ʻo lahi ʻaupito ʻaupito hoʻomou tui, pea ʻoku tupulekina ʻa hoʻomou feʻofaʻaki kiate kimoutolu kotoa pē;
Vi skole tacka Gudi alltid för eder, käre bröder, såsom tillbörligit är; ty edor tro förökas storliga, och allas edar kärlek öfverflödar inbördes;
4 Ko ia ʻoku mau vikiviki koeʻuhi ko kimoutolu ki he ngaahi siasi ʻoe ʻOtua, ʻi hoʻomou faʻa kātaki mo e tui, ʻi homou ngaahi fakatanga kotoa pē, mo e ngaahi mamahi, ʻoku mou faʻa kātakiʻi:
Så att vi sjelfve berömme oss i Guds församlingar, af edart tålamod och tro, uti alla edra förföljelser och bedröfvelser, som I liden;
5 [ʻAia ]ko e fakaʻilonga ʻoe fakamaau totonu ʻoe ʻOtua, koeʻuhi ke lau ʻakimoutolu ʻoku mou taau mo e puleʻanga ʻoe ʻOtua, ʻaia ʻoku mou mamahi ai foki:
Såsom ett bevis till Guds rättvisa dom; på det I mågen varda värdige till Guds rike; för hvilket I ock liden;
6 He ko e meʻa totonu ʻi he ʻOtua ke totongi ʻaki ʻae mamahi kiate kinautolu ʻoku fakamamahiʻi ʻakimoutolu;
Efter det är rättvist för Gudi gifva dem bedröfvelse igen, som eder bedröfva;
7 Ka kiate kimoutolu ʻoku mamahi, ko e fiemālie mo kimautolu, ʻoka fakahā mai ʻae ʻEiki ko Sisu mei he langi mo ʻene kau ʻāngelo mālohi,
Men eder, som bedröfvens, rolighet med oss; då Herren Jesus uppenbar varder af himmelen, samt med sine krafts Änglar;
8 ‌ʻI he afi uloulo mo e fai totongi kiate kinautolu ʻoku ʻikai te nau ʻilo ʻae ʻOtua, pea ʻoku ʻikai talangofua ki he ongoongolelei ʻo hotau ʻEiki ko Sisu Kalaisi:
Och med eldslåga, till att hämnas öfver dem som icke känna Gud, och öfver dem som icke lydige äro vårs Herras Jesu Christi Evangelio;
9 ‌ʻAkinautolu ʻe tautea ʻaki ʻae fakaʻauha taʻengata mei he ʻao ʻoe ʻEiki, pea mei he nāunau ʻo ʻene māfimafi; (aiōnios g166)
Hvilke pino lida skola, det eviga förderfvet, af Herrans ansigte, och af hans härliga magt; (aiōnios g166)
10 ‌ʻOka haʻu ia ke fakahikihikiʻi ʻe heʻene kakai māʻoniʻoni, pea ke fakatumutumu ai, ʻi he ʻaho ko ia, ʻakinautolu kotoa pē ʻoku tui; he naʻa mou tui ki he ʻemau fakamoʻoni ʻiate kimoutolu.
Då han skall komma till att förklaras i sin helgon, och underlig varda i allom dem som tro; ty vårt vittnesbörd till eder om den dagen hafven I trott.
11 Ko ia foki ʻoku mau lotua maʻuaipē ʻakimoutolu, koeʻuhi ke lau ʻe hotau ʻOtua ʻoku mou taau mo e ui [ni], ke ne fakakakato ʻae finangalo lelei kotoa pē ʻo [ʻene ]angalelei, mo e ngaue ʻae tui, ʻi he mālohi:
Och fördenskull bedje vi ock alltid för eder, att vår Gud ville göra eder värdiga till denna kallelsen, och uppfylla allt godhetenes uppsåt, och trones verk i kraftene;
12 Koeʻuhi ke ongoongoleleiʻia ʻae huafa ʻo hotau ʻEiki ko Sisu Kalaisi ʻiate kimoutolu, mo kimoutolu ʻiate ia, ʻo fakatatau ki he ʻofa ʻa hotau ʻOtua mo e ʻEiki ko Sisu Kalaisi.
På det vårs Herras Jesu Christi Namn må prisadt varda på eder, och I på honom, efter vår Guds och Herrans Jesu Christi nåd.

< 2 Tesalonaika 1 >