< 2 Tuʻi 17 >

1 ‌ʻI hono hongofulu ma ua ʻoe taʻu ʻo ʻAhasi ko e tuʻi ʻo Siuta naʻe kamata pule ki ʻIsileli ʻi Samēlia ʻa Hosea ko e foha ʻo Ela, ʻi he taʻu ʻe hiva.
در سال دوازدهم آحاز، پادشاه یهودا، هوشع بن ایلا بر اسرائیل در سامره پادشاه شد و نه سال سلطنت نمود.۱
2 Pea naʻa ne fai kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova, ka naʻe ʻikai ke hangē ia ko e ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli ʻaia naʻe ʻi muʻa ʻiate ia.
و آنچه درنظر خداوند ناپسند بود، به عمل آورد اما نه مثل پادشاهان اسرائیل که قبل از او بودند.۲
3 Naʻe haʻu kiate ia ʻa Salimanesa ko e tuʻi ʻo ʻAsilia ko hono tauʻi; pea naʻe fakatokalalo kiate ia ʻa Hosea, pea naʻa ne foaki ʻae ngaahi meʻaʻofa kiate ia.
و شلمناسر، پادشاه آشور، به ضد وی برآمده، هوشع، بنده او شد و برای او پیشکش آورد.۳
4 Pea naʻe ʻilo ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia ʻae teu lapa ʻe Hosea: he kuo fekau atu ʻe ia ʻae kau talafekau kia So ko e tuʻi ʻo ʻIsipite, pea naʻe ʻikai ʻomi ʻae meʻaʻofa ki he tuʻi ʻo ʻAsilia, ʻo hangē ko ia naʻa ne faʻa fai ʻi he taʻu kotoa pē; ko ia naʻe fakahū ia ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia ki he fale pōpula, mo ne haʻi ia ʻi he fale pōpula.
اماپادشاه آشور در هوشع خیانت یافت زیرا که رسولان نزد سوء، پادشاه مصر فرستاده بود وپیشکش مثل هر سال نزد پادشاه آشور نفرستاده، پس پادشاه آشور او را بند نهاده، در زندان انداخت.۴
5 Pea naʻe ʻalu hake ai ʻae tuʻi ʻo ʻAsilia ki he potu kotoa pē ʻoe fonua, mo ne ʻalu hake ki Samēlia, mo ne kāpui ia ʻaki ʻae tau ʻi he taʻu ʻe tolu.
و پادشاه آشور بر تمامی زمین هجوم آورده، به سامره برآمد و آن را سه سال محاصره نمود.۵
6 Pea ʻi hono hiva ʻoe taʻu ʻo Hosea naʻe lavaʻi ʻa Samēlia ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia, pea naʻa ne ʻave ʻae kakai ʻIsileli ki ʻAsilia, mo ne tuku ʻakinautolu ʻi Hala pea ʻi Hapoa ki he vaitafe ʻo Kosani, pea ʻi he ngaahi kolo ʻae kakai Mitia.
ودر سال نهم هوشع، پادشاه آشور، سامره را گرفت و اسرائیل را به آشور به اسیری برد و ایشان را درحلح و خابور بر نهر جوزان و در شهرهای مادیان سکونت داد.۶
7 He naʻe pehē, kuo fai angahala ʻe he fānau ʻa ʻIsileli kia Sihova ko honau ʻOtua, ʻaia naʻa ne ʻomi ʻakinautolu mei he fonua ko ʻIsipite, mei he lalo nima ʻo Felo ko e tuʻi ʻo ʻIsipite, pea kuo nau manavahē ki he ngaahi ʻotua kehe.
و از این جهت که بنی‌اسرائیل به یهوه، خدای خود که ایشان را از زمین مصر از زیردست فرعون، پادشاه مصر بیرون آورده بود، گناه ورزیدند و از خدایان دیگر ترسیدند.۷
8 Pea kuo nau ʻaʻeva ʻi he ngaahi fekau ʻae kakai hiteni, ʻakinautolu naʻe kapusi atu ʻe Sihova mei he ʻao ʻoe fānau ʻa ʻIsileli, pea mo e ngaahi tuʻi ʻo ʻIsileli naʻa nau fakanofo.
و درفرایض امتهایی که خداوند از حضور بنی‌اسرائیل اخراج نموده بود و در فرایضی که پادشاهان اسرائیل ساخته بودند، سلوک نمودند.۸
9 Pea naʻe fai fakafufū ʻe he fānau ʻa ʻIsileli ʻae ngaahi meʻa naʻe ʻikai totonu kia Sihova ko honau ʻOtua, pea naʻa nau langa moʻonautolu ʻae ngaahi potu māʻolunga ʻi honau ngaahi kolo kotoa pē, mei he foʻi fale māʻolunga ʻoe kau leʻo ʻo fai hake ki he kolo naʻe fakaʻā.
وبنی‌اسرائیل به خلاف یهوه، خدای خود کارهایی را که درست نبود، سر به عمل آوردند، و درجمیع شهرهای خود، از برجهای دیدبانان تاشهرهای حصاردار، مکان های بلند برای خودساختند.۹
10 Pea naʻa nau fokotuʻu maʻanautolu ʻae ngaahi tamapua, mo e ngaahi vao tapu ʻi he tafungofunga māʻolunga kotoa pē, pea ʻi he lolo ʻakau mata kotoa pē:
و تماثیل و اشیریم بر هر تل بلند وزیر هر درخت سبز برای خویشتن ساختند.۱۰
11 Pea naʻa nau tutu ʻae meʻa namu kakala ʻi he potu māʻolunga kotoa pē, ʻo hangē ko e hiteni ʻaia naʻe fakaʻauha atu mei honau ʻao ʻe Sihova; pea naʻa nau fai ʻae ngaahi meʻa kovi ke fakatupu ʻae houhau ʻo Sihova:
ودر آن جایها مثل امتهایی که خداوند از حضورایشان رانده بود، در مکان های بلند بخور سوزانیدند واعمال زشت به‌جا آورده، خشم خداوند را به هیجان آوردند.۱۱
12 He naʻa nau tauhi ki he ngaahi tamapua, ʻaia naʻe pehē ai ʻe Sihova kiate kinautolu, ʻE ʻikai te mou fai ʻae meʻa ni.
و بتها را عبادت نمودند که درباره آنها خداوند به ایشان گفته بود، این کار را مکنید.۱۲
13 Ka naʻe valokiekina ʻe Sihova ki ʻIsileli pea ki Siuta ʻi heʻene kau palōfita kotoa pē mo e kau kikite kotoa pē, ʻo pehē, “Ke tafoki ʻakimoutolu mei homou ngaahi hala kovi, pea tauhi ki heʻeku ngaahi fekau mo ʻeku ngaahi tuʻutuʻuni ʻo fakatatau mo e fono kotoa pē ko ia ʻaia naʻaku fekau ki hoʻomou ngaahi tamai, peau fekauʻi kiate kimoutolu ʻi heʻeku kau tamaioʻeiki ko e kau palōfita.”
و خداوند به واسطه جمیع انبیا و جمیع رائیان بر اسرائیل و بر یهودا شهادت می‌داد و می‌گفت: «از طریقهای زشت خودبازگشت نمایید و اوامر و فرایض مرا موافق تمامی شریعتی که به پدران شما امر فرمودم و به واسطه بندگان خود، انبیا نزد شما فرستادم، نگاه دارید.»۱۳
14 Ka neongo ia naʻe ʻikai te nau fie ongoʻi, ka naʻa nau fakakekeva ʻa honau kia, ʻo hangē ko e kia ʻo ʻenau ngaahi tamai, ʻakinautolu naʻe ʻikai tui kia Sihova ko honau ʻOtua.
اما ایشان اطاعت ننموده، گردنهای خود را مثل گردنهای پدران ایشان که به یهوه، خدای خود ایمان نیاوردند، سخت گردانیدند.۱۴
15 Pea naʻa nau siʻaki ʻa ʻene ngaahi tuʻutuʻuni, pea mo ʻene fuakava ʻaia naʻa ne fai mo ʻenau ngaahi tamai, mo ʻene ngaahi fakamoʻoni naʻa ne fakamoʻoni ʻaki kiate kinautolu; pea naʻa nau muimui ki he vaʻinga, pea naʻa nau hoko ʻo vaʻinga, mo nau muimui ki he kakai hiteni naʻe nofo takatakai ʻiate kinautolu, ʻaia naʻe fekau ai ʻe Sihova kiate kinautolu, ke ʻoua naʻa nau fai ʻo hangē ko kinautolu.
و فرایض او و عهدی که با پدران ایشان بسته، وشهادات را که به ایشان داده بود، ترک نمودند، وپیروی اباطیل نموده، باطل گردیدند و امتهایی راکه به اطراف ایشان بودند و خداوند، ایشان رادرباره آنها امر فرموده بود که مثل آنها عمل منمایید، پیروی کردند.۱۵
16 Pea naʻa nau siʻaki ʻae ngaahi fekau kotoa pē ʻo Sihova ko honau ʻOtua, pea naʻa nau ngaohi maʻanautolu ʻae ngaahi meʻa fakatātā naʻe haka, ʻio, ʻae ʻuhiki pulu ʻe ua, mo nau ngaohi ha vao tapu, mo nau lotu ki he nāunau kotoa pē ʻoe langi, mo nau tauhi kia Peali.
و تمامی اوامر یهوه خدای خود را ترک کرده، بتهای ریخته شده، یعنی دو گوساله برای خود ساختند و اشیره راساخته، به تمامی لشکر آسمان سجده کردند وبعل را عبادت نمودند.۱۶
17 Pea naʻa nau pule ki honau ngaahi foha mo honau ngaahi ʻofefine ke nau ʻalu atu ʻi he lotolotonga ʻoe afi, pea naʻa nau fai fakatēvolo mo nau fai ʻae sausau, pea naʻa nau fakatau atu ʻakinautolu ke fai ʻae kovi ʻi he ʻao ʻo Sihova, ke fakatupu ai ʻa hono houhau.
و پسران و دختران خودرا از آتش گذرانیدند و فالگیری و جادوگری نموده، خویشتن را فروختند تا آنچه در نظرخداوند ناپسند بود، به عمل آورده، خشم او را به هیجان بیاوردند.۱۷
18 Ko ia naʻe houhau lahi ai ʻa Sihova ki ʻIsileli, mo ne fetuku atu ʻakinautolu mei hono ʻao: naʻe ʻikai tuku ha taha ka ko e faʻahinga pe taha ʻo Siuta.
پس از این جهت غضب خداوند بر اسرائیل به شدت افروخته شده، ایشان را از حضور خود دور انداخت که جز سبط یهودافقط باقی نماند.۱۸
19 Pea naʻa mo Siuta naʻe ʻikai tauhi ʻe ia ʻae ngaahi fekau ʻa Sihova ko honau ʻOtua, ka naʻa nau ʻalu ʻi he ngaahi tuʻutuʻuni ʻo ʻIsileli ʻaia naʻa nau fokotuʻu ʻekinautolu.
اما یهودا نیز اوامر یهوه، خدای خود را نگاه نداشتند بلکه به فرایضی که اسرائیلیان ساخته بودند، سلوک نمودند.۱۹
20 Pea naʻe siʻaki ʻe Sihova ʻae hako kotoa pē ʻo ʻIsileli, mo ne fakamamahi ʻakinautolu, mo ne tukuange ʻakinautolu ki he nima ʻoe kau maumau, kaeʻoua ke ʻosi ʻa ʻene liʻaki ʻakinautolu mei hono ʻao.
پس خداوند تمامی ذریت اسرائیل را ترک نموده، ایشان را ذلیل ساخت و ایشان را به‌دست تاراج کنندگان تسلیم نمود، حتی اینکه ایشان را از حضور خود دورانداخت.۲۰
21 He naʻa ne haea mai ʻa ʻIsileli mei he fale ʻo Tevita; pea naʻa nau fakanofo ke tuʻi ʻa Selopoami ko e foha ʻo Nipati: pea naʻe teketekeʻi ʻa ʻIsileli ʻe Selopoami mei he muimui kia Sihova, pea naʻa ne fakaangahalaʻi ʻakinautolu ʻi he angahala lahi.
زیرا که او اسرائیل را از خاندان داود منشق ساخت و ایشان یربعام بن نباط را به پادشاهی نصب نمودند و یربعام، اسرائیل را از پیروی خداوند برگردانیده، ایشان را مرتکب گناه عظیم ساخت.۲۱
22 He naʻe ʻaʻeva ʻae fānau ʻa ʻIsileli ʻi he ngaahi angahala kotoa pē ʻa Selopoami ʻaia naʻa ne fai; naʻe ʻikai mahuʻi ʻakinautolu mei ai;
و بنی‌اسرائیل به تمامی گناهانی که یربعام ورزیده بود سلوک نموده، از آنها اجتناب نکردند.۲۲
23 Pea naʻe hiki atu ʻa ʻIsileli ʻe Sihova mei hono ʻao, ʻo hangē ko e folofola naʻa ne fai ʻi heʻene kau tamaioʻeiki ko e kau palōfita kotoa pē. Ko ia naʻe fetuku atu ai ʻa ʻIsileli mei honau fonua ʻonautolu ki ʻAsilia ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni.
تا آنکه خداوند اسرائیل را موافق آنچه به واسطه جمیع بندگان خود، انبیا گفته بود، از حضور خود دور انداخت. پس اسرائیل از زمین خود تا امروز به آشور جلای وطن شدند.۲۳
24 Pea naʻe ʻomi ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia ʻae kakai mei Papilone, pea mei Kuta, pea mei ʻAva, pea mei Hemati, pea mei Sifaveimi, mo ne tuku ʻakinautolu ʻi he ngaahi kolo ʻo Samēlia, ko e fetongi ʻoe fānau ʻa ʻIsileli: pea naʻa nau maʻu ʻa Samēlia, mo nofo ʻi hono ngaahi kolo ʻo ia.
و پادشاه آشور، مردمان از بابل و کوت وعوا و حمات و سفروایم آورده، ایشان را به‌جای بنی‌اسرائیل در شهرهای سامره سکونت داد وایشان سامره را به تصرف آورده، در شهرهایش ساکن شدند.۲۴
25 Pea ʻi he kamataʻanga ʻo ʻenau nofo ʻi ai, naʻe ʻikai te nau manavahē kia Sihova: pea ko ia naʻe tuku atu ai ʻe Sihova ʻae fanga laione kiate kinautolu, pea naʻe mate ai ʻa honau niʻihi.
و واقع شد که در ابتدای سکونت ایشان در آنجا از خداوند نترسیدند. لهذا خداوندشیران در میان ایشان فرستاد که بعضی از ایشان راکشتند.۲۵
26 Ko ia naʻa nau lea ai ki he tuʻi ʻo ʻAsilia, ʻo pehē, ʻOku ʻikai ʻilo ʻae anga ʻoe ʻOtua ʻoe fonua ʻe he ngaahi puleʻanga kuo ke hiki mo tuku ki he ngaahi kolo ʻo Samēlia: ko ia kuo ne fekau atu ʻae fanga laione kiate kinautolu, pea vakai, ʻoku nau tāmateʻi ʻakinautolu, koeʻuhi ʻoku ʻikai ke ʻilo ʻekinautolu ʻae anga ʻoe ʻOtua ʻoe fonua.
پس به پادشاه آشور خبر داده، گفتند: «طوایفی که کوچانیدی و ساکن شهرهای سامره گردانیدی، قاعده خدای آن زمین را نمی دانند و اوشیران در میان ایشان فرستاده است و اینک ایشان را می‌کشند از این جهت که قاعده خدای آن زمین را نمی دانند.»۲۶
27 Pea naʻe toki fekau ai ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia, ʻo pehē, “ʻAve ki ai ha tokotaha ʻi he kau taulaʻeiki ʻaia naʻa mou ʻomi mei ai; pea tuku ke nau ʻalu ʻo nofo ʻi ai, pea tuku ke ne akoʻi ʻakinautolu ʻi he anga ʻoe ʻOtua ʻoe fonua.”
و پادشاه آشور امر فرموده، گفت: «یکی از کاهنانی را که از آنجا کوچانیدید، بفرست تا برود و در آنجا ساکن شود و ایشان راموافق قاعده خدای زمین تعلیم دهد.»۲۷
28 Pea naʻe toki haʻu ai ha tokotaha ʻi he kau taulaʻeiki ʻaia naʻa nau ʻave mei Samēlia ʻo ne nofo ʻi Peteli, pea naʻa ne akonakiʻi ʻakinautolu ke nau manavahē kia Sihova.
پس یکی از کاهنانی که از سامره کوچانیده بودند، آمدو در بیت ئیل ساکن شده، ایشان را تعلیم داد که چگونه خداوند را باید بپرستند.۲۸
29 Ka naʻe fokotuʻu ʻe he ngaahi puleʻanga taki taha ʻa hono ngaahi ʻotua ʻonautolu, mo nau ʻai ʻakinautolu ki he ngaahi fale ʻoe ngaahi potu māʻolunga ʻaia naʻe ngaohi ʻe he kakai Samēlia, ko e taki taha ʻae puleʻanga ʻi he ngaahi kolo naʻa nau nofo ki ai.
اما هر امت، خدایان خود را ساختند و درخانه های مکان های بلند که سامریان ساخته بودندگذاشتند، یعنی هر امتی در شهر خود که در آن ساکن بودند.۲۹
30 Pea naʻe fokotuʻu ʻe he kakai ʻo Papilone ʻa Sukote-Pinoti, pea ʻe he kakai ʻo Kuta naʻe fokotuʻu ʻa Nelikali, pea ʻe he kakai ʻo Hemati naʻe fokotuʻu ʻa ʻAsima,
پس اهل بابل، سکوت بنوت را واهل کوت، نرجل را و اهل حمات، اشیما راساختند.۳۰
31 Pea ʻe he kakai ʻAvi naʻe fokotuʻu ʻa Nipasi mo Talitaki, pea ʻe he kakai Sifaveimi naʻe tutu ʻenau fānau ʻi he afi kia ʻAtilameleki mo ʻAnameleki, ko e ngaahi ʻotua ʻo Sifaveimi.
و عویان، نبحز و ترتاک را ساختند واهل سفروایم، پسران خود را برای ادرملک وعنملک که خدایان سفروایم بودند، به آتش می‌سوزانیدند.۳۱
32 Ko ia naʻa nau manavahē kia Sihova, pea naʻa nau ngaohi kiate kinautolu mei he kakai meʻavale ʻaupito ʻiate kinautolu ʻae kau taulaʻeiki ki he ngaahi potu māʻolunga, pea naʻa nau fai feilaulau ʻekinautolu ʻi he ngaahi fale ʻoe ngaahi potu māʻolunga maʻanautolu.
پس یهوه را می‌پرستیدند وکاهنان برای مکان های بلند از میان خود ساختندکه برای ایشان در خانه های مکان های بلند قربانی می‌گذرانیدند.۳۲
33 Naʻa nau manavahē kia Sihova, kae tauhi pe ki honau ngaahi ʻotua ʻonautolu, ʻo hangē ko e anga ʻoe ngaahi puleʻanga naʻa nau ʻave pōpula mei ai.
پس یهوه را می‌پرستیدند وخدایان خود را نیز بر وفق رسوم امتهایی که ایشان را از میان آنها کوچانیده بودند، عبادت می‌نمودند.۳۳
34 ‌ʻOku nau fai ki heʻenau anga ʻi muʻa ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni: ʻoku ʻikai te nau manavahē kia Sihova, pea ʻoku ʻikai fai ʻekinautolu ke tatau mo ʻenau ngaahi tuʻutuʻuni, pe ko ʻenau ngaahi fekau, pe hangē ko e fono mo e fekau ʻaia naʻe fekau ʻe Sihova ki he fānau ʻa Sēkope, ʻaia naʻa ne fakahingoa ko ʻIsileli;
ایشان تا امروز بر‌حسب عادت نخستین خود رفتار می‌نمایند و نه از یهوه می‌ترسند و نه موافق فرایض و احکام او و نه مطابق شریعت و اوامری که خداوند به پسران یعقوب که او را اسرائیل نام نهاد، امر نمود، رفتارمی کنند،۳۴
35 ‌ʻAia naʻe fai ʻe Sihova mo ia ha fuakava, pea naʻa ne valoki ʻakinautolu, ʻo pehē, “ʻE ʻikai te mou manavahē ki he ngaahi ʻotua kehe, pe fakatōmapeʻe ʻakimoutolu kiate kinautolu, pe tauhi ki ai, pe feilaulau kiate kinautolu:
با آنکه خداوند با ایشان عهد بسته بود و ایشان را امر فرموده، گفته بود: «از خدایان غیر مترسید و آنها را سجده منمایید و عبادت مکنید و برای آنها قربانی مگذرانید.۳۵
36 Ka ko Sihova ʻaia naʻe ʻomi ʻakimoutolu mei he fonua ko ʻIsipite ʻi he mālohi lahi, mo e nima naʻe mafao atu, ko ia ia te mou manavahē ki ai, pea ko ia ia te mou lotu ki ai, pea ko ia ia te mou fai ki ai ʻae feilaulau.
بلکه ازیهوه فقط که شما را از زمین مصر به قوت عظیم وبازوی افراشته بیرون آورد، بترسید و او را سجده نمایید و برای او قربانی بگذرانید.۳۶
37 Pea ko e ngaahi tuʻutuʻuni, mo e ngaahi fakamaau, pea mo e fono, mo e fekau, ʻaia naʻa ne tohi maʻamoutolu, te mou tokanga ke fai ia ʻo lauikuonga; pea ʻe ʻikai te mou manavahē ki ha ngaahi ʻotua kehe.
و فرایض واحکام و شریعت و اوامری را که برای شما نوشته است، همیشه اوقات متوجه شده، به‌جا آورید واز خدایان غیر مترسید.۳۷
38 Pea ko e fuakava ʻaia kuo u fai mo kimoutolu, ʻe ʻikai te mou fakangaloʻi; pea ʻe ʻikai foki te mou manavahē ki he ngaahi ʻotua kehe.
و عهدی را که با شمابستم، فراموش مکنید و از خدایان غیر مترسید.۳۸
39 Ka te mou manavahē kia Sihova ko homou ʻOtua; pea te ne fakamoʻui ʻakimoutolu mei he nima ʻo homou ngaahi fili kotoa pē.”
زیرا اگر از یهوه، خدای خود بترسید، او شمارا از دست جمیع دشمنان شما خواهد رهانید.»۳۹
40 Ka naʻe ʻikai te nau fanongo, pea naʻa nau fai pe ʻo hangē ko ʻenau muʻaki anga.
اما ایشان نشنیدند بلکه موافق عادت نخستین خود رفتار نمودند.۴۰
41 Ko ia, naʻe manavahē ʻae ngaahi puleʻanga ko ia kia Sihova, ka naʻa nau tauhi ki he ngaahi meʻa fakatātā naʻe tongi, ʻa ʻenau fānau mo e fānau ʻo ʻenau fānau: ʻo hangē ko ia naʻe fai ʻe heʻenau ngaahi tamai, kuo pehē pe ʻenau fai ʻekinautolu ʻo aʻu mai ki he ʻaho ni.
پس آن امتها، یهوه را می‌پرستیدند و بتهای خود را نیز عبادت می‌کردند و همچنین پسران ایشان و پسران پسران ایشان به نحوی که پدران ایشان رفتار نموده بودند تا امروز رفتار می‌نمایند.۴۱

< 2 Tuʻi 17 >