< Luk 24 >

1 Vjwngalu gv arukamchi bv anvnyimv vdwv nyibung lo vngto, bunugv mvnam nampunv vkv bvngla ila.
下一周第一天清晨,女人们带着准备好的香料来到耶稣的坟墓。
2 Nyibung agv aaku vlwng nga ngora rodubv bunu kaapa toku,
但发现坟墓口的大石头已经滚到了一边,
3 vkvlvgabv bunu arwnglo aatoku vbvritola bunu Ahtu Jisu gv svma nga kaapa kumato.
她们走进去,却没有看到主耶稣的身体。
4 Bunu hum abwk kumabv hoka daktoku, lamdubv nyi anyigo achialvbv ungnv vji gvnv vkv bunu gvlo daklwkto.
正为此疑惑之际,眼前忽然出现两个人,身穿闪耀发光的衣服,站在她们旁边。
5 Anvnyimv vdwv, achialvbv busu laila bunu kwdilo guplwk toku, nyi anyiv anvnyimv vdwa svbv minto, “Turkunv nyi anga sinv vdwlo nonu ogubv kaakar dunv?
女人们很害怕,把脸伏在地上。他们对女人说:“你们为什么要在死者中寻找一个还活着的人?
6 Nw si dooma; nw turrap roku. Galili lo nw gv riri hoka nonua ogugo nw minpvdw hum mvngpa toka:
他不在这里,而是已经复活了。你们应当记得他在加利利时说的话,
7 ‘Nyia Kuunyilo nga rimurnv nyi vdwgv laak lo laklwk reku, hum daapo lo takki reku, okv alu loum kochingbv turkur reku.’”
他说:‘人子必将被交到罪人手里,钉在十字架上,在第三日复活。’”
8 Vbvrikunamv anvnyimv vdwv nw gv minam a mvngpa toku,
她们想起了耶稣说的话,
9 nyibung lokv vngkur toku, okv ogumvnwngnga lvbwlaksu vring gola akin vdwa minpa toku okv kvvbi mvnwng haka.
于是就离开坟地,回去把这一切告诉了十一名门徒和其他人。
10 Anvnyimv vdwv Meri Magdalene, Joana, okv Jems gv anv Meri; bunu okv bunua vngming gvnv kvvbi anvnyimv vdwvka ogu mvnwng sam apostol vdwa minpa toku.
那几名女性为:抹大拉的玛利亚,约亚拿和雅各的母亲玛利亚,以及其他跟随耶稣的妇女。她们把这些事告诉了众门徒。
11 Vbvritola apostol vdwv anvnyimv vdwgv minam si minamminsubv mindu nvgo vla mvngtoku, okv bunu anvnyimv vdwa mvngjwng mato.
但他们认为这是无稽之谈,根本不相信她们。
12 Vbvritola Pitar dokrap toku okv nyibung bv joktoku; nw gublwk toku okv vji kvlap kvchap nvnv jebor a kaapa nyumtoku okv ogu ka kaama toku. Vbvrikunamv ogugo ripv kudw hum lamrw palaku nw naam bv vngkur toku.
但彼得还是跑到坟墓那里查看。他弯腰看进去,只看到了坟墓里的细麻布,于是就回去了,对这一切感到非常惊奇。
13 Ho gv alu akin hoka Jisunyi riming gvnv anyigo nampum aminv Emmaus vnamlo vngdubv vla vngdungto, hv Jerusalem lokv adu v kilomitar vring gola akin gubv rito,
同一天,两名门徒去往一个叫以马午斯的村子,距耶路撒冷大约十一公里。
14 Okv bunu ogugo ripv kudw ho mvnwng gv lvga nga raamisito.
他们在路上谈论着所发生的一切。
15 Vbv bunu raami sula okv mimi surilo Jisu nyi atu v bunugv nvchilo aanwkto okv bunua lvkobv vngming gvto;
正在交谈和争辩的时候,耶稣走上前,与他们同行。
16 bunu ninyia kaato, vbvritola ninyia kaabwk mato.
但他们却没有认出他。
17 Jisu bunua minto, “Ogugola, nonugv vngying dula raami svgv dvnammv?” Bunu mvngdwk dula, dakbwngto.
耶稣问到:“你们边走边聊什么呢?”他们就站住,面带愁容。
18 Bunugv lokv akonvgv aminv Kleopas vnam hv ninyia tvvkato, “No Jerusalem so kaalwkbv aanv vmwngre sogv lonyi loum sokv ogu rinama chima dunv?”
一个名叫克利奥帕斯的门徒回答:“你造访耶路撒冷吗?关于那里发生的事情,你可能是唯一不知情的人。”
19 Nw tvvkato, “Ogu gula?” Bunu mirwkto, “Najaret lokv Jisunyi rinam mamnv,” “So nyi angv si nyijwk go nw Pwknvyarnv nyila okv nyi mvnwngnga mvngpu dubv rila, ninyigv rinam minam mvnwngngv jwkrw doonv gubv okv kairungnv nyijwk gubvrila kaatam toku.
耶稣说:“什么事?”他们说:“就是拿撒勒人耶稣的事。他是先知,在上帝和众人面前显示出了伟大的奇迹。
20 Ngonugv nyibu butvnv vdwv okv rigvdogvnv vdwv ninyia mvki tuku vla laklwk la lvklin jitoku, okv ninyi daapolo takki toku.
我们的祭司长和长官竟把他交了出去,把他判了死罪,钉在十字架上。
21 Okv ngonu ninyia Israel am ringlin laji kunv vla mvngtin nyato! hum mvnwng am mimabv, vbvrikunamv silu si alu loum dukunv.
我们一直盼望他就是救赎以色列的那个人。这些事发生到现在已经是第三天了。
22 Anvnyimv megonv ngonua lamrwpamupv; bunu doonyi nyika dubv nyibunglo vngto,
但我们中有几名妇女却有了让我们惊讶的发现。她们凌晨到坟墓那里去,
23 Vbvritola ninyigv svma nga kaapama. Bunu vngkorla mintoku bunu nyikrw bv nyidogingdung vdwa kaapvnv ho vdwv nw turkur pvkunv vla bunua mintam toku.
却找不到他的身体。她们回来说看见天使显现,天使说他已经复活了。
24 Ngonugv lokv megonv nyibunglo vngla kaanam v anvnyimv vdwgv minam rungbv kaapatoku, vbvritola bunu ninyia kaapa mato.”
我们又有几个人到坟墓那里去看,与妇女们所说的一样,没有看见他。”
25 Vbvrikunamv Jisu bunua mintoku, “Vdwgo nonu pvcha dukunv, nyijwk vdwgv minam a nonu mvngjwng dubv tapv dunv!
耶稣说:“迟钝的人呐!对于先知所说的一切,你们信得太迟钝了!
26 Hv Kristo ninyigv yunglit lo aanam lvgabv hinching chingma svngvri?”
基督这样受迫害,后来不是迎来了他的荣耀吗?”
27 Okv Jisu ninyigv lvgabv Darwknv Kitap mvnwnglo Moses gv kitap lokv minrapla nyijwk vdwgv lvknam lobv minpv nama bunua minbwk jitoku.
于是他从摩西和众先知说起,把所有关于他的经文解释了一遍。
28 Bunugv nampum vnglwkjiku gv nvchilo bunu vngrilo Jisu vbv ritoku nw adubv vngtv dvnv aingbv;
他们即将抵达要去的那个村子,耶稣表现得好像是要继续前行,
29 Vbvritola bunu ninyia mintung gvrila, minto, “Ngonua lvkobv doomwng gvlaka; alu v tungtv yanv vngro pvku okv si kanv putv duku.” Vkvlvgabv nw doomwng gvdubv vla bunua vngming gvtoku.
两名门徒特别想把他留住:“天晚了,太阳下山了,就住在这里吧。”于是耶稣就与他们住在一起。
30 Nw bunua lvkobv dvmwng gvdubv vla dootung toku, vtwng nga naatoku, okv bokta doolwk dubv minto; vbvrikunamv nw vtwng nga pintung toku okv bunua jitoku.
吃饭的时候,他拿起饼,在感谢上帝后把饼掰开递给那两位门徒,
31 Vbvrikunamv bunugv nyik v nyiktar toku okv bunu ninyia kaachin toku, vbvritola nw bunugv kaaku lokv nyetoku.
他们的眼睛此刻终于看清了,认出这是耶稣,但耶稣却从他们面前消失不见了。
32 Bunu mimisuto, “Lamtvlo nw gv ngonua gaam raarilo okv Darwknv kitap a minbwk jirilo ngonua vmv gunam jvbv rimapvi?”
他们彼此说:“一路上他和我们说话,给我们解释经文,那时候我们的思想仿佛被火烧灼。”
33 Bunu vjakgobv gudungto okv Jerusalem lo vngkur toku, hoka bunu lvbwlaksu vring gola akin a paami sutoku kvvbi vdwa lvkobv doobam sidubv
他们立刻站起来返回耶路撒冷。在那里遇见十一个门徒和其他聚在一起的人。
34 okv minto, “Ahtu jvjv bv turrap rungpvku! Nw Saimon nyika kaarwk supv!”
这十一位门徒说:“主果然复活了,已经向西门显现。”
35 Nyi anyiv lamtvlo ogugo ripv kudw hum bunua minpa jitoku, okv Ahtu gv vtwng nga pintung rilo bunu oguaing bv kaachin pvkudw humka.
两个人就把在路上的事,以及掰开饼时如何认出耶稣的事情,讲述了一遍。
36 Vdwlo anyi gv sum mintam rilo, lamdubv Jisu atubongv bunugv dookulo daklwk toku okv bunua minto, “Nonu gvlo mvngpu v lvkobv doolaka.”
他们正在交谈之际,耶稣现身站在他们当中,说:“愿你们平安。”
37 Bunu achialvbv lamrwpatoku bunu vram go kaadunv vla mvngto.
他们非常惊怕,以为看见了鬼。
38 Vbvritola nw bunua minto, “Nonu ogubv lamdunv? Ogubv so gv mvngjwng manamv nonugv haapoklo aapvnv?
耶稣问到:“你们为什么惊恐?为什么心有疑惑?
39 Ngoogv lvpa okv ngoogv laak am kaatoka okv kaakato si ngo kuna. Ngam mvsit toka, okv nonu chinreku, nonugv ngam kaanam aingbv vram v adwnayak okv loobung gvma doonv.”
你们看我的手脚,就知道我是谁。摸摸我,你们就会更确认,因为鬼没有骨肉,但你们看,我有。”
40 Nw vbv mintam toku okv nw gv lvpa okv nwgv laak am bunua kaatam toku.
说了这话,耶稣就把手脚给众人看。
41 Bunu vjaklodvbv mvngjwng nyuma toku, bunu achialvbv mvngpubv okv lamrwpanam bv ritoku; vkvlvgabv nw bunua tvkato, “Nonu so dvse go dooma lare?”
众人感到如此狂喜和惊讶,以至于仍然不敢相信这一切。耶稣说:“你们这里有什么食物吗?”
42 Bunu ninyia ngui nunv go jito,
他们就给了他一片做好的鱼。
43 hum nw naagvrila okv bunugv kaakulo dvtoku.
他接过来,在他们面前吃了。
44 Vbvrikunamv nw bunua mintoku, “So gv sum ngoogv nonua lvkobv riri hoka minam v: ngoogv lvga mvnwngnga Moses gv Pvbv lo lvkpv, nyijwk vdwgv lvknam loka okv mirimimpak minam loka v jvjvbv aarung jinv.”
然后耶稣对他们说:“我还和你们在一起时,就是这样对你们解释的:摩西律法、先知书籍和《诗篇》中记载了关于我的一切,都会成真。”
45 Vbvrikunamv nw bunugv haapok a Darwknv Kitap a chimu dukubv mvkok toku,
于是他打开他们的思想,让他们能够理解经书。
46 okv bunua minto, “So svbv lvkpvnv: Kristo hingching chirungre okv alu loum kochinglo sinam lokv turrap reku,
他告诉他们:“经上记着‘基督将会受害,第三天死而复生。人们要奉他的名,
47 okv ninyigv amin lokv mvngdin okv rimur a mvngnga kunamgv doin a Jerusalem lokv rirap laila, mooku mvnwnglo japgo reku.
宣讲悔改与赦罪之道,从耶路撒冷开始,传遍世界各地。’
48 Nonu kuna so vdw sum mingo yajikunv.
你们就是这一切的见证。
49 Okv ngo Atu v ngo Abu gv milv nama nonu gvlo jilu jire. Vbvritola nonu pamtv lo kaayala doorung laka aotolokv jwkrw v nonu gvlo aalwkma dvdvlobv.”
现在我要将天父所承诺的赋予你们。但你们需要在城里等候,直到获得来自天堂的力量。”
50 Vbvrikunamv nw bunua pamtv agum lo lingv toku Betani jebv adu lo, hoka nw ninyigv laak v idungto okv bunua boktalwkji toku.
然后他带他们走出去,走到伯大尼附近时,抬手祝福众人。
51 Nw bunua aya jidung dvla, nw bunua vngyu toku okv nyidomooku bv naacha toku.
在祝福的同时离开了他们,被送上天堂。
52 Bunu ninyia kumtoku okv Jerusalem bv vngkur toku, kairungbv mvngpu puingla,
众人开始膜拜他,然后充满喜悦地回到耶路撒冷,
53 okv bunugv rinam doonam mvnwngnga Pwknvyarnvnaam lo Pwknvyarnvnyi umbonyikv vla relwkdoolwk toku.
此后,他们便始终都在神庙中称颂上帝。

< Luk 24 >