< Luk 10 >

1 So kochingbv Jisu kvvbi nyiga vkv chamkanw gula anyi go gokla, nw atu v vngjiku banggu mvnwnglo okv mooku lo anyi anyibv vngcho moto.
E depois disso, o Senhor ordenou ainda outros setenta, e os mandou de dois em dois adiante de sua face, para toda cidade e lugar aonde ele havia de vir.
2 Nw bunua minto, “Aam nvvse ngv hoka achialv duku, hum nvvji nvngv miang gumwng. Kumtoka aam atu gv lvgabv nw aam nvvji nvnga vnglin more ninyigv aam nvvse um nvvmure.
E lhes dizia: “A colheita verdadeiramente é grande, mas os trabalhadores são poucos; portanto rogai ao Senhor da colheita para que ele envie trabalhadores para a sua colheita.
3 Vngnyika! ngo nonua svcha chaapamlo svlar vdw jebv vngmu gvrinvla
Ide; eis que eu vos mando como cordeiros no meio dos lobos.
4 Nonu morko vgianvnv, vmalo giagonvgv chapa vmalo lvsup; lamtvlo nyi vdwa alvpvri vla minam a topu mabvka.
Não leveis bolsa, nem sacola, nem sandálias; e a ninguém saudeis pelo caminho.
5 Vdwlo nonu naam ako gv arwng aarinyi, atokcho bv minlaka ‘So naam soka mvngpu v lvkobv doolaka.’
E em qualquer casa que entrardes, dizei primeiro: Paz [seja] nesta casa.
6 Hoka sarsopoyonv nyi go doodu bolo, nonugv sarsopoyo ngaaka ninyigvlo doolwk molaka; vkv kaama bolo, nonugv sarsopoyo nga naakur lakuka.
E se ali houver algum filho da paz, a vossa paz repousará sobre ele; e se não, ela voltará para vós mesmos.
7 Ho gv naam akinlo doobwng laka, dvdunglaka okv tvngdung laka oguggo nw nonua jilin dudw, rinv nga ninyigv rijo nga jirung dunv. Naam namgunv lokv kvvbi namgu nvlo vnggo mabvka.
E ficai na mesma casa, comendo e bebendo do que eles vos derem; pois o trabalhador é digno do seu salário. Não vos mudeis de casa em casa.
8 Vdwlo nonu banggu ako gv arwnglo vngrikudw okv alvbv aamu pvkulo, ogu go nonua mvpvripv jipvdw dvlaka,
E em qualquer cidade que entrardes, e vos receberem, comei do que puserem diante de vós.
9 ho banggu gv lvvma nvnga mvpu jilaka, okv hoka nyi vdwa minlaka ‘Pwknvyarnv gv Karv ngv nonu lo nvchibv aapvku vla.’
E curai os enfermos que nela houver, e dizei-lhes: Chegado é para vós o reino de Deus.
10 Vbvritola vdwlo nonu banggu akolo vngridw okv alvbv aamu mapvlo, vnglin lakuka lamtvlo hoka minlaka,
Mas em qualquer cidade em que entrardes e não vos receberem, saí pelas ruas, e dizei:
11 ‘nonugv banggu gv dwmar ngonugv lvpalo doonv haka ngonu nonua rinying bv mvlu jidunv. Vbvritola mvnggap laka Pwknvyarnv gv Karv ngv aapvku nonugv nvchilo!’
Até o pó da vossa cidade que ficou em nós, sacudimos sobre vós; porém disto sabeis, que o reino de Deus é chegado até vós.
12 Ngo nonua milv jidunv Jwngkadaka Alu lo Pwknvyarnv ho banggu um svnga Sodom a kaiyago aya kaatamre!
E eu vos digo, que mais tolerável será naquele dia para Sodoma, do que para aquela cidade.
13 “Chorajin! no lvgabv vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, Betsaida! no lvgabvka vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, nonu gvlo lamrwpadubv mvkunam vdwa Taire okv Sidon lo rinv guilo, ho gv nyi vdwv krim doopam dukunvpv, tagiam vjia kooto kula okv mvchu a bunu atu v harbum sitokula, nw bunu rimur lokv mvngdin dukunv vla kaatam bvku ripv kunvpv!
Ai de ti, Corazim! Ai de ti, Betsaida! Porque se em Tiro e em Sidom tivessem sido feitas as maravilhas que foram feitas entre vós, há muito tempo que teriam se arrependido em saco e em cinza.
14 Nonu am svnga kaiyago Pwknvyarnv Taire okv Sidon ha aya kaatamre Jwngkadaka Alu lo.
Portanto, para Tiro e Sidom será mais tolerável no juízo, do que para vós.
15 Karparnaum! Okv no lvgabv, no atu hv nyidomooku ao tolo harsa sidubv mvngdure? Nam uyumooku bolo paalu rinvla!” (Hadēs g86)
E tu, Cafarnaum, que [pensas ] estar elevada ao céu, até o Xeol serás derrubada! (Hadēs g86)
16 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Yvv bunu nonua tvriadunv hv ngamka tvriadunv; yvv bunu nonua toa dunv hv ngamka toa dunv; okv yvv bunu nga toa dunv hv nga so imu nvngaka toa dunv.”
Quem vos ouve, ouve a mim; e quem vos rejeita, rejeita a mim; e quem me rejeita, rejeita aquele que me enviou.
17 Nyiga chamkanw kanw gula anyi vdwv aakur toku kairungbv himpula. “Ahtu” bunu minto, “Uyuvram vka tvvdu vdwlo ngonu noogv amin bv bunua mintodw!”
E os setenta voltaram com alegria, dizendo: Senhor, até os demônios se sujeitam a nós por teu nome.
18 Jisu bunua mirwkto, “Ngo Uyu nga nyidomooku lokv dooriak jvbv hoolu dubv kaato.
E disse-lhes: Eu vi a Satanás, que caía do céu como um raio.
19 Tvriato! ngo nonua jwkrw a jipv kunv, vkvlvgabv nonu tabw vdwgv okv dwkung vdwgv aolo vngla dukubv okv nyimak gv jwkrw mvnwngnga rigum yadubv, okv nonua ogugoka alvmanv rika madubv.
Eis que vos dou poder para pisar sobre serpentes e escorpiões, e sobre toda a força do inimigo, e nada vos fará dano nenhum.
20 Vbvritola alvmanv dow vdwv nonua tvvdu vla himpu mabvka, vmabvya himpu yalaka ogulvgavbolo nonugv amina nyidomooku tv lvkpv yadu.”
Mas não vos alegreis de que os espíritos se sujeitem a vós; em vez disso, alegrai-vos por vossos nomes estarem escritos nos céus.
21 Ho dw lo Jisu himputo Darwknv Dow doonam lvkwng lokv okv minto, “Abu, nyidomooku gvla Sichingmooku gv Ahtu! Ngo nam umbonyika mvngdunv ogulvgavbolo no chima nvnga kaatam jikunam lvgalo noogv chinkichiak okv chinvpanv lokv vvsivrum nama. Vmabv Abu si noogv mvnggv rila rimu nvpv mvngnam a rimunamv.”
Naquela hora Jesus se alegrou em espírito, e disse: Graças te dou, o Pai, Senhor do céu e da terra; porque tu escondeste estas coisas aos sábios e instruídos, e as revelaste às crianças. Sim, Pai, porque assim lhe agradou diante de ti.
22 “Ngo gv Abu nga ogumvnwng nga jito. Kuunyilo ngv yvvdw um yvvka chinv kaama Abu mvngchik chindu, okv Abu yvvdw um yvvka chinv kaama Kuunyilo mvngchik okv Kuunyilo gv ninyia kaatam dukubv vla darkunam vdwv.”
Todas as coisas me foram entregues pelo meu Pai; e ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; nem quem é o Pai, a não ser o Filho, e a quem o Filho o quiser revelar.
23 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa dakrwk toku okv bunua minsila minto, “Nonuno gamdak nvgo laka nonugv ogu kaadubv mvngnam a nonu kaapa mindu!
E virando-se para seus discípulos, disse [-lhes] à parte: Bem-aventurados os olhos que veem o que vós vedes.
24 Ngo nonua mintam jidunv vdwnv nyijwk vdwv okv kvvbi vdwv nonugv kaanam um kaanwng nyato, vbvritola bunu kaala matoku, okv nonugv tvvnam hum bunu tvngnwngto vbvritola bunu tvvpa kuma toku.”
Porque vos digo, que muitos profetas e reis desejaram ver o que vós vedes, e não o viram; o ouvir o que vós ouvis, e não o ouviram.
25 Pvbv tamsarnv ako aato okv Jisunyi mingkup tvvto. “Tamsarnv,” nw tvuto, “Turbwngla singnam a paanam lvgabv ngo ogugo rise gubvre?” (aiōnios g166)
E eis que um certo estudioso da Lei se levantou, tentando-o, e dizendo: Mestre, o que devo fazer para ter para herdar a vida eterna? (aiōnios g166)
26 Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo ogu vla minpv? Okv um no oguaingbv japjidunv?”
E ele lhe disse: O que está escrito na Lei? Como tu [a] lês?
27 Nyi angv mirwkto, “Atunyi, noogv Pwknvyarnvnyi no haapok mvnwng lokv, noogv yalu mvnwng lokv, noogv gwlwk mvnwng lokv, okv noogv mongrumara mvnwng lokv; okv no atu hv oguaingbv paksu dudw vkv aingbv noogv namrwk ajin a pakmi sulaka.”
E respondendo ele, disse: Amarás ao Senhor teu Deus de todo teu coração, e de toda tua alma, e de todas tuas forças, e de todo teu entendimento; e [amarás] a teu próximo como a ti mesmo.
28 “No alvbv mingvnyibv,” Jisu mirwk suto; “sum rilaka okv no turriku.”
E disse-lhe: Respondeste bem; faze isso, e viverás.
29 Vbvritola Pvbv tamsarnv nyi angv atu v abwk nvpv mvngtoku, vkvlvgabv nw Jisunyi tvvkato, “Yvvla ngoogv namrwk doobam ajin v?”
Mas ele, querendo se justificar, disse a Jesus: E quem é o meu próximo?
30 Jisu mirwkto, “Ho hoka nyi ako dooto, nw Jerusalem lokv Jeriko bv idungto ho ninyia dvchotvnglanv nyi vdwv naatungto, ninyia vji pibinto, okv achialvbv dvngto, siloyasi dubv mvtola kayuto.
E respondendo Jesus, disse: Um homem descia de Jerusalém a Jericó, e foi atacado por assaltantes, que também tiraram suas roupas, espancaram-no, e se foram, deixando-o meio morto.
31 Hum hoka vbv rimutvla lamtv hoka nyibu ako idungto; vbvritola nyibu angv nyi anga vdwlo kaapa tokudw, nw vngyela, kvvbi lamtvbv vngto.
E por acaso descia um certo sacerdote pelo mesmo caminho, e vendo-o, passou longe [dele].
32 Vbvdvdvbv Libait ako vngtato, vngsito okv nyi anga kaato, okv vbvrikunamv vngyela, kvvbi lamtvbv vngtoku.
E semelhantemente também um levita, chegando junto a aquele lugar, veio, e vendo-o, passou longe [dele]
33 Vbvritola samaritan ako ho lamtvlo vngdung nvgo aala nyi angv gv dookulo aato, okv vdwlo nw ho nyi anga kaatokudw, ninyigv haapok hv aya mvngpa toku.
Porém um certo samaritano, que ia pelo caminho, veio junto a ele, e vendo-o, teve compaixão [dele].
34 Nw nyi angv gv dookulo aato, nyi angv gv ungvlo tvli okv opo pwbumto okv hum putum toku; vbvrikunamv nw ho nyi a ninyigv svnwng aolo joopvto okv hotel golo baklwk toku, hoka nw nyi anga ringchum yatoku.
E chegando-se, amarrou-lhe [um curativo] nas feridas, pondo-lhe nelas azeite e vinho; e pondo-o sobre o animal que o transportava, levou-o para uma hospedaria, e cuidou dele.
35 Alu logo nvlo nw ain lokdwng charnyi go naalinto okv hum ringchum nvnga jitoku. ‘Ninyia ringchum laka,’ nw ringchum nvnga mintoku, ‘okv vdwlo ngo so lamtvbv vngkur rikudw, no nyi so gv lvgabv ogugo ngoopvdw um ngo nam jireku.’”
E partindo-se no outro dia, tirou dois dinheiros, e os deu para o hospedeiro; e disse-lhe: Cuide dele; e tudo o que gastares a mais, eu te pagarei quando voltar.
36 Okv Jisu minyabv minto, “Noogv mvngnam lokv, so nyi aom sokv yvvla namrwk ajin jvbv ripvnv dvchonv nyi vdwgv dvngnam nyi anga?”
Quem, pois, destes três te parece que foi o próximo daquele que foi atacado por assaltantes?
37 Pvbv tamsarnv angv mirwkto, “Ninyia ayanv angv.” Jisu mirwkla minto, “Vbvrikunamv no vngnyi, okv vbvdvdvbv rilaka.”
Ele disse: Aquele que agiu tendo misericórdia com ele. Então Jesus lhe disse: Vai, e faze da mesma maneira.
38 Jisu la ninyigv lvbwlaksu vdwv bunugv lamtvlo vngrilo nw nampum golo aatoku hoka Marta vnam nyimv go ninyigv naam lo Jisunyi alvbv aamu toku.
E aconteceu que eles, enquanto eles caminhavam, ele entrou em uma aldeia; e uma certa mulher, de nome Marta, o recebeu em sua casa.
39 Nw bormv ako dooto aminv Meri, nw Jisu gv lvpa lvkwnglo dootola ninyigv tamsar nama tvvriato.
E esta tinha uma irmã, chamada Maria, a qual, sentando-se também aos pés de Jesus, ouvia sua palavra.
40 Marta ninyigv gwngserise ngv achialv kunam lvgalo nw timbuto, vkvlvgabv nw aato okv ninyia minto, “Ahtu, ngoogv bormv, nga gwngserise ngv awgo doomu gvrila nga vngyunam sum no kaachin malare? Ninyia ngam ridumdubv mintokv!”
Marta, porém, ficava muito ocupada com muitos serviços; e ela, vindo, disse: Senhor, não te importas que minha irmã me deixe sozinha para servir? Dize a ela, pois, que me ajude.
41 Ahtu ninyia mirwkto, “Marta, Marta! no gwngserise achialv gv aolo timbula okv adwkaku dunvre,
E respondendo Jesus, disse-lhe: Marta, Marta, [tu és] preocupada com muitas coisas, e perturbada por elas;
42 vbvritola akin go dinchi yadu. Meri alvyanv go gakyapv, okv sum nw gvlo vdwloka dvrit nyulamare.”
Mas [somente] uma coisa é necessária. E Maria escolheu a parte boa, a qual não lhe será tirada.

< Luk 10 >