< San Lucas 16 >

1 Y dijo también a sus discípulos: Había un hombre rico, el cual tenía un mayordomo, y éste fue acusado delante de él como disipador de sus bienes.
Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Ho hoka nyitvnv nyi ako dooto nw pakbu go dooto hv ninyigv yikungyira nga kaayataya nvgo. Nyitvnv nyi anga ninyigv ogu rungyanv angv ninyigv morko nga mva dukv vla mintamto,
2 Y le llamó, y le dijo: ¿Qué es esto que oigo de ti? Da cuenta de tu mayordomía, porque ya no podrás más ser mayordomo.
vkvlvgabv nw rungya nvnga arwnglo goklwkto okv minto, ‘Ngo noogv lvkwng nga tvvdunv si ogu gokula? No ngoogv yikungyira nga kaayataya nama vdw godw ogumvnwngnga ngam kaatam lakubv, ogulvgavbolo no vdwloka ngoogv rungyapayanam gubv rinyu kumare.’
3 Entonces el mayordomo dijo dentro de sí: ¿Qué haré? Que mi señor me quita la mayordomía. Cavar, no puedo; mendigar, tengo vergüenza.
Pakbu angv nw atu hv minsuto, ‘Ngoogv atu nga ngoogv nokori loka naalin tvduku. Ngo ogu rila kuse gubvri? Ngo dvnam lvgabv rongo ridubv gwlwk doyama, okv giago karse ngaaka yinying yapv.
4 Yo sé lo que haré para que cuando fuere quitado de la mayordomía, me reciban en sus casas.
Vjak ngo chinduku ngo ogugo risedw! Vbvrikunamv vdwlo ngo nokori lokv linre kudw, ngo ajin jinre bunu nga bunugv naam lo alvbv aamure.’
5 Y llamando a cada uno de los deudores de su señor, dijo al primero: ¿Cuánto debes a mi señor?
Vkvlvgabv nw ninyigv atu gvlo dvdu doonv nyi vdwa goklwk toku. Nw atokchogv anga tvvkato, ‘No ngo atu gvlo vkamgu narpvnv?’
6 Y él dijo: Cien batos de aceite. Y le dijo: Toma tu obligación, y siéntate presto, y escribe cincuenta.
Nw mirwkto, ‘Olib tvli vkv pumpa lvngo narto,’ ‘Siinv noogv jise ngv,’ rungyanv angv ninyia minto, ‘dootungto okv chamngu go lvkgapto.’
7 Después dijo a otro: ¿Y tú, cuánto debes? Y él dijo: Cien coros de trigo. Y él le dijo: Toma tu obligación, y escribe ochenta.
Vbvrikunamv nw kvvbi akonyi tvkato, ‘Okv no—vdwgo narpvnv?’ Nw mirwkto, ‘Giu vkv tagiam munv hejar go,’ ‘siinv noogv jise ngv,’ rungyanv ninyia minto; ‘lwngpinv go lvkgapto.’
8 Y alabó el señor al mayordomo malo por haber hecho discretamente; porque los hijos de este siglo son en su generación más prudentes que los hijos de luz. (aiōn g165)
Pakbu mvvlaknv gv Atu hv ninyia vbv rungkup runglik la ridanam lvgabv ninyia hartv toku; ogulvgavbolo nyiamooku so gv nyi vdwv achialvbv bunu rungkup runglik la lounglo rinv nyi vdwa kaiyabv ridu.” (aiōn g165)
9 Y yo os digo: Haceos amigos con las riquezas de maldad, para que cuando éstas falten, seáis recibidos en las moradas eternas. (aiōnios g166)
Okv Jisu mimbwngla minto, “Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv: Nonuno atuv nyiamooku so gv yikungyira nga lvkobv ajin jinlaka, vkvlvgabv um vdwlo si topu rikudw, nonua simabv doobwng jiku naam lo alvbv aamu riku. (aiōnios g166)
10 El que es fiel en lo muy poco, también en lo más es fiel; y el que en lo muy poco es injusto, también en lo más es injusto.
Yvvdw miangnv yikungyira nga alvbv mvnging dubv ridunv hv kainv yikungyira loka achialvbv kaiyabv mvnging dubv ridunv, okv yvvbunudw miangnv yikungyira lo jwkjwkvrwk bv mvngging dubv rima dunv v kainv yikungyira loka jwkjwkvrwkbv mvngging dubv rima dunv.
11 Pues si en las malas riquezas no fuisteis fieles. ¿Quién os confiará lo verdadero?
Hv bolo, vbvrikunamv, nonu nyiamooku so gv yikungyira nga alvbv mvnging dubv rinyu mabolo oguaingbv jvjvnv yikungyira nga mvnging dubv rinyure?
12 Y si en lo ajeno no fuisteis fieles, ¿quién os dará lo que es vuestro?
Nonu nyi kvvbi gvbvrinv yikungyira nga mvnging dubv riji mabolo, yvvla no gvbvrinv yikungyira nga nam jijinv?
13 Ningún siervo puede servir a dos señores; porque o aborrecerá al uno y amará al otro, o se allegará al uno y menospreciará al otro. No podéis servir a Dios y a las riquezas.
“Pakbuv yvvka atu anyi gv nyirabv rinyu mare; nw akonyi pakre okv akonyi kaanwng mare; nw akonvgv minam a tvvre okv akonvgv nga tvvmare. No Pwknvyarnv nyila morko nga lvkobv rijivngji nyulamare.”
14 Y oían también todas estas cosas los fariseos, los cuales eran avaros, y se burlaban de él.
Vdwlo Parisis vdwv so mvnwng sum tvvtokudw, bunu Jisunyi nyarjito, ogulvgavbolo bunu morko nga mvngbiuto.
15 Y les dijo: Vosotros sois los que os justificáis a vosotros mismos delante de los hombres; pero Dios conoce vuestros corazones; porque lo que los hombres tienen por sublime, delante de Dios es abominación.
Jisu bunua minto, “Nonuno atubongv nyi vdwgv kaagialo jvjv nvgobv minsunv vbvritola Pwknvyarnv nonugv haapok ha chindu, yikungyira vdwv nyi gv lvgabv kainv arv doonv gubv rinv ngv, Pwknvyarnv gvlo ogu arv ka kaama.”
16 La ley y los profetas hasta Juan; desde entonces el Reino de Dios es anunciado, y quienquiera se esfuerza a entrar en él.
“Moses gv Pvbv okv nyijwk vdwgv lvknam vdwv Jon Baptist gv dw lobv ribwngto; okv ho koching nga Pwknvyarnv gv Karv gv lvkwng Alvnv Yunying nga mintam raptoku, nyi mvnwngngv ho Karv lo aadu bv gwnglilala nyadu.
17 Pero más fácil cosa es pasar el cielo y la tierra, que frustrarse una tilde de la ley.
Pvbv gv gaam achukguka minggap nama ria jemam svnga nyido gvla kvdw gv nyitv namv nyepu yare.”
18 Cualquiera que repudia a su mujer, y se casa con otra, adultera; y el que se casa con la repudiada del marido, adultera.
“Yvv nyi akonv atugv nywng nga toa tokula ako kvvbi nyimvmvvga go nywng mvku bolo hv yoomurnv; okv toanam nyimvmvvga anga yvv nywng mvdunv hvvka yoomurnv.”
19 Había un hombre rico, que se vestía de púrpura y de lino fino, y hacía cada día banquete con esplendidez.
“Ho hoka nyi nyitvnv ako dooto nw kainv arv doonv vjia kooto okv achialvbv lokia himpukain la svngminto.
20 Había también un mendigo llamado Lázaro, el cual estaba echado a la puerta de aquel, lleno de llagas,
Ho hoka heemanv nyi ako dooto aminv Lajaras, ungvtarv ngv rara nvgo, hum nyitv nyi gv naam agi lo vvpvkinamgo,
21 y deseando saciarse de las migajas que caían de la mesa del rico; y aun los perros venían y le lamían las llagas.
nyitv nyi gv dvkulo dvala hoolin nama dvpa yare vla mvngnv go. Iki vka aala ninyigv ungngv nga dvriak riakbwngto.”
22 Y aconteció que murió el mendigo, y fue llevado por los ángeles al seno de Abraham; y murió también el rico, y fue sepultado.
“Heemanv nyi angv sitoku okv nyidogindung vdwv ninyia gvvtoku Abrahamnyi lvkobv nyidomooku gv dvpam lo doomuto. Nyitv nyi v sitoku okv nyibung riitoku,
23 Y en el infierno alzó sus ojos, estando en los tormentos, y vio a Abraham de lejos, y a Lázaro en su seno. (Hadēs g86)
okv uyumooku bolo nw achialvbv hirukaya toku, nw kaadung kunamv adukoyo lo Abraham okv ninyigv lvkobv Lajarasnyi doodubv kaapa toku. (Hadēs g86)
24 Entonces él, dando voces, dijo: Padre Abraham, ten misericordia de mí, y envía a Lázaro que moje la punta de su dedo en agua, y refresque mi lengua; porque soy atormentado en esta llama.
Vkvlvgabv nw goklin toku, ‘Abu Abraham! nga aya labvka, okv Lajarasnyi ninyigv lakching nga isi lo chibok mogvrila achok godaka ngoogv riu sum chapke molabvka, ogulvgavbolo ngo si vmv arwng si achialvbv hirukaya dvkukv!’
25 Y le dijo Abraham: Hijo, acuérdate que recibiste tus bienes en tu vida, y Lázaro también males; mas ahora éste es consolado aquí, y tú atormentado.
Vbvritola Abraham minto, ‘Mvngpa tokuka, ngoogv kuunyilo nga, noogv turla singrilo nam alvnv mvnwngnga jimiro, Lajaras hoka alvmanv mvnwngnga paariato. Vbvritola vjak nw soka atuv himpu pumin dukunv, no hoka hirukaya rikulo.
26 Y además de todo esto, una grande sima está constituida entre nosotros y vosotros, que los que quisieren pasar de aquí a vosotros, no pueden, ni de allá pasar a nosotros.
So ogu mvnwng sum kayu tvla, no gvla ngoogv pingko si kairungnv kobung go doodunv, vkvlvgabv yvvdw sokv noogv hoka vngrap dubv ritv nvngv vbv rinyu madunv, vmajeka yvvka noogv hokvkongv ngonugv so linyu madunv.’
27 Y dijo: Te ruego pues, padre, que le envíes a la casa de mi padre;
Nyitvnv nyi angv minto, ‘Vbvrikunamv ngo nam kodwkkrwkla koola mindunv, Abu Abraham, Lajarasnyi ngoogv abu gv naam lo vngmu jilabv,
28 porque tengo cinco hermanos; para que les testifique, para que no vengan ellos también a este lugar de tormento.
v ngo boru angu go doopvnv. Ninyia vngmula okv bunua gamrw motoka, bunuka so hirukayaku so aama dubv.’
29 Y Abraham le dice: A Moisés y a los profetas tienen; oigan a ellos.
Abraham minto, ‘Noogv boru vdwv Mosesnyi okv nyijwk vdwa doogv sudu bunua gamrw nvngv; noogv boru vdwv bunugv ogugo minam a tvvrung svngv.’
30 El entonces dijo: No, padre Abraham; mas si alguno fuere a ellos de los muertos, se enmendarán.
Nyitvnv nyi hv mirwksito, ‘Hv pwngmare, Abu Abraham! Vbvritola siro kunv nyi gonv turkur laku okv bunua minbolo, vbvrikubolo bunu bunugv rimur lokv linreku.’
31 Mas él le dijo: Si no oyen a Moisés y a los profetas, tampoco se persuadirán, si alguno se levantare de los muertos.
Vbvritola Abraham minto, ‘Bunu Moses nyila Nyijwk vdwa tvvmabolo, bunua mintap nyulamare sikunv akonv turkur kujvka.’”

< San Lucas 16 >