< Jeremías 3 >

1 Dicen: Si alguno dejare su mujer, y yéndose de él se juntare a otro varón, ¿volverá a ella más? ¿No es ella tierra inmunda de inmundicia? Tú pues has fornicado con muchos amigos: mas vuélvete a mí, dijo Jehová.
“ʻOku nau pehē, ‘Kapau ʻe tukuange ʻe ha tangata ʻa hono uaifi, pea te ne ʻalu ʻiate ia, pea mali mo e tangata kehe, te ne toe haʻu kiate ia?’ ʻIkai ʻoku ʻuli lahi ai ʻae fonua ko ia? Ka kuo ke fai angahala mo e mamana tokolahi: ka ʻoku kei pehē, ʻe Sihova, Tafoki mai kiate au.
2 Alza tus ojos a los altos, y ve en que lugar no te hayas publicado: para ellos te sentabas en los caminos, como Árabe en el desierto; y con tus fornicaciones, y con tu malicia has contaminado la tierra.
“Hanga hake ho mata ki he ngaahi potu māʻolunga, pea vakai ha potu naʻe ʻikai te ke angahala ai. Kuo ke tatali kiate kinautolu ʻi he ngaahi hala, ʻo hangē ko e ʻAlepea ʻi he toafa; kuo ke fakaʻuliʻi ʻae fonua ʻi hoʻo angahala, mo hoʻo fai kovi.
3 Por esta causa las aguas han sido detenidas, y la lluvia de la tarde faltó; y has tenido frente de mala mujer, ni quisiste tener vergüenza.
Ko ia kuo taʻofi ai ʻae ʻuha tuʻu mo tō, pea naʻe ʻikai ai ʻae ʻuha mui; kuo ke maʻu ʻae foʻi laʻē ʻoe fefine angahala, pea ko ia ʻoku ʻikai te ke mā ai.
4 A lo menos, ¿desde ahora no clamarás a mí: Padre mío, guiador de mi juventud?
‌ʻE ʻikai te ke tangi pehē mai kiate au ʻo fai mei he ʻaho ni, ‘Ko ʻeku tamai koe, ko hoku fakahinohino ʻi heʻeku siʻi?’
5 ¿Guardará su enojo para siempre? ¿guardarle ha eternalmente? He aquí que hablaste, e hiciste maldades, y pudiste.
“‘Pea ʻe maʻu ʻa hono houhau ʻo taʻengata?’ Te ne kuku maʻu ia ʻo aʻu ki he ngataʻanga? Vakai, kuo ke lea mo fai ʻae ngaahi meʻa kovi ʻo hangē ko hoʻo faʻa fai.”
6 Y díjome Jehová en días del rey Josías: ¿Has visto lo que ha hecho la rebelde Israel? Váse ella sobre todo monte alto, y debajo de todo árbol sombrío, y allí fornica.
Pea naʻe pehē foki ʻe Sihova kiate au ʻi he ngaahi ʻaho ʻo Siosaia ko e tuʻi, “Kuo ke mamata ʻaia kuo fai ʻe ʻIsileli fakaholomui? kuo ne ʻalu hake ki he ngaahi moʻunga māʻolunga kotoa pē, pea fai angahala, ʻi he lolo ʻakau mata kotoa pē.
7 Y dije después que hizo todo esto: Vuélvete a mí; y no se volvió. Y vio la rebelde su hermana Judá,
Pea hili ʻene fai ʻae ngaahi meʻa ni kotoa pē, naʻaku pehē, ‘Ke ke tafoki kiate au.’ Ka naʻe ʻikai te ne tafoki. Pea naʻe mamata ki ai ʻa hono tokoua kākā ko Siuta.
8 Que yo lo había visto, que por todas estas causas en las cuales fornicó la rebelde Israel yo la envié, y le di la carta de su repudio; y no hubo temor la rebelde Judá su hermana: mas fue también ella, y fornicó.
Pe ne u mamata, ʻi heʻeku tukuange ʻa ʻIsileli fakaholomui pea u ʻatu kiate ia ʻae tohi fakamavae, ko e meʻa ʻi heʻene ngaahi fai hala, ka naʻe ʻikai ke manavahē ai ʻa hono tokoua kākā ko Siuta, ka naʻa ne toe ʻalu mo ia ʻo fai angahala foki.
9 Y aconteció que por la facilidad de su fornicación la tierra fue contaminada, y adulteró con la piedra, y con el leño.
Pea ko e meʻa ʻi he ongoongo ʻo ʻene feʻauaki naʻe ʻuliʻi ai ʻae fonua, ʻo ne fai angahala mo e ngaahi maka, pea mo e ngaahi ʻakau.
10 Y con todo esto nunca se tornó a mí la rebelde su hermana Judá de todo su corazón, mas mentirosamente, dijo Jehová.
Ka ʻoku pehē ʻe Sihova, naʻe ʻikai ʻaupito tafoki kiate au ʻaki hono loto kotoa ʻa hono tokoua kākā ko Siuta, ka naʻa ne kākā ai pe.”
11 Y díjome Jehová: Justificado ha su alma la rebelde Israel, en comparación de la desleal Judá.
Pea naʻe pehē ʻe Sihova kiate au, “Ko ʻIsileli fakaholomui kuo ne fakatonuhia ʻe ia ia ʻo lahi hake ʻia Siuta kākā.”
12 Vé, y clama estas palabras hacia el aquilón, y dí: Vuélvete, o! rebelde Israel, dijo Jehová: no haré caer mi ira sobre vosotros; porque misericordioso soy, dijo Jehová; ni guardaré el enojo para siempre.
ʻAlu ʻo fakahā ʻae ngaahi lea ni ki he potu tokelau, ʻo pehē, ʻoku pehē ʻe Sihova, ‘Tafoki mai, ʻa koe ko ʻIsileli fakaholomui; pea te u fakaafe ʻeku houhau meiate kimoutolu:’ he, ʻoku pehē ʻe Sihova, ‘ʻOku ou ʻaloʻofa, pea ʻe ʻikai te u fakatolonga taʻengata hoku houhau.
13 Conoce empero tu maldad, porque contra Jehová tu Dios te has rebelado; y tus caminos has derramado a los extraños debajo de todo árbol sombrío, y no oístes mi voz, dice Jehová.
Ke vete pe hoʻo hia, ʻaia kuo ke fai kia Sihova ko ho ʻOtua, pea mo e fakaʻuli ʻa hoʻo ʻulungāanga mo e kau muli ʻi he lolo ʻakau mata kotoa pē,’ pea ʻoku pehē ʻe Sihova, naʻe ʻikai te mou talangofua ki hoku leʻo.”
14 Convertíos, o! hijos rebeldes, dijo Jehová, porque yo soy vuestro Señor; y yo os tomaré uno de una ciudad, y dos de una familia, y meteros he en Sión.
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻE fānau fakaholomui tafoki mai; he kuo u fakamaau mo kimoutolu: pea te u toʻo ʻakimoutolu ko e taki tokotaha ʻi ha kolo, pea mo e toko ua ʻi ha faʻahinga, pea te u ʻomi ʻakimoutolu ki Saione.
15 Y daros he pastores según mi corazón, que os apacienten de ciencia, y de inteligencia.
Pea te u foaki kiate kimoutolu ʻae kau tauhi ʻo hangē ko hoku loto, pea te nau fafanga ʻaki ʻakimoutolu ʻae poto mo e ʻilo.
16 Y acontecerá que cuando os multiplicareis y creciereis en la tierra, en aquellos días, dijo Jehová, no se dirá más: Arca del concierto de Jehová; ni vendrá en el pensamiento, ni se acordarán de ella, ni visitarán, ni se hará más.
Pea ʻe hoko ʻi he ngaahi ʻaho ko ia, ʻoka mou ka tupu ʻo tokolahi ʻi he fonua,” ʻoku pehē ʻe Sihova, “ʻE ʻikai te nau toe pehē, ‘Ko e puha ʻoe fuakava ʻo Sihova;’ pea ʻe ʻikai hoko ia ki honau loto: pea ʻe ʻikai te nau manatu ki ai pe ʻaʻahi ki ai; pea ʻe ʻikai toe ngaohi ia.
17 En aquel tiempo llamarán a Jerusalem, trono de Jehová; y todas las naciones se congregarán a ella en el nombre de Jehová en Jerusalem; ni más irán tras la dureza de su corazón malvado.
Pea ʻi he ngaahi ʻaho ko ia te nau ui ʻa Selūsalema ‘Ko e ʻafioʻanga ʻo Sihova;’ pea ʻe fakataha ʻae kakai kotoa pē ki ai, ki Selūsalema, ki he huafa ʻo Sihova: pea ʻe ʻikai te nau toe muimui ki he fakakaukau kovi ʻa honau loto.
18 En aquellos tiempos irán de la casa de Judá a la casa de Israel; y vendrán también de tierra del aquilón a la tierra que hice heredar a vuestros padres.
‌ʻE haʻu ʻae fale ʻo Siuta ʻi he ngaahi ʻaho ko ia ʻo ʻaʻeva mo e fale ʻo ʻIsileli, pea te na omi fakataha mei he fonua ʻi he tokelau ki he fonua ʻaia kuo u foaki ko e tofiʻa ki hoʻomou ngaahi tamai.
19 Yo empero dije: ¿Cómo te pondré por hijos, y te daré la tierra deseable, la heredad de codicia de los ejércitos de las naciones? Y dije: Padre mío, me llamarás; y de en pos de mí, no te apartarás.
“Pea naʻaku pehē, ‘ʻE fēfē ʻeku fakataha koe mo e fonua, pea foaki kiate koe ʻae fonua lelei, mo e tofiʻa lelei ʻoe kakai tokolahi?’ Pea naʻaku pehē, Ke ke ui au, “Ko hoʻo Tamai;” pea ʻe ʻikai te ke tafoki meiate au.”
20 Mas como la mujer quiebra la fe, de su compañero, así prevaricasteis contra mí, o! casa de Israel, dijo Jehová.
ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻE fale ʻo ʻIsileli, ko e moʻoni kuo mou fai kākā kiate au, ʻo hangē ko e fefine kākā kuo liʻaki hono husepāniti.”
21 Voz sobre las alturas fue oída, llanto de los ruegos de los hijos de Israel; porque han torcido su camino, de Jehová su Dios se han olvidado.
Naʻe ongoʻi ʻae leʻo ʻi he ngaahi potu māʻolunga, ko e tangi mo e tangilāulau ʻae fānau ʻa ʻIsileli: he kuo nau fakakoviʻi honau hala, pea kuo nau fakangalongaloʻi ʻa Sihova ko honau ʻOtua.
22 Convertíos, hijos rebeldes; sanaré vuestras rebeliones. He aquí, nosotros venimos a ti; porque tú eres Jehová nuestro Dios.
‌ʻAe fānau fakaholomui, mou tafoki, pea te u fakamoʻui hoʻomou fakaholomui. “Vakai, ʻoku mau haʻu kiate koe; he ko koe ko Sihova ko homau ʻOtua.
23 Ciertamente vanidad son los collados, la multitud de los montes: ciertamente en Jehová nuestro Dios está la salud de Israel.
“Ko e moʻoni ʻoku taʻeʻaonga [ke ʻamanaki ʻae fakamoʻui ]mei he ngaahi potu māʻolunga, pea mei he ngaahi moʻunga: ko e moʻoni ʻoku ʻia Sihova ko hotau ʻOtua ʻae fakamoʻui ʻo ʻIsileli.
24 Confusión consumió el trabajo de nuestros padres desde nuestra mocedad; sus ovejas, sus vacas, sus hijos, y sus hijas.
He kuo fakaʻauha ʻi he tamapua fakamā ʻae ngāue ʻa ʻetau ngaahi tamai talu ʻemau tupu; ko ʻenau fanga sipi mo e fanga manu, ko honau ngaahi foha, pea mo e ʻofefine.
25 Echados estamos en nuestra confusión, y nuestra vergüenza nos cubre; porque pecamos a Jehová nuestro Dios, nosotros y nuestros padres, desde nuestra juventud y hasta este día; y no oímos la voz de Jehová nuestro Dios.
‌ʻOku tau tokoto ʻi he mā, pea ʻoku ʻufiʻufi ʻakitautolu ʻe he fakamā: koeʻuhi kuo tau fai kovi kia Sihova ko hotau ʻOtua, ko kitautolu mo ʻetau ngaahi tamai, talu ʻetau kei siʻi ʻo aʻu ki he ʻaho ni, pea naʻe ʻikai te tau talangofua ki he leʻo ʻo Sihova ko hotau ʻOtua.”

< Jeremías 3 >