< Roma 2 >

1 Rena basa deꞌulakaꞌ mata-mataꞌ ra ena to? De mbei ma duꞌa mae, “Awi! Atahori naa ra deꞌulaka nara seli tebꞌe ena!” Mete ma ho duꞌa taꞌo naa ena, na, besa-bꞌesa o! Te ho o deꞌulaka ma onaꞌ naa boe. Naa de nda muꞌena totoꞌu-nonoet sa fo musulaꞌe ao ma sa, mae ho, seka. Mete ma mae, atahori laen ra deꞌulakaꞌ ma randaa hambu huku-dꞌokiꞌ, na, afiꞌ liliiꞌ, te, ho fua salaꞌ neu aom boe. Huu ho o tao salaꞌ onaꞌ naa boe.
だから、ああ、すべて人をさばく者よ。あなたには弁解の余地がない。あなたは、他人をさばくことによって、自分自身を罪に定めている。さばくあなたも、同じことを行っているからである。
2 Huu hai bubꞌuluꞌ mae, mete ma Lamatuaꞌ hukun atahori mana tao deꞌulakaꞌ ra, na Ana naꞌetuꞌ dedꞌeat nara no ndoo-tetuꞌ.
わたしたちは、神のさばきが、このような事を行う者どもの上に正しく下ることを、知っている。
3 Do, taꞌo bee? Mbei ma duꞌa mae, “Atahori mana tao deꞌulakaꞌ ra, randaa hambu huku-dꞌokiꞌ mia Lamatuaꞌ.” Tao-tao te ho tao deꞌulakaꞌ onaꞌ se boe. Te duꞌa mae, “Lamatuaꞌ huku-dꞌokin nda dai au sa.” Te huun saa?
ああ、このような事を行う者どもをさばきながら、しかも自ら同じことを行う人よ。あなたは、神のさばきをのがれうると思うのか。
4 Lamatualain natudꞌu rala malolen neu nggo. Ma Ana naꞌatataaꞌ soꞌal tatao-nonoꞌi mara. Te taꞌo bee de mete E mendiꞌ a mata seseriꞌ? Mbei ma nda muhine mae, Ana natudꞌu rala malolen neu nggo, fo lao hela sala-kilu mara, fo baliꞌ misiꞌ E.
それとも、神の慈愛があなたを悔改めに導くことも知らないで、その慈愛と忍耐と寛容との富を軽んじるのか。
5 Te ho ia, langga fatu ma nda nau rena sa! Ma nda nau lao hela sala mara mbei sa boe! Dadꞌi no tataom ho huku-dꞌokim boe namabera. Te mete ma raefafoꞌ sambulalo, na, Lamatuaꞌ nae timba-tai basa atahori ra masodꞌa nara. Ma dei fo basa atahori rahine rae, Lamatuaꞌ nggero-furi atahori sala-kilu nara no ndoo-tetuꞌ. Leleꞌ naa, Ana hukun nggo beran seli, huu Ana nda simbo tatao-nonoꞌi mara sa.
あなたのかたくなな、悔改めのない心のゆえに、あなたは、神の正しいさばきの現れる怒りの日のために神の怒りを、自分の身に積んでいるのである。
6 Masodꞌam taꞌo bee, na, Lamatuaꞌ o bala-bꞌae nggo taꞌo naa boe.
神は、おのおのに、そのわざにしたがって報いられる。
7 Te attahori mana tao nakandooꞌ a dꞌala maloleꞌ ra, dei fo Ana fee se, masodꞌa ndoo-tetuꞌ nda manaꞌetuꞌ sa. Sira mana simbo hadꞌa-hormat, nara maloleꞌ, ma rasodꞌa rakandoo ro E. (aiōnios g166)
すなわち、一方では、耐え忍んで善を行って、光栄とほまれと朽ちぬものとを求める人に、永遠のいのちが与えられ、 (aiōnios g166)
8 Te Lamatuaꞌ nda simbo atahori mana tao deꞌulakaꞌ ra sa. Namanasa se seli, huu rahineꞌ a balabꞌan. Ara nda tao tungga dꞌala ndoo-tetuꞌ sa, te rahine akaꞌ taoꞌ a dꞌala deꞌulakaꞌ ra.
他方では、党派心をいだき、真理に従わないで不義に従う人に、怒りと激しい憤りとが加えられる。
9 Basa atahori mana tao deꞌulakaꞌ ra, dei fo hambu sususaꞌ ma doidꞌosoꞌ. Mae atahori Yahudi do, nda Yahudi sa o, dei fo basa se hambu.
悪を行うすべての人には、ユダヤ人をはじめギリシヤ人にも、患難と苦悩とが与えられ、
10 Te basa atahori mana tao dꞌala maloleꞌ ra, dei fo Lamatuaꞌ soꞌu nananaru se, ma fee se hadꞌa-hormat ma rasodꞌa no mole-dꞌame. Mae sira atahori Yahudi do, nda Yahudi sa o, basa se hambu.
善を行うすべての人には、ユダヤ人をはじめギリシヤ人にも、光栄とほまれと平安とが与えられる。
11 Huu Lamatuaꞌ nda mete-mataꞌ sa na!
なぜなら、神には、かたより見ることがないからである。
12 Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, dai basa atahori. Naa! Mete ma hambu atahori nda rahine Hohoro-lalaneꞌ naa sa, de tao salaꞌ, dei fo ana saranggaa mia Lamatualain. Ma mete ma hambu atahori bubꞌuluꞌ hohoro-lalaneꞌ naa ena, te ana tao salaꞌ, naa dei fo Lamatuaꞌ nggero-furi sala nara nendiꞌ hohoro-lalaneꞌ naa. Dei fo ara o saranggaa mia Lamatuaꞌ, huu ralena-langga neu Hohoro-lalanen.
そのわけは、律法なしに罪を犯した者は、また律法なしに滅び、律法のもとで罪を犯した者は、律法によってさばかれる。
13 Mete ma mae malolole mo Lamatualain, nda akaꞌ renaꞌ a Hohoro-lalanen sa. Te atahori o musi tao tungga Eni Hohoro-lalanen, dei fo Ana feꞌe simbo se ena. Afiꞌ renaꞌ a!
なぜなら、律法を聞く者が、神の前に義なるものではなく、律法を行う者が、義とされるからである。
14 Mae atahori nda Yahudi ra sa nda rahine Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen sosoan sa o, te mia sira e hambu ruma tao tungga Hohoro-lalaneꞌ naa boe. Huu rala nara mana rafadꞌe se, bee ndaa ma bee salaꞌ.
すなわち、律法を持たない異邦人が、自然のままで、律法の命じる事を行うなら、たとい律法を持たなくても、彼らにとっては自分自身が律法なのである。
15 No taꞌo naa, ara ratudꞌu rae, Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen nenesuraꞌ sia rala nara, onaꞌ abꞌas fo Lamatuaꞌ tenu sia rala nara. Rala nara mana timba-tai saa fo sira taoꞌ ra. Ma dudꞌuꞌa nara rafadꞌe baliꞌ se mete ma ara tao salaꞌ, ma rafadꞌe se mete ma ara tao tungga ndoon.
彼らは律法の要求がその心にしるされていることを現し、そのことを彼らの良心も共にあかしをして、その判断が互にあるいは訴え、あるいは弁明し合うのである。
16 De mete ma Lamatuaꞌ soꞌu Yesus Kristus dadꞌi mana nggero furi dedꞌeat, na, Ana nau paresaꞌ lutu-leloꞌ dꞌala-dꞌala maꞌafuniꞌ ra sia atahori rala nara. Au unori taꞌo naa, onaꞌ nenesuraꞌ sia Lamatuaꞌ Hara-lii Malolen.
そして、これらのことは、わたしの福音によれば、神がキリスト・イエスによって人々の隠れた事がらをさばかれるその日に、明らかにされるであろう。
17 De hei atahori Yahudi re, taꞌo bee? Hei hiiꞌ a minanaru ao mara mae, hei mesaꞌ nggi toꞌu Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen fo Ana fee neu Baꞌi Musa, to? Hei o hii olaꞌ naeꞌ soꞌal hei netonggo-nendaam mo Lamatuaꞌ
もしあなたが、自らユダヤ人と称し、律法に安んじ、神を誇とし、
18 Tebꞌe! hei mihine Lamatuaꞌ hihii-nanaun ena. Hei mihine bee maloleꞌ lenaꞌ. Hei mihine basa dalaꞌ ia ra ena, huu mesen ra ranori hei mia Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen ena.
御旨を知り、律法に教えられて、なすべきことをわきまえており、
19 Hei mimihere ao mara mae, hei bisa mitudꞌu dalaꞌ soaꞌ neu atahori nda mana ritaꞌ rae bee reu sa boe. Hei tao ao mara onaꞌ manggareloꞌ mana naronda neu basa atahori mana rasodꞌa sia maꞌahatuꞌ a.
20 Huu hei toꞌu Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, de duꞌa mae mihine basaꞌ e ena, ma toꞌu mala bꞌasa ndoo-tetuꞌ ra ena, to? Naa de hei duꞌa mae bisa minori atahori nggoaꞌ ma andikiꞌ nda mana rahine saa-saa sa boe.
さらに、知識と真理とが律法の中に形をとっているとして、自ら盲人の手引き、やみにおる者の光、愚かな者の導き手、幼な子の教師をもって任じているのなら、
21 Dadꞌi au ae utane taꞌo ia: hei hiiꞌ a minori atahori feaꞌ ra, te taꞌo bee de nda nau minori saa sa boe?! Hei hiiꞌ a hene mimber, fo parenda mae, “Afiꞌ miminaꞌo.” Te taꞌo bee de hei miminaꞌo?!
なぜ、人を教えて自分を教えないのか。盗むなと人に説いて、自らは盗むのか。
22 Hei minori mae, “Afiꞌ hohongge.” Te taꞌo bee de hei hohongge?! Hei nda hii tebꞌe-tebꞌeꞌ sosonggo-tatangguꞌ ra sa, te taꞌo bee de hei miminaꞌo sudꞌiꞌ a saa mia ume sosonggoꞌ a?!
姦淫するなと言って、自らは姦淫するのか。偶像を忌みきらいながら、自らは宮の物をかすめるのか。
23 Hei olaꞌ naeꞌ soꞌal Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, te taꞌo bee de milena-langga Hohoro-lalaneꞌ naa ra, ma miꞌimamaeꞌ Lamatuaꞌ taꞌo naa?!
律法を誇としながら、自らは律法に違反して、神を侮っているのか。
24 Te miaꞌ doon, nenesuraꞌ sia Lamatuaꞌ Susura Meu maren oi, “Huu hei atahori Yahudi ra deꞌulaka mara to? Naa de atahori feaꞌ ra akaꞌ raꞌamuti-raꞌamuu Lamatualain nara malolen.”
聖書に書いてあるとおり、「神の御名は、あなたがたのゆえに、異邦人の間で汚されている」。
25 Hei atahori Yahudi ra musi sunat tungga Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, to? Naa dadꞌi bukti oi, hei mana miꞌena hak simbo Lamatuaꞌ hehelu-fufulin. Te mete ma hei milena-langga neu Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, Lamatuaꞌ nda simbo nggi sa. Hei dadꞌi onaꞌ atahori nda Yahudi sa, ma onaꞌ atahori nda feꞌe nenesunat sa.
もし、あなたが律法を行うなら、なるほど、割礼は役に立とう。しかし、もし律法を犯すなら、あなたの割礼は無割礼となってしまう。
26 Dꞌuꞌa matalolole! Huu mete ma atahori nda nenesunat sa, tao tungga Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, dei fo Lamatuaꞌ simbo e, onaꞌ atahori Yahudi nenesunat ena, to?
だから、もし無割礼の者が律法の規定を守るなら、その無割礼は割礼と見なされるではないか。
27 De besa-bꞌesa, o! Te mete ma atahori nda Yahudi fo nda nenesunat sa, tao tungga Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, na ara ratudꞌu saa? Ara ratudꞌu hei sala mara rae, hei atahori Yahudi mana nenesunat ra, milena-langga Lamatuaꞌ Hohoro-lalanen, mae hei toꞌu Hohoro-lalaneꞌ naa ra eniꞌ a lele uluꞌ a.
かつ、生れながら無割礼の者であって律法を全うする者は、律法の文字と割礼とを持ちながら律法を犯しているあなたを、さばくのである。
28 Afiꞌ duꞌa mae, atahori mana dadꞌi baꞌi Abraham tititi-nonosin, ma nenesunat sia rou nara ena, na, naa mana tao e dadꞌi Lamatuaꞌ atahorin tebꞌe ena. Hokoꞌ!
というのは、外見上のユダヤ人がユダヤ人ではなく、また、外見上の肉における割礼が割礼でもない。
29 Mana tebꞌe-tebꞌeꞌ dadꞌi Lamatuaꞌ atahorin, naeni atahori mana maloleꞌ ro Lamatuaꞌ. Te sunat matetuꞌ a, mana tao atahori dadꞌi Lamatuaꞌ anan, nda bukti siaꞌ a rouꞌ sa, te bukti sia ralaꞌ fo Lamatuaꞌ Dula-dalen taoꞌ a. Lamatuaꞌ koa atahori mataꞌ naa ra, te atahori nda koa se sa.
かえって、隠れたユダヤ人がユダヤ人であり、また、文字によらず霊による心の割礼こそ割礼であって、そのほまれは人からではなく、神から来るのである。

< Roma 2 >