< Luka 8 >

1 Pale gova o Isus đelo ane forura thaj ane gava. Sikada thaj vaćarda taro Lačho Lafi taro Carstvo e Devleso. Lesa đele e dešuduj sikade
זמן קצר לאחר מכן עבר ישוע מעיר לעיר ומכפר לכפר, וסיפר לאנשים את בשורת מלכות האלוהים. אל ישוע נילוו שנים־עשר תלמידיו
2 thaj nesave džuvlja save sesa sastarde tare benga thaj nasvalipe: i Marija (savi akhardola Magdalena, kastar iklile efta bilačhe duxura),
וקבוצת נשים, שאותן הוא ריפא ממחלות שונות או גירש מהן רוחות רעות. בין נשים אלה היו מרים המגדלית (שממנה גירש ישוע שבעה שדים),
3 thaj i Jovana (romni e Huzosi savo sasa upravitelji ko Irod) thaj i Suzana thaj avera but džuvlja save kandije pumare parencar e Isuse thaj lese sikaden.
יוחנה, אשת כוזא (מי שניהל את עסקי המלך הורדוס), שושנה ורבות אחרות שתרמו מכספן לכלכלת ישוע ותלמידיו.
4 Kana ćidije pe but manuša tare sa e forura thaj avile pašo Isus, vov vaćarda lenđe paramič:
יום אחד, כשנהרו אליו אנשים מערים רבות, סיפר להם ישוע את המשל הבא:
5 “Iklilo o manuš savo čhudola o seme pi phuv. Thaj kana sejisada, nesavo seme pelo po drom. Gothe uštade le e manuša thaj e čiriklja sa xalje le.
”איכר אחד יצא לזרוע בשדה. בפזרו את הזרעים נפלו אחדים מהם בצד הדרך, והם נרמסו ונאכלו על־ידי הציפורים.
6 Nesavo seme pelo pe bara. Barilo thaj šućilo, golese kaj naj sasa paj ani phuv.
חלקם נפלו על אדמת סלעים, ואלה צמחו יפה, אך כעבור זמן קצר התייבשו ומתו מחוסר לחות.
7 Thaj nesavo seme pelo pe kangre. O seme barilo e kangrencar thaj e kangre tasade le.
חלקם נפלו בין הקוצים. זרעים אלה אמנם צמחו, אולם יחד איתם צמחו גם קוצים וחנקו אותם.
8 Thaj nesavo seme pelo pi šukar phuv. Barilo thaj anda šel droma pobut.” Kana vaćarda kava, dija vika: “Kas isi kana te šunol, nek šunol.”
חלק אחר מהזרעים נפלו על אדמה פורייה, ואלה צמחו ונשאו פרי רב, פי מאה ממה שנזרע.“בסיימו את המשל אמר ישוע:”מי שמסוגל לשמוע, שיקשיב!“
9 E Isusese sikade pučlje le: “Vaćar amenđe so značil kaja paramič?”
תלמידיו שאלו אותו למה התכוון,
10 Vov vaćarda: “O Dol tumenđe dija te džanen o garajipe tare leso Carstvo, al averenđe vaćarav ane paramiča, te pherdol okova so ačhol ano Sveto lil: ‘Ka dičhen, al ni ka shvatin; ka šunen, al ni ka haljaren.’
וישוע השיב:”רק לכם מותר לדעת את סודות מלכות השמים, אולם האנשים הללו שומעים רק משלים אך אינם מבינים – בדיוק כפי שניבאו אבותינו הנביאים.
11 Kaja paramič phenol kava: O seme si o Lafi e Devleso.
”זהו פירוש המשל: הזרע הוא דבר־אלוהים.
12 Nesave manuša si sar o drom ke savo pelo o seme. Kana šunen o Lafi e Devleso thaj avol o beng, lol o Lafi andaro lengo ilo, te ma pačan thaj te ni aven spasime.
שולי הדרך מסמלים את לב האנשים השומעים את דבר האלוהים, אולם מיד בא השטן ומנסה להשכיח מלבם את דבר ה׳. כך הוא מונע בעדם מלהאמין באלוהים ולהיוושע.
13 Nesave manuša si sar than kaj isi bara ke savo pelo o seme. Gova si manuša save šunen thaj len o Lafi radosno, al si sar luluđa saven naj koreno. Zala vreme pačan, a kana avol o vreme tare iskušenjura, tegani prestanin te pačan.
אדמת הסלעים מסמלת את לב האנשים הנהנים להקשיב לדבר־אלוהים, אולם אין הוא חודר לעומק לבם. הם יודעים שדבר ה׳ הוא אמת, ואפילו מאמינים לזמן קצר, אולם ברגע של קושי ומבחן הם מאבדים את אמונתם.
14 Nesave manuša si sar than maškar e kangre ke savo pelo o seme. Gola si kola manuša save šunen o Lačho Lafi, al o pharipe, o barvalipe thaj o guglipe kale svetoso tasavol len thaj ni den šukar bijandipe.
אדמת הקוצים מסמלת את לב האנשים המקשיבים לדבר אלוהים ומאמינים בו, אולם כעבור זמן קצר נחנקת אמונתם על־ידי דאגות, תאוות־העולם ורדיפה אחר כסף ורכוש. משום כך לעולם אינם מגיעים לבגרות רוחנית.
15 A nesave manuša si sar šukar phuv pe savo si sejimo o seme. Gola si manuša save šunen o Lafi thaj gova Lafi ićaren ano šukar thaj iskreno ilo, sa dži kaj ni anen šukar bijandipe.”
”לעומתם מסמלת האדמה הפורייה אנשים בעלי לב טוב וישר. אנשים אלה מקשיבים לדבר ה׳, דבקים בו ואף מביאים פרי רב.
16 “Khoni ni phabarol i svetiljka te bi učharola la e čaresa il te bi čhuvola talo than e sojimaso. Čhuvol la ko than e svetiljkako te šaj kola save den andre, dičhen o svetlo.
”כאשר אדם מדליק נר בחשכה, האם הוא מכסה את הנר או מחביא אותו מתחת למיטה? הוא ישים אותו במקום מרכזי, המקום שבו יאיר לבאי הבית בצורה הטובה ביותר.
17 Sa so si garado ka avol pučardo thaj so si ćerdo garandoj ka ikljol ko dičhipe.
כל מה שמוסתר עתה יתגלה ויצא לאור בבוא הזמן.
18 Golese pazin sar šunen. Golese so, kas isi, ka dol pe lese, a kas naj, ka lol pe lestar i kova zala so dol gođi kaj isi le.”
לכן שימו לב כיצד אתם מקשיבים. מי שיש לו – יינתן לו עוד. ומי שאין לו – גם מה שהוא חושב שיש לו יילקח ממנו.“
19 Avile e Isusesi dej thaj lese phrala thaj naštine tare but manuša te aven dži leste.
אז באו אמו ואחיו של ישוע לבקרו, אולם בגלל הקהל הרב לא יכלו להיכנס אל הבית שבו לימד.
20 Thaj khoni vaćarda e Isusese: “Ćiri dej thaj ćire phrala ačhen avri thaj manđen te dičhen tut.”
מישהו הודיע לישוע כי אמו ואחיו מחכים לו בחוץ ורוצים לראותו,
21 Al vov vaćarda lenđe: “Mingri dej thaj mingre phrala si kola save šunen o Lafi e Devleso thaj ićaren le.”
אולם ישוע אמר:”אמי וְאֶחָי הם כל אלה המקשיבים לדברי אלוהים ומקיימים אותם!“
22 Jekh đive o Isus phenda pe sikadenđe: “Te nakha ki aver rig e jezerosi.” Dije ano čamco thaj đele.
יום אחד עלה ישוע עם תלמידיו לסירה והציע:”הבה נשוט אל החוף ממול.“
23 Thaj kana pojdisade, o Isus zasuta. Tegani uštili bari balval, o čamco lija te pherdol paj thaj arakhlje pe ano opasnost.
הם החלו לשוט וישוע נרדם. לפתע התחוללה סערה חזקה. הרוח טלטלה את הסירה מצד אל צד, הגלים הגבוהים הציפו את הסירה במים, והתלמידים היו בסכנה גדולה.
24 E sikade avile pašo Isus thaj lije te den vika: “Gospode! Gospode! Ka tasiva!” Vov uštilo thaj zapovedisada e balvaljaće thaj e bare pajese te ačhen, thaj von ačhile thaj pale gova khanči ni šundilo.
”רבי, קום!“העירו אותו התלמידים בבהלה.”אנחנו טובעים!“ישוע גער ברוח ובים, ומיד פסקה הסערה והים נרגע.
25 A o Isus pučlja len: “Kaj tumaro pačajipe?” A e sikade darajle thaj čudisajle, pučindoj jekh averese: “Savo si kava so e balvaljenđe thaj e pajese zapovedil te ačhen thaj von šunen le?”
”היכן אמונתכם?“שאל אותם ישוע. התלמידים הנדהמים והמפוחדים אמרו איש לרעהו:”מיהו האיש הזה, שאפילו הרוח והים נשמעים לו?“
26 Tegani resle paši Gerasinsko phuv savi si ki aver rig tari Galileja.
הם הגיעו אל הגדה השנייה של הכינרת, אל ארץ הגדריים.
27 Kana iklilo o Isus taro čamco, avilo paše leste andaro foro jekh manuš ane kaste sesa benga. But vreme sasa nango thaj ni bešlo ano čher, nego bešlo ke limora.
כשעלה ישוע לחוף, בא לקראתו אדם מקומי אשר זמן רב היה אחוז־שדים. האיש היה עירום לגמרי, חסר בית וישן בבית־הקברות.
28 Kana dikhlja e Isuse, dija vika thaj pelo ke pe koča angle leste. Andare sa o glaso dija vika: “So manđe mandar, Isuse, Čhaveja embare Devleso? Moliv tut, ma muči man!”
בראותו את ישוע נפל האיש לרגליו וצרח:”מה אתה רוצה ממני, ישוע בן־אל־עליון? אני מתחנן לפניך, אל תייסר אותי!“
29 Golese so o Isus već zapovedisada e bilačhe duxose te ikljol andare kava manuš. Angleder, e manuša phandena le ane sinđira thaj aračhena le. Al vov čhinola e sinđira thaj o beng inđarola le ani pustinja.
הוא אמר זאת משום שישוע כבר ציווה על השד לצאת ממנו. לעיתים קרובות השתלט השד על האיש האומלל, עד כי גם כשאסרו אותו בכבלים ובשרשרות היה מנתק אותם בקלות ובורח למדבר, בכוחו ובהשפעתו של השד.
30 O Isus pučlja le: “Sar si ćiro alav?” Vov phenda: “Legija,” golese kaj but benga sesa ane leste.
”מה שמך?“שאל ישוע את השד.”לגיון“, השיבו קולות רבים, כי היו בו למעשה שדים רבים.
31 Thaj e benga molisade e Isuse te ma bičhalol len ano bezdan. (Abyssos g12)
השדים התחננו לפני ישוע שלא ישלח אותם לתהום. (Abyssos g12)
32 Paše gothar sasa jekh brego kaj sesa pherdo bale save čarona. E benga molisade e Isuse te mučhol len te džan ane gola bale. Thaj o Isus mukhlja len te džan.
במדרון ההר שבקרבת מקום רעה עדר חזירים, והשדים התחננו לפני ישוע שירשה להם להיכנס בחזירים. ישוע הסכים,
33 Tegani iklile e benga andare kova manuš thaj đele ane bale. Thaj e bale lije te prasten taro brego ano jezero thaj tasile.
והשדים יצאו מהאיש ונכנסו בחזירים. מיד החל העדר להשתולל, גלש במדרון התלול וטבע בים.
34 Kana e manuša save arakhlje e balen, dikhlje so sasa, našle thaj đele te vaćaren tare gova ano foro thaj ane gava.
משראו הרועים את המתרחש נמלטו בבהלה וסיפרו את הדבר בעיר ובכפרים.
35 Tegani e manuša iklile te dičhen so sasa. Kana avile pašo Isus, arakhlje e manuše kastar iklile e benga, sar bešol urado paše Isusese pingre thaj si gođaver. Thaj von darajle.
עד מהרה נהרו לשם אנשים רבים כדי לראות את המתרחש במו עיניהם. הם ראו את האיש שהיה אחוז־שדים יושב לרגלי ישוע, לבוש היטב ושפוי בדעתו. עדי ראייה סיפרו לבאים כיצד ריפא ישוע את האיש, וכולם נמלאו פחד.
36 Kola save gova dikhlje, vaćarde averenđe sar o Isus sastarda e manuše ane kaste sesa e benga.
37 Tegani sa e manuša tari Gerasinsko phuv molisade e Isuse te džal lendar, golese kaj but darajle. O Isus dija ano čamco thaj irisajlo palal ani Galileja.
כה רב היה פחדם, עד כי האנשים הרבים מארץ הגדריים התחננו לפני ישוע שיעזוב אותם לנפשם וילך משם. ישוע חזר לסירה ושב למקום ממנו בא.
38 O manuš kastar o Isus ikalda e benđen molisada e Isuse te džal lesa, al o Isus bičhalda le pestar vaćarindoj:
האיש שהיה אחוז־שדים התחנן לפניו שירשה לו להצטרף אליו, אולם ישוע סרב.
39 “Iri tut ane ćiro čher thaj vaćar sa so ćerda tuće o Dol.” Gija o manuš đelo thaj vaćarda maškaro sa o foro so ćerda lese o Isus.
”חזור לביתך, “אמר לו ישוע,”וספר לבני משפחתך את הפלא שאלוהים עשה למענך.“האיש הלך וסיפר בכל העיר את הפלא שחולל ישוע למענו.
40 Kana irisajlo o Isus tari aver rig e jezerosi, e manuša sesa baxtale kana dikhlje le, golese kaj savore ađućarde le.
בגדה השנייה של הכינרת קיבל אותו הקהל, שכבר המתין לישוע.
41 Thaj dikh, jekh manuš kaso alav sasa Jair, starešina e sinagogako, avilo thaj pelo ke koča anglo Isus thaj molisada le te avol ane leso čher,
אדם בשם יאיר, שהיה ראש בית־הכנסת המקומי, בא ונפל לרגלי ישוע. יאיר התחנן לפניו שיבוא איתו אל ביתו,
42 golese kaj sasa le jekhori čhej tare dešuduj berš thaj voj sasa dži o meripe. Kana pojdisada o Isus e Jairesa ane leso čher, ćićidije le e manuša.
כי בתו היחידה בת שתים־עשרה חלתה ועמדה למות. ישוע הלך עם יאיר כשהוא מפלס לו דרך בין הקהל הרב.
43 Thaj maškare manuša sasa jekh nasvali džuvli tare rateso thavdipe već dešuduj berš. I džuvli sa piro barvalipe so sasa la, dija ke lekara, al nijekh naštine te sastarol la.
בקרב הקהל הייתה אישה שסבלה משטף דם כרוני במשך שתים־עשרה שנה. היא הוציאה את כל כספה על רופאים שונים, אולם איש לא יכול היה לרפא אותה.
44 Voj avili od palal e Isusese thaj dolda le taro teluno kotor taro fostano thaj tare jekh drom ačhilo lako ratvalipe.
האישה קרבה אל ישוע מאחור, וכשנגעה בכנף בגדו פסק מיד שטף הדם!
45 O Isus pučlja: “Ko dolda pe gova pe mande?” Dži jekh lendar phende kaj naj von, vaćarda o Petar [thaj kola save sesa lesa]: “Gospode! But manuša si paše tute thaj ćićiden tut [a tu puče: ‘Ko dolda pe gova pe mande?’].”
”מי נגע בי?“שאל ישוע. כל הסובבים אותו הכחישו שנגעו בו, ופטרוס אמר:”רבי, כיצד אתה יכול לשאול מי נגע בך? ראה כמה רבים האנשים שנדחפים ונדחקים אליך מכל צד!“
46 Al o Isus vaćarda: “Khoni dolda pe pe mande, golese kaj osetisadem zor kaj iklili mandar.”
אולם ישוע השיב:”אני יודע שמישהו נגע בי בכוונת תחילה, כי הרגשתי שיצא ממני כוח מרפא.“
47 Kana dikhlja i džuvli kaj našti garadol, avili darandoj, peli ke pe koča angle leste thaj vaćarda angle sa e manuša sose dolda pe pe leste thaj sar tare jekh drom sastili.
כאשר נוכחה האישה שישוע ידע, החלה לרעוד מפחד. היא נפלה לרגליו וסיפרה באוזני כולם מדוע נגעה בישוע. היא סיפרה שנרפאה כליל.
48 O Isus vaćarda laće: “Mingri čhej! Ćiro pačajipe sastarda tut. Dža ano mir!”
”בתי, “אמר לה ישוע,”אמונתך ריפאה אותך, לכי לשלום.“
49 Dok o Isus vaćarda e džuvljaće, avilo jekh andaro čher e Jaireso, e šorutno e sinagogako, thaj vaćarda lese: “Jaire, muli ćiri čhej. Ma muči e učitelje.”
בזמן שישוע דיבר אל האישה, הגיע למקום שליח מביתו של יאיר והודיע לאב:”בתך מתה; אין צורך להטריח את המורה.“
50 Kana šunda gova o Isus, vaćarda lese: “Ma dara! Samo pača thaj voj ka uštol.”
כאשר שמע ישוע את דברי השליח אמר אל האב:”אל תפחד! בטח בי, ובתך תרפא.“
51 Kana o Isus avilo ano čher, ni dija khoni te džal andre, sem o Petar, o Jovane thaj o Jakov, e čhejorako dad thaj i dej.
בהגיעם אל הבית הרשה ישוע רק להורים, לפטרוס, ליעקב וליוחנן להיכנס לחדר הילדה.
52 Savore ruje thaj tugujisade andaro vođi pale late thaj o Isus vaćarda: “Ma roven. Ni muli, nego sovol.”
הבית היה מלא אנשים שבאו להתאבל ולבכות על מותה, אולם ישוע אמר להם:”אל תבכו; הילדה לא מתה, היא רק ישנה.“
53 Al von asaje e Isusese golese kaj džanglje so muli.
אך האבלים לעגו לישוע, כי ידעו שהיא מתה.
54 Vov dolda e čhejora taro va thaj dija vika vaćarindoj: “Čhejorije, ušti!”
ישוע אחז ביד הילדה וקרא:”קומי, ילדתי!“
55 Tare jekh drom irisajlo lako duxo thaj voj sigate uštili. O Isus naredisada lenđe te den la te xal.
באותו רגע רוחה שבה אליה והיא קמה על רגליה.”תנו לה משהו לאכול!“פקד ישוע.
56 Thaj lako dad thaj laći dej sesa začudime. Al vov zapovedisada lenđe khanikase te ma vaćaren so sasa.
הוריה התפלאו מאוד, אולם ישוע ציווה עליהם לא לספר לאיש את אשר קרה.

< Luka 8 >