< Marcos 9 >

1 E disse-lhes também: Em verdade vos digo, que há alguns dos que aqui estão, que não experimentarão a morte, até que vejam o reino de Deus vindo com poder.
Cekcoengawh a mingmih a venawh, “Awitak ka nik kqawn peek khqi, thaawmnaak ing Khawsa qam a law ce ami huh hlandy vawh amik dyi thlang vangkhqi lakawh thihnaak amak tan hly kawi thlang awm hy,” tinak khqi hy.
2 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago, e João, e os levou à parte, sozinhos, para um alto monte; e transfigurou-se diante deles.
Ak kquk nyn coengawh Jesu ing Piter, Jakob ingkaw Johan ce khy nawh tlang sang na kaai pyi khqi hy, cawh ce a mimah doeng awm uhy. Cawh a mimah a haiawh a myi thaw pek khqi hy.
3 E suas roupas ficaram resplandescentes, muito brancas, como nenhum lavadeiro na terra seria capaz de branquear.
A hi ce a baawk phung na vang hy, khawmdek awh ce anglakawh ak baawk am awm hy ti tluk na baawk hy.
4 E apareceu-lhes Elias com Moisés, e falavam com Jesus.
Cekkhqi haiawh Elijah ingkaw Mosi awm dang pe nawh Jesu mi awi kqawn uhy.
5 Então Pedro disse a Jesus: Mestre, é bom para nós estarmos aqui; façamos três tendas: uma para ti, uma para Moisés, e uma para Elias.
Piter ing Jesu a venawh, “Cawngpyikung vawh awm ve nep soeih hy. Buk pakthum awh chuh usih - pynoet ce nang aham, pynoet ce Mosi aham seitaw pynoet ce Elijah aham seh,” tina hy.
6 Pois ele não sabia o que dizia, pois estavam assombrados.
(Amik kqih aih awh ikaw amik kqawn hly awm am sim lat uhy.)
7 Então desceu uma nuvem, que os cobriu com a sua sombra, e veio uma voz da nuvem, que dizia: Este é meu Filho amado; a ele ouvi.
Cawh cingmai ing zawl khqi khoep nawh, khawk khan nakawng: “Vetaw ka lungnaak ka Capa ni. Ak awi ngaih pe uh,” tinawh awi ce law hy.
8 De repente, quando olharam em redor, não viram mais ninguém, a não ser só Jesus com eles.
Kawlhkalh awh, mang usaw Jesu doeng am taw ak chang u am hu qoe uhy.
9 Enquanto desciam do monte, [Jesus] lhes mandou que a ninguém contassem o que haviam visto, até que o Filho do homem ressuscitasse dos mortos.
Tlang nakawng ami nuk kqum awh, Thlanghqing Capa thihnaak awhkawng a thawh hlan dy cawhkaw ik-oeih ami huhkhqi ce u a venawh awm amak kqawn aham cekkhqi ce awi pek khqi hy.
10 E eles guardaram o caso entre si, perguntando uns aos outros o que seria aquilo de “ressuscitar dos mortos”.
Cawh a mimah ingkaw a mimah ce, “Thihnaak awhkawng thawh tlaihnaak” tive ikawmyih nu?” tinawh doet qu uhy.
11 Então lhe perguntaram: Por que os escribas dizem que Elias tem que vir primeiro?
”Kawtih anaa awi cawngpyikungkhqi ing Eliajah ve lamma na law kaw, ami ti bai hy voei?” tinawh doet uhy.
12 E ele lhes respondeu: De fato Elias vem primeiro, e restaura todas as coisas. Então, como está escrito sobre o Filho do homem tem que sofrer muito, e ser desprezado?
Jesu ing, “Elijah ve lamma na law tang hy, anih ing ik-oeihkhqi boeih qoek abah kaw. Cawhtaw kawtih thlanghqing Capa ing khuikha zaawk kawmsaw hoet kawm uh, tinawh a na qee hyt hy voei?
13 Porém eu vos digo que Elias já veio, e fizeram-lhe tudo o que quiseram, como está escrito sobre ele.
Cehlai ka nik kqawn peek khqi, Elijah taw law hawh nawh akawnglam ami qee hawh a myihna ak khanawh ami ngaih ngaih amyihna sai hawh uhy,” tinak khqi hy.
14 E quando vieram aos discípulos, eles viram uma grande multidão ao redor deles; e uns escribas estavam discutindo com eles.
A hubatkhqi ven a nuk pha awh, thlang kqeng khawzah anglakawh anaa awi cawngpyikungkhqi mi ami nang oelh qu ce hu uhy.
15 Logo que toda a multidão o viu, ficou admirada. Então correram a ele, e o cumprimentaram.
Thlang kqengkhqi ing Jesu ami huh awh, amik kawpoekna kyi nawh anih ak do na ce dawng uhy.
16 [Jesus] lhes perguntou: O que estais discutindo com eles?
Cawh anih ing a mi venawh, “A mingmih mi ikaw nu naming oelh qu?,” tinawh doet khqi hy.
17 E um da multidão lhe respondeu: Mestre, trouxe a ti o meu filho, que tem um espírito mudo.
Cawh thlang kqeng ak khui awhkaw thlang pynoet ing, “Cawngpyikung, ka capa, qaai ing am tu nawh awi amak pau thai law pyi nyng.
18 E onde quer que o toma, faz-lhe ter convulsões, solta espuma, range os dentes, e vai ficando rígido. Eu disse aos teus discípulos que o expulsassem, mas não conseguiram.
A pha pha awh dek na tlu hoeih hoeih hy. Am kha awh a cimtui pem nawh, a ha ak taak nawh ak thang ing dawk poepa hy. Na hubatkhqi venawh qaai ce hqek aham kqawn pek khqi hlai nyng, am sai thai uhy,” tina hy.
19 [Jesus] lhes respondeu: Ó geração incrédula! Até quando estarei ainda convosco? Até quando vos suportarei? Trazei-o a mim.
Jesu ing, “Aw cangnaak amak ta cadil tloek, nangmih a venawh iqyt dy nu ka awm kaw? I qyt dy nu kang yh hly bak bak? Naasen ce ka venna law pyi lah uh,” tinak khqi hy.
20 Então trouxeram-no a ele. E quando o viu, logo o espírito o fez ter uma convulsão e, caindo em terra, rolava, e espumava.
Naasen ce a venna law pyi uhy. Qaai ing Jesu ce a huh awh, cawhkaw naasen ce phep khqoet nawh am kha awh cimtui pem nawh dek awh zeet khoeng khoeng hy.
21 E perguntou ao seu pai: Quanto tempo há que isto lhe sobreveio? E ele lhe disse: Desde a infância.
“Ve myihna iqyt nu a awm hawh?” tinawh naasen a pa ce doet hy. Anih ing, “A naasen ca awhkawng hawh ni,” tina hy.
22 E muitas vezes o lançou também no fogo e na água para o destruir. Mas, se podes algo, tem compaixão de nós, e ajuda-nos.
“Mai awh awm tui awh awm a thihnaak aham buuk poepa hy. Nang ing na sai thai awhtaw nim qeen nawh nik pyi lah,” tina hy.
23 E Jesus lhe disse: Se podes? Tudo é possível ao que crê.
“Na sai thai awhtaw e! ak cangnaak ham taw ik-oeih boeih boeih coeng thai hy,” tinawh Jesu ing tina hy.
24 Logo o pai do menino, clamando, disse: Creio! Ajuda-me na minha incredulidade.
Cawh naasen a pa ing, “Cang na nyng, am kak cangnaak ka noengnaak ham nik pyi lah!” tina hy.
25 Quando Jesus viu que a multidão corria e se ajuntava, repreendeu o espírito imundo, dizendo-lhe: Espírito mudo e surdo, eu te ordeno, sai dele, e nunca mais entres nele!
Cawhkaw ik-oeih ak toek na thlangkhqi amik law ce Jesu ing a huh awh, qaihche ce zyi nawh a venawh, “Nang qaai pau aa ingkaw hak pang, awi ni pe nyng, ak khui awhkawng cawn nawh, koeh lut qoe voel,” tina hy.
26 Então [o espírito], gritando, e fazendo-o ter muita convulsão, saiu. E [o menino] ficou como morto, de maneira que muitos diziam que estava morto.
Cawh qaai ing cawhkaw naasen ce thyn sak nawh dek awh ang zeet sak tlyp tlyp coengawh khy nawh cawn hy. Cawhkaw naasen taw thlak thi amyihna awm hqoeng nawh thlangkhqi ingtaw, “Thi hawh hy,” ti uhy.
27 Então Jesus o tomou pela mão, e o ergueu; e ele se levantou.
Cehlai Jesu ing anih ce a kut awh tu nawh thawh saw anih ce dyi pahoei hy.
28 E quando entrou em casa, seus discípulos lhe perguntaram à parte: Por que nós não conseguimos o expulsar?
Ipkhui na a lut awh a hubatkhqi ing, “Ikawtih kaimih ingtaw am kami hqek thai hy voei? ti unawh ang hyp na doet uhy.
29 E lhes respondeu: Este tipo não pode sair por coisa alguma, a não ser com oração.
Jesu ing, “Vemih taw cykcahnaak doeng ing ni ak cawn thai,” tinak khqi hy.
30 Depois partiram dali, e caminharam pela Galileia. Mas [Jesus] não queria que ninguém soubesse,
Ce a hun ce cehta unawh Kalili qam awhkawng cet phat unawh thlang ing a mi awmnaak a sim ham Jesu ing am ngaih hy.
31 Porque ensinava a seus discípulos, e lhes dizia: O Filho do homem será entregue em mãos de homens, e o matarão; e [estando] ele morto, ressuscitará ao terceiro dia.
A hubatkhqi ce a cawngpyi khqi a dawngawh, ami venawh, “Thlanghqing Capa ve thlang a kut awh tu sakna awm kawm saw, himna awm kawm usaw, cawh a mi him am thum nyn awh tho tlaih kaw,” tinak khqi hy.
32 Mas eles não entendiam esta palavra, e temiam lhe perguntar.
Cehlai ak awih kqawn a konglam ce am zaak pe sim thai qoe uhy, ami doet hly nu kqih koek uhy.
33 E veio a Cafarnaum, e entrando em casa, perguntou-lhes: Que indagais entre vós pelo caminho?
Kaperanuam khaw ce pha law uhy. Ipkhui na ami awm awh, a hubatkhqi ce doet hy. “Lam awh kawmih akawng nu a ming oelh qu?” tinak khqi hy.
34 Mas eles se calaram; porque eles haviam discutido uns com os outros pelo caminho, qual [deles seria] o maior.
”U nu ak bau khyt,” tice lam awh a ming oelh qu a dawngawh a ming hqi phah uhy.
35 E sentando-se ele, chamou aos doze, e disse-lhes: Se alguém quiser ser o primeiro, seja o últimos de todos, e servo de todos.
Nung ngawi nawh a hubat thlanghqa hlaihih tloek ce ak khy coengawh, “U awm maa ham ak ngaih ingtaw thlang boeih a hukhit na awm seitaw thlang boeih a tyihzoeih na awm seh,” tinak khqi hy.
36 E tomando um menino, ele o pôs no meio deles, e tomando-o entre seus braços, disse-lhes:
Naasen pynoet ce lo nawh cekkhqi anglakawh dyih sak hy. Cawhkaw naasen ce pawm nawh, a mingmih a venawh,
37 Qualquer que em meu nome receber a um dos tais meninos, recebe a mim; e qualquer que me receber, não é a mim que recebe, mas, sim, àquele que me enviou.
“U awm vawhkaw naasen khqik khuiawh pynoet awm kang ming ing ak do thlang taw kai anik do na awm hy; U awm kai a nik do thlang taw kai amni do nawh kai anik tyikung ni a do,” tinak khqi hy.
38 E respondeu-lhe João, dizendo: Mestre, vimos um que em teu nome expulsava os demônios, e ele não nos segue. Então o proibimos, porque não nos segue.
Johan ing, “Cawngpyikung, thlang pynoet ing nang ang ming ing qaai a hqek ce hu u nyngsaw, ningnih ak khui awhkaw thlang na ama awm a dawngawh kham pe u nyng,” tina uhy.
39 Porém Jesus disse: Não o proibais; porque ninguém há que faça milagre em meu nome, e logo possa falar mal de mim.
Jesu ing, “Koeh kham pe uh, kai ang ming ing kawpoek kyi ik-oeih ak sai ing kai a seetnaak ap kqawn tikaw,
40 Pois quem não é contra nós, é por nós.
ningnih ama nik oelh thlang taw ningnih ben thlang ni.
41 Porque qualquer que vos der um copo d'água para beber em meu nome, porque sois de Cristo, em verdade vos digo, que não perderá sua recompensa.
Awitak ka nik kqawn pek khqi, Khrih a koe na nami awm a dawngawh kai ang ming ing tui boet oet awm ak pe taw ityk awh awm kutdo ce am zyng tikaw.
42 E qualquer que conduzir ao pecado um destes pequenos que creem em mim, melhor lhe fora que lhe pusesse ao pescoço uma grande pedra de moinho, e que fosse lançado no mar.
“U ingawm kai anik cangnaak ve naasen khqik khuiawh pynoet awm a thawlh sak mantaw, anih ce a hawng awh cang neetnaak lung ak bau ce awi sak nawh tui na nik khawng man anih aham nep bet hy.
43 E se a tua mão te faz pecar, corta-a; melhor te é entrar na vida mutilado, do que, tendo duas mãos, ir ao inferno, ao fogo que nunca se apaga. (Geenna g1067)
Na kut ing a ni thawlh sak awhtaw tlyk boet mai. Na kut pakkhih ak soep na amak thi qoe hell mai khuina ang tlaak anglakawhtaw kut amak soep na hqingnaak khuiawh na lut ce nang ham nep bet hy. (Geenna g1067)
Cawhkaw hell mai khui awhtaw mehkqit awm am thi thai nawh mai awm am thi thai qoe hy.
45 E se teu pé te faz pecar, corta-o; melhor te é entrar na vida manco, do que, tendo dois pés, ser lançado no inferno. (Geenna g1067)
Na khaw ing a ni thawlh sak awhtaw, tlyk boet mai, khaw pakkhih ak soep na hell khuina nang tlaak anglakawhtaw khaw ngun na hqingnaak ak khuiawh na lut ce nang ham nep bet hy. (Geenna g1067)
Cawhkaw hell mai khuiawh taw mehkqit awm am thi thai nawh mai awm am thi thai qoe hy.
47 E se teu olho te faz pecar, lança-o fora; melhor te é entrar no Reino de Deus com um olho, do que, tendo dois olhos, ser lançado no fogo do inferno, (Geenna g1067)
Na mik ing a ni thawlh sak awhtaw, koeih mai. Mik pakhih ak soep na hell khuina tlaak anglakawhtaw mik lang doeng ing Khawsa ram khuiawh a lut ce nep bet hy. (Geenna g1067)
48 onde seu verme não morre, e o fogo nunca se apaga.
Cawhkaw hell khui awhtaw 'mehkqit awm am thi thai nawh mai awm am thi thai qoe hy'.
49 Porque cada um será salgado com fogo.
Thlang boeih mai awh ci ing alna awm kaw.
50 O sal é bom; mas se o sal se tornar insípido, com que o temperareis? Tende sal em vós mesmos, e paz uns com os outros.
”Ci ve nep hy, cehlai a alnaak ve a paih mantaw, ikawmyihna na al sak thai tlaih kaw? Ci a myihna al unawh, thlang boeih mi qoep ang qui na awm lah uh,” tinak khqi hy.

< Marcos 9 >