< Lucas 1 >

1 Como muitos empreenderam pôr em ordem o relato das coisas que entre nós se cumpriram,
Ayanam Tiopilas: Ngonugv pinko so ogugo ripvkudw hum lvkdubv awgo nyi vdwv bunugv lvgvlvmabv rikw nyatoku.
2 conforme os que [as] viram que desde o princípio, e foram servidores das palavra, nos transmitiram,
Ogugo ripvkudw um atuk alu lo tvvnvkaanv vdwgv doin a japkarla ngonua minji kunama bunu lvktoku.
3 pareceu-me bom que também eu, que tenho me informado com exatidão desde o princípio, escrevesse-as em ordem a ti, caríssimo Teófilo,
Okv vkvlvgabv, ngonugv chinvpanv nga, ogulvgavbolo so minam gaam mvnwng nga atuk lokv ngo alvrungbv himpv kaapv kunv, hung mvnwngnga nonugv lvgabv jubjirvyi dubv lvkla pvji bolo alvyari vla ngo mvngtoku.
4 para que conheças a certeza das coisas de que foste ensinado.
Ngo sum ridu ogulvgavbolo nonua minjinam ho gv jvjv mvnwngnga alvbv chimuso mvngla.
5 Houve nos dias de Herodes, rei da Judeia, um sacerdote chamado Zacarias, da ordem de Abias; sua mulher das filhas de Arão, e o seu nome era Isabel.
Herod gv Judia lo Dvbv bv rila singrilo hokaka nyibu go aminv Jakaria vnamgo dooto, nw Abija vnam gv nyibu buli haalung lokv. Ninyigv nyimv gv aminv Elijabet; hvvka nyibu buli haalung lokv.
6 E ambos eram justos diante de Deus; andavam sem repreensão em todos os mandamentos e preceitos do Senhor.
Anyiv Pwknvyarnv gv kaagialo alvbv rila reto, okv Ahtu gv nyetin Pvbv nga alvbv mvnggapla rila reto.
7 Mas não tinham filho, porque Isabel era estéril, e ambos tinham idade avançada.
Bunyi kuu kaamato ogulvgavbolo Elijabet akoka bvngmato, okv nw okv Jakaria bunyi achialvbv nyikam ongu toku.
8 E aconteceu que, quando ele fazia o trabalho sacerdotal diante de Deus, na ordem da sua turma,
Alu logolo Pwknvyarnvnaam lo Jakaria nyibubv rila ninyigv kudungkua rise nga naala ridungto,
9 conforme o costume do sacerdócio, foi sorteado a entrar no santuário do Senhor para oferecer o incenso.
Nyibu vdwgv riching bv rila, Pwknvyarnvnaam lo nampunv mwkwmwya mwwkulo mwwnam lvgabv amin chinka sila riku lo ninyia chimpa toku. Vkvlvgabv nw Ahtu gv Pwknvyarnvnaam lo vngtoku,
10 E toda a multidão do povo estava fora orando, à hora do incenso.
vdwlo nampunv mwkwmwya mwwdw v aapv kudw nyi nyitwng ngv agumlo kumtoku.
11 Então um anjo do Senhor lhe apareceu em pé, à direita do altar do incenso.
Ahtu gv nyidogindung gonv nampunv mwkwmwya mwwku lakbik kiambv daktola ninyia kaatam sitoku.
12 Quando Zacarias [o] viu, perturbou-se, e o medo o tomou.
Vdwlo Jakaria nyidogindung nga kaapa tokudw, nw lamla okv busuto.
13 Mas o anjo lhe disse: Zacarias, não temas, pois a tua oração foi ouvida. E Isabel, tua mulher, dará à luz um filho, e lhe porás o nome de João.
Vbvritola nyidogindung ngv ninyia minto, “Jakaria, busu mabvka! Pwknvyarnv noogv kumnam a tvvpa pvku, okv noogv nyimv Elijabet nam kuunyilo ako bvngjire. No ninyia Jon vla amin minlaka.
14 E terás prazer e alegria, e muitos se alegrarão do seu nascimento;
Vdwlo ninyia bvnglin kubolo, noola okv kvvbi vdwv vdwgo mvngpunam gubv ririkudw!
15 pois ele será grande diante do Senhor, e não beberá vinho nem bebida alcoólica, e será cheio do Espírito Santo, já desde o ventre da sua mãe.
Nw Ahtu gv kaagialo kainv nyi gobv rire. Nw opo tvngrung mare. Ninyia bvnglin rilokv nw Darwknv Dow gvnvgubv rire,
16 E converterá muitos dos filhos de Israel ao Senhor seu Deus.
okv nw Israel nyi vdwam Ahtu gvlo bunugv Pwknvyarnv gvlo awgo aagv jireku.
17 E irá adiante dele no espírito e virtude de Elias, para converter os corações dos pais aos filhos, e os rebeldes à prudência dos justos; a fim de preparar um povo pronto ao Senhor.
Nw nyijwk Elija gv aingbv gwlwk okv kaibv gwlwk am gvvla, Ahtunyi vngchoyare. Nw lvkodv abu hala kuu vdwa lvkobv naadum sireku; Nw tvvma kaamanv nyi vdwa jvjvgv lamtv yalo vla mvngkur dukubv mvreku; Nw Ahtu gv nyi vdwa Ahtu gv lvgabv mvpvripv jidukubv mvreku.”
18 Então Zacarias disse ao anjo: Como terei certeza disso? Pois sou velho, e a minha mulher de idade avançada.
Jakaria nyidogindung nga minto, “Ngo oguaingbv hum chinbwk sudubv? Ngo nyikam roku okv ngoogv nywng vka ongngu roku.”
19 O anjo lhe respondeu: Eu sou Gabriel, que fico presente diante de Deus, e fui enviado para te falar e te dar estas boas notícias.
Nyidogindung ngv mirwkto, “Ngo Gabriel, ngo Pwknvyarnv gv kaagia lo daknv, nam gaam japdubv okv soogv alvnv yunying nga minpa modubv nw ngam vngmupvnv.
20 Eis que ficarás mudo, e não poderás falar até o dia em que essas coisas aconteçam, porque não creste nas minhas palavras, que se cumprirão no devido tempo.
Vbvritola ngoogv doin ridwlo jvjvbv rilin jinvnga no tvvjwngma. No mvngjwng manam lvgabv, no gaam japlin nyuma reku; vdwlo ngoogv nam milvnamv jvjvbv rilin maredw no choibv dooriku.”
21 E o povo estava esperando Zacarias, e se surpreenderam de que ele demorava no santuário.
Vbvrirelo nyi vdwv Jakarianyi kaaya toku okv bunu ninyia ogubvdabvre ogubv Pwknvyarnvnaam arwnglo vkamjegu ringak dvnvdw vla mvngnya toku.
22 Quando ele saiu, não conseguia lhes falar; e entenderam que havia tido alguma visão no santuário. Ele lhes fazia gestos, e continuou mudo.
Vdwlo nw agumlo lintokudw, nw bunuam gaam minyu matoku, vkvlvgabv nyi vdwv ninyia Pwknvyarnvnaam arwnglo nyikrw go kaapv nvgo vla mvngnya toku. Gamgoka milin nyumato, nw bunuam laak lokv riringrimabv riji toku.
23 E sucedeu que, terminados os dias do seu serviço, voltou à sua casa.
Vdwlo ninyigv ridung rise nga ritokubvdw nw naambv vngtoku.
24 E depois daqueles dias Isabel, sua mulher, Isabel, engravidou-se, e por cinco meses se escondeu, dizendo:
Dw mego dooro kochingbv ninyigv nywng Elijabet kuu gvvtoku okv poolu pwngu go naam a vngyu matoku.
25 Pois isto o Senhor me fez nos dias em que ele [me] observou, para acabar a minha humilhação entre as pessoas.
Nw minto “Vjak ataranyabv Ahtu ngam ridur pvku, nyi vdwgv kaagialo ngoogv hinying svnga Ahtu naala naa jipvku!”
26 E no sexto mês o anjo Gabriel foi enviado da parte de Deus a uma cidade da Galileia, chamada Nazaré,
Elijabet gv kuu gvla poolu pwkv rikulo, Pwknvyarnv nyidogindung Gabrielnyi Galili gv banggu aminv Najareth vnamlo vngmu toku.
27 a uma virgem prometida em casamento com um homem chamado José, da descendência de Davi; e o nome da virgem era Maria.
Nw gvlo nyijar agv lvgabv minji dubv doin go dooto, hv nyi ako golo aminv Josep vnam gvlo mingak jinam go, Josep Dvbv Dabid gv husi bv rito. Nyijar gv aminv Meri.
28 O anjo entrou onde ela estava, e disse: Alegra-te, agraciada; o Senhor [é] contigo.
Nyido gindung ngv nyijar gvlo aala minto, “Mvngpuv nam lvkobv doolaka! Ahtu nam lvkobv doodu okv nam kairungbv boktalwkjidu!”
29 Ela perturbou-se muito por essas palavras, e se perguntava que saudação seria esta.
Nyidogindung gv doin lokv Meri achialvbv adwkaku toku, okv nw ninyigv gaam minamv oguvdw vla mvngdung mvngbap kartoku.
30 Então o anjo lhe disse: Maria, não temas, porque encontraste graça diante de Deus.
Nyidogindung ngv ninyia minto, “Meri, no busu mabvka; Pwknvyarnv nam achialvbv ayado.
31 E eis que em teu ventre conceberás, darás à luz um filho, e chamarás o seu nome de Jesus.
No kuu gvvre okv nyilo gobv bvngre, okv no ninyia Jisu vla amin minre.
32 Ele será grande, e será chamado Filho do Altíssimo; e o Senhor Deus lhe dará o trono de Davi, seu ancestral.
Nw kainvgobv rire okv Kaiyachoknv Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv vla ninyia minre. Ahtu Pwknvyarnv ninyia Dvbv gobv mvre, ninyigv abuapa Dabid aing gubv,
33 E reinará eternamente na casa de Jacó; o seu reino não terá fim. (aiōn g165)
okv nw Jakob gv husi lokv doobwngjinv Dvbv gobv rire; ninyigv Karv ngv vdwloka ngekumare!” (aiōn g165)
34 Maria disse ao anjo: Como será isso? Pois não conheço intimamente homem algum.
Meri nyidogindung nga minto, “Ngo nyijar darwk nvgo. Vbvrikunamv si oguaingbv rinyure?”
35 O anjo lhe respondeu: O Espírito Santo virá sobre ti, e o poder do Altíssimo te cobrirá com a sua sombra. Por isso o Santo que nascerá será chamado Filho de Deus.
Nyido gindung ngv mirwkto, “Darwknv Dow ngv no gvlo doolwkre, okv Pwknvyarnv gv loung ngv no gvlo doonure. Vkvlvgabv darwknv anga hum Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv vla minre.
36 E eis que Isabel, tua prima, também está grávida de um filho na sua velhice; e este é o sexto mês para a que era chamada de estéril.
Noogv amiasa Elijabetnyi mvngka tvnv. Ninyia vdwloka kuu doonyu kumare vla minyato, vbvritola nw achialvbv ongubv ritolaka vjak atuv kuu gvlaku poolu pwkv pvku.
37 Pois para Deus nada será impossível.
Vkvlvgabv Pwknvyarnv gvlo ogugoka rinyu manamgo kaama.”
38 Então Maria disse: Eis aqui a serva do Senhor; cumpra-se em mim conforme a tua palavra. E o anjo ausentou-se dela.
Meri minto, “Ngo Ahtu gv paknv ngv, noogv minam vbv ngam rimulaka.” Okv nyidogindung ngv ninyia vngyu toku.
39 E naqueles dias, Maria levantou-se, e foi apressada à região montanhosa, a uma cidade de Judá.
Vbvriro sopikda Meri baapubv mvgemvrap sitoku okv Judia mooku gv moodw lokv doonv banggu akolo baapubv vngtoku.
40 Ela entrou na casa de Zacarias, e cumprimentou Isabel.
Nw Jakaria gv naamlo aato okv Elijabetnyi mvngpula raarwk sitoku.
41 E aconteceu que, quando Isabel ouviu o cumprimento de Maria, a criança saltou no seu ventre, e Isabel foi cheia do Espírito Santo.
Vdwlo Elijabet Meri gv mvngpula raarwk sinama tvvpa pvkudw, leit gv anga ngv biitoku. Elijabet gvlo Darwknv Dowv doolwkto
42 Então exclamou em alta voz: Bendita [és] tu entre as mulheres, e bendito [é] o fruto do teu ventre!
okv gamtv rungbv gokla minto, “Nyimv mvnwng lokv no kaiyachokbv boktalwkji kunamgo, okv noogv anga bvngjinam angv boktalwkji nama gvnvgo!
43 Como me acontece isto, que a mãe de meu Senhor venha a mim?
Svkvnv ogu kainv ngoogvlo ogubv ripv nvdw, v ngoogv Ahtu gv anv ngv aala ngam kaalwkyadunv?
44 Pois eis que, quando a voz do teu cumprimento chegou aos meus ouvidos, a criança saltou de alegria no meu ventre.
Noogv alvpvri vnama ngo tvvpa sopikda, ngoogv arwng gv anga si mvngpula chumkar toku.
45 E bendita é a que creu, pois as coisas que da parte do Senhor lhe foram ditas se cumprirão.
Ahtu gv nam minam v jvjvbv ho rirungre vla mvngjwng kunamv no vdwgo mvngpu vku!”
46 Então Maria disse: A minha alma engrandece ao Senhor,
Meri mitoku, “Ngoogv haapok v Ahtunyi hartv do;
47 e o meu espírito se alegra em Deus meu Salvador.
ngoogv yalu hvka mvngpudo ogulvgavbolo Pwknvyarnv ngoogv Ringnv,
48 Porque ele observou a humilde condição da sua serva; pois eis que desde agora todas as gerações me chamarão bendita.
nw nga mvngpa toku, ninyigv anyanv paknv gvbv Vjak gvlokv nyi mvnwng ngv ngam mvngpunv vre,
49 Pois o Poderoso me fez grandes coisas; e santo [é] o seu nome.
ogulvgavbolo Kairungnv Pwknvyarnv ngoogv lvgabv kainvgo rijipv Ninyigv aminv Darwknv;
50 E a sua misericórdia é de geração em geração sobre os que o temem.
yvvdw ninyia mvngdv dunv um nw singtam gonv lokv singtam gonv lobv aya kaatamdu.
51 Com o seu braço manifestou poder; dispersou os soberbos no pensamento dos seus corações.
Ninyigv kainv laakv laklinla okv kai mvngsunv bunugv rungnam mvnwngnga mvyakriyak toku.
52 Derrubou os poderosos dos tronos, e elevou os humildes.
Nw kainv dvbv vdwa bunugv dvbvdooging vdwloka naalu toku, okv nyaknyinv vdwa naacha toku.
53 Encheu de bens aos famintos, e despediu vazios os ricos.
Nw kanonv vdwa alvnv dvnam lokv dvji motoku, okv nyitv vdwa laak arobv vngmu toku.
54 Auxiliou ao seu servo Israel, lembrando-se da [sua] misericórdia,
Nw ngonugv abuapa vdwa milv kunama vvbwngto, okv ninyigv pakbu Israel vdwa ridurbv aatoku.
55 como falou aos nossos ancestrais, a Abraão, e à sua descendência, para sempre. (aiōn g165)
Nw Abraham okv ninyigv husi mvnwngnga dvbvsingtambv aya jise nga mvngpa toku!” (aiōn g165)
56 Maria esteve com ela por quase três meses; então voltou para sua casa.
Meri poolu pwom gubv Elijabetnyi lvkobv dootokula okv vbvrikunamv naambv vngkur toku.
57 E completou-se à Isabel o tempo de dar à luz, e teve um filho.
Elijabet ninyigv kuu nga bvngkunam lvgabv dw v aatoku, okv nw kuunyilo gobv bvnglin toku.
58 Os seus vizinhos e parentes ouviram que o Senhor havia feito a ela grande misericórdia, e alegraram-se com ela.
Ninyigv namrwk ajin okv ninyigv amiasa ngv tvvpatoku vdwgo kairungnv alvnvgo ninyia Ahtu ripv vla, okv bunu mvnwngngv ninyia lvkobv himpu minggv toku.
59 E aconteceu que ao oitavo dia vieram circuncidar o menino, e o chamavam Zacarias, do nome do seu pai.
Vdwlo anga ngv kaila alu pinw tokudw, bunu ninyia ayakmvu dubv aatoku, okv bunu ninyia abu Jakaria gv kochingbv vla Jakaria vla amin mintvto.
60 E sua mãe respondeu: Não, porém será chamado João.
Vbvritola ninyigv anv ngv minto, “Maa! ninyigv amin am Jon vdubv.”
61 E disseram-lhe: Ninguém há entre os teus parentes que se chame deste nome.
Bunu ninyia minto, “Vbvritola ho aminv nonugvlo vkvnv amin doringnv kaama!”
62 E perguntaram por gestos ao seu pai como queria que lhe chamassem.
Vbvrikunamv bunu ninyigv abua vmia ogu amin minso mvngpvdw vla kaachin dubv rijitoku.
63 Ele pediu uma tábua, e escreveu: O seu nome é João. E todos se surpeenderam.
Jakaria lvknvnv atakgo kooto okv lvktoku, “Ninyigv aminv Jon.” Bunu mvnwngngv lamdokpanya toku!
64 E logo a sua boca se abriu, e a sua língua se [soltou]; e voltou a falar, louvando a Deus.
Vbvrire hoka Jakaria lvkodv gaam milin nyutoku, okv Pwknvyarnvnyi hartv raptoku.
65 E veio temor sobre todos os seus vizinhos; e em toda a região montanhosa da Judeia todas essas coisas foram divulgadas.
Namrwk ajin mvnwngngv lvkobv busu nyatoku, okv svbv rikunam gv yunying ngv Judia gv moodw diringmooku mvnwnglo dupwng toku.
66 E todos os que ouviam, guardavam em seus corações, dizendo: Quem será este menino? Pois também a mão do Senhor estava com ele.
Hum tvvpanv vdwv ho lvkwng nga mvngnyato okv “Si vmi si ogubv riji nvgo bri?” Vla tvvka nyato, vkvlvgavbolo ninyigvlo Ahtu gv jwkrwv kaapadubv doolwk rungpv.
67 E Zacarias, seu pai, foi cheio do Espírito Santo, e profetizou, dizendo:
Jon gv abu Jakaria gvlo Darwknv Dow v doolwkto, okv nw Pwknvyarnv gv doin a minto:
68 Bendito [seja] o Senhor Deus de Israel, porque visitou e redimiu o seu povo.
“Klvi Ahtunyi hartv laju, Israel gv Pwknvyarnvnyi! Nw ninyigv nyi vdwa ridurnam lvgabv aatoku okv bunua ringlin toku.
69 E nos levantou uma poderosa salvação na casa de seu servo Davi,
Nw ngonua kainv ringria nvgo jipvku, ninyigv pakbu Dabid gv husi go.
70 como falou pela boca dos seus santos profetas, desde o princípio do mundo; (aiōn g165)
Kvvlo lokv nw milv toku ninyigv darwknv nyijwk vdw gvlokv (aiōn g165)
71 Que [nos] livraria dos nossos inimigos e da mão de todos os que nos odeiam,
nw ho ngonua nyimak vdwloka ringria jinvku, ngonua kaanwng manv vdwgv gwlwk lokv ngaka.
72 para manifestar misericórdia aos nossos ancestrais, e se lembrar do seu santo pacto,
Nw ngonugv abuapa vdwa aya kaatamre vla minto okv ninyigv darwkbv milvnam a mvngpa reku.
73 do juramento que fez a Abraão, nosso ancestral;
Ngonugv atu Abrahamnyi lvkobv gamrw go rwkmi sunam v, nw milv toku ngonugv nyimak lokv nga ngonua ringdukubv okv ninyia busu kaakumabv ririavngria jidukubv,
74 de nos conceder que, libertos da mão dos inimigos, o serviríamos sem temor,
75 em santidade e justiça diante dele, todos os nossos dias.
Ngonugv singnam alu dvkiam ngonu ninyigv kaagia lo darwk okv jvjv kunam lvgabv.”
76 E tu, menino, serás chamado profeta do Altíssimo; porque irás adiante da face do Senhor, para preparar os seus caminhos,
“No, ngoogv kuu, nam minre Kaiyachok nvgv Pwknvyarnv gv nyijwk. No Ahtunyi vngchoyare ninyigv lvgabv lamtv nga pachola papv jire,
77 para dar a seu povo conhecimento da salvação, na remissão de seus pecados;
ninyigv nyi vdwa minpa tvka ho bunugv rimur a mvngnga jila bunu ringnam a paariku.
78 por causa da profunda misericórdia do nosso Deus, pela qual o raiar da manhã nos visitará;
Ngonugv Pwknvyarnv aya okv nyanyaknv. Nw nyido tolokv ringnvbaanv gv loung am ngonu gvlo unglwk jire
79 para iluminar os que estão sentados nas trevas e sombra de morte; a fim de guiar os nossos pés pelo caminho da paz.
okv hoogv siku gv kanv doonyum lo doonv mvnwng gvlo nyido tolo gvngv ungka dukubv, ngonugv korla vngnam a sarsopoyo lamtvlo chigudabia dukubv.”
80 E o menino crescia e se fortalecia em espírito. E esteve nos desertos até o dia em que se mostrou a Israel.
Vmiv singchala amar lokvla dow lokv chvrvto, okv nw Israel nyi vdwlo kaatam sudw alu lobv mootum lo rito.

< Lucas 1 >