< Salmenes 70 >

1 Til songmeisteren; av David; til minnesofferet. Gud, ver meg til berging! Herre, kom meg snart til hjelp!
Ki he Takimuʻa, ko e Saame ʻa Tevita, ko e fakamanatu. ‌ʻE ʻOtua, ke ke fakamoʻui au; ʻE Sihova, ke ke fai vave ke tokoni au.
2 Lat deim verta til skam og spott, dei som stend etter mitt liv! Lat deim vika attende og skjemmast, som hev hugnad i mi ulukka!
Tuku ke mā mo puputuʻu ʻakinautolu ʻoku kumi hoku laumālie: tuku ke fakafoki kimui, mo fakamaveuveu, ʻakinautolu ʻoku holi ke u kovi.
3 Lat deim snu for si skjemd dei som segjer: «Ha, ha!»
Tuku ke foki kimui ʻakinautolu, ko e totongi ʻo ʻenau kovi, ʻakinautolu ʻoku pehē, Ha ha.
4 Lat deim fegnast og gleda seg i deg, alle dei som søkjer deg! Lat deim som elskar di frelsa, alltid segja: «Høglova vere Gud!»
Tuku ke fiefia mo nekeneka ʻiate koe ʻakinautolu kotoa pē ʻoku kumi kiate koe: tuku ke lea pehē maʻuaipē ʻakinautolu ʻoku ʻofa ki hoʻo fakamoʻui, “Ke ongoongolelei ʻae ʻOtua.”
5 For eg er arm og fatig; Gud, kom snart til meg! Du er mi hjelp og min frelsar; Herre, dryg ikkje!
Ka ko au ʻoku ou masiva mo paea: ʻE ʻOtua, ke ke haʻu vave kiate au: ko koe ko hoku tokoni mo hoku fakamoʻui; ʻE Sihova, ʻoua naʻa ke tatali.

< Salmenes 70 >