< लूका 11 >

1 तेबे यीशु एकी जगा रे प्रार्थना लगी रे थे करने और जेबे सेयो प्रार्थना करी चुके, तेबे तिना रे चेलेया बीचा ते एकी जणे तिना खे बोलेया, “ओ प्रभु! जिंयाँ यूहन्ने आपणे चेलेया खे प्रार्थना करना सिखाया, तिंयाँ ई तुसे बी आसा खे सिखाई देओ।”
Gwahunule usikhiU Yisu upu eusayaga mwene, ukhongiyumo ambulile, “Itwa, utumanyisye ufwe ukhwisaya ndu Yohani umuavaama nyisye avakhongi vamwene.'
2 यीशुए तिना खे बोलेया, “जेबे तुसे प्रार्थना करो, तो बोलो; “ओ पिता तुसा रा नाओं पवित्र मानेया जाओ, तुसा रा राज्य आओ।
U Yisu akhavavula, vumukhisaya, 'Munjovage, 'Dada, ilitawa lyako limikhiwe. uvutwa wakho winchage.
3 आसा रे पूरे दिनो री रोटी, हर दिन आसा खे देया करो।
Utupinchage ikhisyesye kyitu ikya sikhu nchoni.
4 म्हारे पाप माफ करो, कऊँकि आसे बी आपणे हर एक अपराधिया खे माफ करूँए और आसा खे परीक्षा रे नि ल्याओ।”
Utusyiekhilage inogwa nchitu, ndavutukhuvasyikhila avange voni avatunangile. Utatuvikhaga indugelo.”
5 यीशुए तिना खे बोलेया, “तुसा बीचा ते कूणे कि तेसरा एक दोस्त ओ और तुसे आदी राती जाई की तेसखे बोलो कि ओ दोस्त! माखे तीन रोटिया दे।
U Yisu akhavavula, “Veni khulyumwe iva nu gane va mwene, uvikhunelutila pakhilo nu khubula ugane ukhuta unyanchime ifisyesye fidatu.
6 कऊँकि एक यात्री मांगे आयी रा और तेसखे देणे खे मांगे कुछ निए
Ukhuva umanyani vango anyinchile lino ukhuhuma khusafari, une nilinchila khinu ikya khupa.'
7 और से पीतरो ते जवाब देओ कि माखे तंग नि कर, एबे तो द्वार बंद ऊईगे रे और मेरे बाल़क मांगे बछाऊणे रे ए, तेबेई तो आऊँ ताखे उठी की देई नि सकदा।
Nulu ungale igati akhanda, ulangata nchaga, undyango gufungiwe na vavana vango, tumalile ukhuluta gwigona saniwesye ukhusisinuka ne khupe uve ikhi syesye.
8 आऊँ तुसा खे बोलूँआ कि जे तेसरा दोस्त ऊई की बी, तेसखे उठी की ना करो, तेबे बी तेसखे शर्म छाडी की मांगणे री बजअ ते, जितणी तेसखे जरूरत ए, तिथणा उठी की देणा।
Nikhuvavula, ndave sisimkha nu khukhupa ikhisyesye ingave umanyani vakho ikwendelela ukhugonga khisita isoni, isisimukha nu khukhupa ifivungutikhilo inya khisyesye ukhuhwanana nu muvunogelwa uve.
9 आऊँ तुसा खे बोलूँआ कि तुसा री जो बी जरूरत ए से परमेशरो ते माँगो और परमेशरो ते पाणे री उम्मीद बी राखो।
Navyune nikhuvavula nita, wiwisayage, ayumwikwidikhiwa lomelaga yumwipata, hodenchaga ikhikhuvadintulila.
10 कऊँकि जो कोई माँगोआ, तेसखे मिलोआ, और जो टोल़ोआ, से पाओआ और जो खटखटाओआ, तेसखे खोलेया जाओआ।
Ulwakhuva umunu uviavenchaga angadovage vikhupa uviilonda ikhupilila, nu vikhohona vikhudindulila.
11 तुसा बीचा ते कुण एड़ा पिता ए कि तेसरा पाऊ तेसते रोटी माँगो और से तेसखे पात्थर देओगा या मछली माँगो और से मछलिया रे बदले साप देओ।
Veni udada mugati indyufwe umwana, angadove isomba ikhupa injokha?
12 या अण्डा माँगो और तेसखे बिच्छु देओ?
Angadove ilikhala ikhupa inge?
13 तो तेबे तुसे बुरे ऊई की आपणे बच्चेया खे खरी चीजा देणा जाणोए, तो तुसा रे स्वर्गिय पिते आपणे मांगणे वाल़ेया खे पवित्र आत्मा कऊँ नि देणी?”
Lino, ulwakhuva umwe mlinuwwivu, mlumanyile ukhuvapa avana vinyu uluhovokhilo ulunonu, lino udada uvakhu kyanya syio fincho? Ukhuta ikhuvapa umepo umbalanche khu vala avikhudova?”
14 तेबे तिने एक गूँगी दुष्टात्मा निकयाल़ी, जेबे दुष्टात्मा निकल़ी गी, तेबे गूँगा बोलणे लगेया और लोक हैरान ऊईगे।
Pu ugunge usikhi, u Yisu alikhu vinga khuminguluve, nu munu unyaminguluve nu nyamisetano akhava khitanchova. Ilisetano lyavile lihegile khumunu uyo, umunu uyo awesinche ukhunchova avanu vadegile fincho.
15 पर तिना बीचा ते कई जणे बोलेया, “ये तो दुष्टात्मा रे सरदार शैतानो री मतादा ते दुष्टात्मा खे निकयाल़ोआ।”
Avange vagelile wakhata uyu ihencha amanguluve aga Beelzebul, umbaha va mnguluve
16 तेबे कईए तिना खे परखणे खे सर्गो रा एक चिह्न् मांगेया।
Avange vagelile nukhulondo avavonesyie ulugelo ukhuhuma khukyanya.
17 पर यीशुए तिना रे मनो री गल्ल जाणी की तिना खे बोलेया, “जेस-जेस राज्य रे फूट ओई, से राज्य ऊजड़ी जाओआ। और जेस कअरो रे फूट ओई, से नाश ऊई जाओआ।
Pu u Yisu agamanyile amasago gaaaavene nukhuvavu, “Uvutwa uvuyakhiva vugava yumwa wene, ne khya yiyo yigavile yuyigwa.
18 और जे शैतान आपणा ई बिरोदी ऊई जाओगा, तो तेसरा राज्य किंयाँ बणे रा रई सकोआ? कऊँकि तुसे मेरे बारे रे तो बोलोए कि शैतानो री मतादा ते दुष्टात्मा खे निकयाल़ोआ।
Ingave undugu usetano iva agevile, uvutwa wamwene ayuvukwima ndakhikhi? Ulwakhuva mwinchova, mwita ncheucha amanguluve aga Belzebuli
19 जे आऊँ शैतानो री मतादा ते दुष्टात्मा खे निकयाल़ूँआ, तो तुसा री ल्वादा केसरी मतादा ते निकयाल़ोए? इजी री खातर तिना ई तुसा रा न्याय चुकाणा।
Ingave une nihencha amanguluve ga Beelzebuli, lino avanyinyo vihencha amanguluve khu nchila yilikhu? ulwakhuva iyi, avene yuvikhu vahiga umwe
20 पर जे आऊँ परमेशरो री सामर्था ते दुष्टात्मा खे निकयाल़ूँआ, तो परमेशरो रा राज्य तुसा रे नेड़े आयी पऊँछी रा
Lino, umwe ingave muhencha amanguluve khu khivokho kya Nguluve, pu uvutwa wa Nguluve vuvinchile.
21 जेबे तागतबर मांणू अथियार बानी की आपणे कअरो री रखवाल़ी करोआ, तो तेबे तेसरे कअरो री सारी सम्पति बची री रओई।
Umunu uvyalinamakha alinifilwilo ifyakhulolela uvunjenge wa mwene, ikyuma ni finu fitaneavunonu.
22 पर जेबे कोई तेसते बी बलवान, तेस पाँदे चढ़ाई करी की तेसा जीती लओआ, तेबे तेसरे सेयो अथियार जिना पाँदे तेसखे विश्वास था, छुड़ाई लओए और तेसरी सम्पति लूटी की बांडी देओआ।
Lino vangavamile umunu unyamakha ukhulutilila, nu munu uvya linamakha angapokhe ifilwilo vyamwene, nu khutola ikyuma kyamwene kyoni.
23 जो मां साथे निए, से मेरे खलाफ ए और जो मां साथे कट्ठा नि करदा, से बखेरोआ।
Umwene uvialikhutali nune hange, khusana khulyune nu khusitaukhulundanya paniye une niyevaniya.
24 “जेबे दुष्टात्मा मांणूए ते निकल़ी जाओई, तेबे से राम करने खे सूकी जगा टोल़ो ई और जेबे मिलदी नि, तेबे बोलोई कि मां आपणे तेस कअरो रेई, जेथा आऊँ निकल़ी थी, वापस चली जाणा।
Amanguluve amavivi agagihuma khumunu, gagiluta nu khulonda baho amagasi pungale nu khukhekha. Upuyakhiva awene alemilwe, pu inchova, ninogwa ukhukhilivusukho ukhunahumile.
25 और तेबे तेसा खे आयी की से, साफ-सुथरा और सजाया रा मिलोआ।
Angavuye nu khuvona uvunjenge wa mwene, vukhuniwe nu khutama vunonu.
26 तेबे से आपू साथे सात ओर दुष्टात्मा खे ल्याओई और सेयो तेथी बैठी जाओईया और तेस मांणूए री दशा पईलकी दशा ते बी खराब ऊई जाओई।”
Lino puiluta khulonda amanguluve 7 avavivi ukhulutilila umwene nu khuvagega vatame upualipo. Nu munu numunu uyo iviva nu vupala fincho, ukhulutilila.”
27 जेबे यीशु इना गल्ला करने ई लगी रे थे, तेबे पीड़ा बीचा ते एक जवाणसे जोरे की बोलेया, “धन्य से माए जेसे ताखे जन्म देई राखेया और सेयो स्तन, जो तैं चूसी राखे।”
Wahumile ukhunchova amamenyu ago udala yumo ahuminche ilimenyu khuvukhali, ukhulutilila khuvoni khululundamano ulwa vanu nu khunchova,
28 यीशुए बोलेया, “आ; पर धन्य ए सेयो, जो परमेशरो रा वचन सुणोए और मानोए।”
“Ligatalufu ilitumbu ililyakhu holilene livele iliwaohile” Umwene akhanchova akhata vasayiwe avavipulikha ilimenyu lwa Nguluve nu khulivika vunonu.
29 जेबे बड़ी पीड़ कट्ठी ऊईगी, तेबे यीशु बोलणे लगे, “एस जुगो रे लोक बुरे ए, सेयो चिह्न् टोल़ोए, पर योना रे चिह्नो खे छाडी की तिना खे ओर कोई चिह्न नि देणा।
Pu usikhi ugwa vanuvuvikhindamaniya nu kwongesekha, u Yisu akhatengula ukhunchova “Ikhivumbukho ikhi ikhivumbukho vuvivi, khilonda khuvonesya nu khuta khisikhuli ikya khuvonesya ikhivapatile ukhulutilila nu Yona
30 जेड़ा योना नीनवे रे लोका खे चिह्न् ऊआ, तिंयाँ ई माणूं रा पुत्र बी एस जुगो रे लोका खे ऊणा।
Uvunonu nu Yona upuale nu khuvanesya khu vanu ava khu Ninawi, vuyayiva nu mwana va Adamu uvuyakhivaiva ukhuvonesya khu khisasi ikhi
31 दख्खणो री राणी न्याय रे दिनो रे एस बखतो रे लोका साथे उठणी और सेयो दोषी ठराणे, कऊँकि से सुलेमानो रा ज्ञान सुणने खे तरतिया रे दूजे कनारे पाँदा ते आयी थी और देखो एती तो से ए, जो सुलेमानो ते बी बड़ा ए।
U Malkia vakhu kusini ayikwima ikhigano ikya vuhigi na vanu ava khisasi ikhi nu khuvahiga avene ilwakhuva avene vahumile khu vumalilo wa khilunga ukhuta inche apulihinche uvuelwada uva Solomoni, na apo pwale uviale imbaha ukhulutilila.
32 नीनवे रे लोक न्याय रे दिनो दे, एस बखतो रे लोका साथे खड़े ऊई की, सेयो दोषी ठराणे, कऊँकि तिने योना रा प्रचार सुणी की मन फेरेया और देखो एती से ए, जो नीनवे ते बी बड़ा ए।
Avanu va khu Ninawi ayuvikwima khu vuhigi, ulwakhuva va khuti uvusiyiekhilo uva limenyu ilya Yona nu khulola, apa khwale umbaha, ukhulutilila u Yona.
33 “कोई बी मांणू दिऊए खे टोकरूए निठे या पैमाने ते थाले नि राखदा, पर फटिया पाँदे राखोआ, ताकि पीतरे आऊणे वाल़ेया खे प्रयासा ओ।
Asikhuli umunu avavenchaga uvikhunga ikhoroboi nu khuvikha pasi pa hisi yilekhe ukhuvone kha pasi pa khitunda, umwene ikhunga nu khuvikha pa kyanya pa khunu ukhuta umunu nu munu uvikwingila aluvonage ulumuli.
34 तेरे शरीरो रा दिऊआ, तेरी आखी ए, तेबेई तो जेबे तेरी आखी साफ ए, तो तेरे सारे शरीरो रे बी प्रयासा ऊणा; पर जे से बुरी ए, तो तेरे शरीरो रे बी न्हेरा ए।
Iliho lyakho lumuli lwa mbili gwakho iliho ligave linonu nu mbili gwiva inonu gwiva ndumuli.
35 इजी री खातर चौकस रणा कि जो सफाई तांदे आए, से मईली नि ऊई जाओ।
Lino iliho lyakho lingawe liva liviviv numbili gwiva imbivi gwoni gwiva muhisi. Lino mwilolelaga, ukhuta ulumuli lulwa lulimugati indyumwe lulekhe ukhuvikhiwa ihisi.
36 तेबेई तो जे तेरा सारा शरीर साफ ए और तीजी रा कोई बी इस्सा मईला निए, तो तेबे सारी जगा रे एड़ा प्रयासा ऊणा, जेड़ा तेस बखते ओआ, जेबे दिऊआ आपणी चमका ते ताखे प्रयासा देओआ।”
Lino valume ingave, umbili gwakho gwoni guli mundumuli pu khusikhuli ukhuva muhisi, pu khukhuta umbili gwakho gu hwanana ne khorobui iyikhwakha nu khuhumya ulumuli khulyumwe.”
37 जेबे यीशु इना गल्ला करने लगी रे थे, तेबे एक फरीसिये तिना ते बिनती कित्ती कि मेरे कअरे रोटी खाओ और तेबे सेयो पीतरे जाई की रोटी खाणे बैठे।
Avile amalile ukhunejova, Farisayo adovile akhale ikyakhulya khukya ya mwene. Nu U Yisu akhungila mgati nu khuva pa nuye numwene.
38 फरीसी ये देखी की हैरान ऊईगा कि ये रोटी खाणे ते पईले नाया नि।
Na Vafarisayo vakhaswiga ukhuva sakhalave amavokho vusategwile ukhulya ikyakhulya ikhya khukhimihe.
39 यीशुए तेसखे बोलेया, “ओ फरीसियो! तुसे तिना कटोरे और थाल़िया जेड़े ए, जिना खे पाँदा-पाँदा ते तो मांजी लओए, पर पितरे तिना रे गन्दगी परी री रओई।
Pu khuludeva akhavavula, “Umwemwi Vafarisayo mwisukha ifikhombe khunchi ne bakhuli, humbe mugati indyumwe mudigile unogwe uvuvi.
40 ओ मूर्खो! जिने बारला इस्सा बणाई राखेया, क्या तिने पितरला इस्सा नि बणाया?
Umwe mwi vanu yumwe munchila khulumanya, ingave uviapelile khunchi lino sa pele na gati?
41 पर आ; पितरलिया चीजा खे दान करी देओ, तो देखो, सब कुछ तुसा खे शुद्ध ऊई जाणा।
Vapinchage avaganju agagati ni mbombo nchoni nchiva nonu khulyamwe.
42 “पर ओ फरीसियो! तुसा पाँदे हाय! तुसे पदीने, सुदाब और सब पांती-पांती रे साग पातो रा दसुआ पाअग देओए, पर न्याय और परमेशरो रे प्यारो खे टाल़ी देओए, तुसा खे चाईयो था कि इना खे बी करदे रंदे और तिना खे पनि छाडदे।
Lino mwilolilage Vafarisayo, ukhuta muhumya isadaka iya mnanaa nu chicha ni kyavenchago ukhuhuma khukyalo. Pu umwe mugalekhile agavuyilweli nu khubela agaNguluve. Lunonu fincho ukhuvomba agavuyelweli nu khugana u Nguluve, khista khuvomba ago.
43 ओ फरीसियो तुसा पाँदे हाय! तुसे प्रार्थना रे कअरो रे खास-खास आसण और बजारो रे नमस्ते चाओए।
Mwikyole mwiVafarisayo ukhuva mwinogwa ukhutama mufigoda ifya khuvulongolo khu masinagogi nu khukhuponya ukhufugamo.
44 तुसा खे हाय! कऊँकि तुसे तिना छिपी री कब्रा जेड़े ए, जिना पाँदे लोक चलोए, पर जाणदे नि।”
Mwilolelage mukwanana na mapuvuba aganchila khimanyilo kya munu pe avanu vigenda pa kyanya khista khulunya.”
45 तेबे एक धर्मशास्त्री तिना खे जवाब दित्तेया, “ओ गुरू! इना गल्ला करने ते तुसे म्हारी निन्दा लगी रे करने।”
Umanyisi yamo uva ndagilo incha vayahudi akhanda nu khuvavula, “Imanyisi, ikhiwinchova khikhutukhalanja nayufwe.”
46 यीशुए बोलेया, “ओ धर्मशास्त्री! तुसा पाँदे हाय! तुसे लोका खे एड़े-एड़े कड़े नियम मानणे खे मजबूर करो थे जिना खे मानणा तिना बऊत कठण ए। पर आपू तिना नियमा खे मानणे री बी कोशिश तक नि करदे।
U Yisu akhanchova, “Mwilolelage, indagilo ulwakhuva mukhuvapa avanu iminchigo imivaha igisaviwesye ukhwitwikha, lino umwe samu palamasya iminchigo igyo vulevule ukhutwanana mekhi melelenchi ikya mavokho gito.
47 हाय तुसा खे! तुसे तिना भविष्यबक्तेया रिया कब्रा बणाओए, जो तुसा रे बाप-दादेया काये थे।
Mwilolelage ulwakhuva mujenga nukhuvikha ikhi khumbuhincha khu khumapumba agavanyamalago avuvabudiwe na vakhukhu vito.
48 तो तुसे गवा ए और आपणे बाप-दादेया रे कामो ते सईमत ए। कऊँकि तिने सेयो काये और तुसे तिना खे कब्रा बणाओए।
Lino numwe mukhwidikiwa nu khwidikha khumbombo inchivavobile avakhukhu vito ulwakhuva vavabudile avanyamalago kya mapumba gavene.
49 तेबेई तो परमेशरो री बुद्धिए बी बोलेया कि मां तिना गे भविष्यबक्ता और प्रेरित पेजणे और तिना, तिना बीचा ते कितणे जणे काणे और कितणे जणे सताणे।
Ulwakhuva khuvunonu uwa Nguluve inchova ita, “Nikhuvasuhila avanyamalago na valumbeleli avene vikhuvatesya nnu khuvabuda avange.
50 ताकि जितणे बी भविष्यबक्ते रा खून दुनिया री शुरूआता ते बाह्यी राखेया, सबी रा लेखा एस जुगो रे लोका ते लया जाओ।
Ikhivumbukhu ikhi yukhivomba khukhisa ugwa vanyamalago avuvabudiwe ukhuhuma pavutengulilo wa khilunga,
51 “हाबिलो री अत्या ते लयी की जकरयाहो री अत्या तक, जो बेदिया ते लयी की मन्दरो रे बीचा तक काया, आऊँ तुसा खे सच बोलूँआ कि तीजी रा लेखा एस बखतो रे लोका ते लया जाणा।
Ukhuhuma ukhisa gwa Abeli nukhisa ugwa Zakaria, uviabudiwe pagati pa khitekhela pa vuvalanche. Lweli, ni khuvavula umwe, mwe vakhivumbukho ikhi ayukhivomba.
52 हाय तुसा धर्मशास्त्री खे! कऊँकि तुसे ज्ञानो री कुँजी लयी तो लयी, तुसे ना तो आपू ई तेती जांदे और ना ई तिदे जाणे वाल़ेया खे जाणे देंदे।”
Mwilolelage mwi vamanyisi va ndagilo incha khiyahudi, ulwakhuva mtolile indindulilo incha vutwa, nu mwe samukhwingila, na vavinogwa ukhwingela, mukhuvakhilwala.”
53 जेबे यीशु तेथा ते निकल़े, तेबे शास्त्री और फरीसी बऊत पीछे पड़ी गे और तिना खे छेड़ने लगे कि सेयो मुखती सारिया गल्ला बताओ।
Usikhi u Yisu ugwa khuhega pala, avavigi na Mafarisayo vabelile nu khugatanchiwa nu khuhigiwa, khu mbombo inyingi.
54 और तिना री ताका रे लगे रये कि तिना रे मुंओ री केसी गल्ला खे पकड़िए।
Vagelile ukhumwibeta khumamenyu ga mwene.

< लूका 11 >