< Ebhikolwa bhya Jintumwa 5 >

1 Kutyo, omunu umwi oyo atogwaga Anania, na Safira omugasi waye, bhagusishe orubhara rwo bhunibhi,
ところが、アナニヤという人は、妻のサッピラとともにその持ち物を売り、
2 naseleka orubhara rwa iyela eyo bhagusha (omugasi waye ona alimenyere linu), naleta orubhara orwo lwasigaye natura mu maguru ga intumwa.
妻も承知のうえで、その代金の一部を残しておき、ある部分を持って来て、使徒たちの足もとに置いた。
3 Mbe nawe Petro naika, “Anania, okubhaki nyakusheta ejusishe omutima gwao okwaika olurimi ku Mwoyo Omweru no kuseleka orubhara lwa lisambu?
そこで、ペテロがこう言った。「アナニヤ。どうしてあなたはサタンに心を奪われ、聖霊を欺いて、地所の代金の一部を自分のために残しておいたのか。
4 Oa yaga lichali kugusibhwa, yaga litali bhunibhi bhwao? Na ryejile likagusibhwa, yaga litali mubhuramusi bhwao? Ibhe kutiki ubhe no musango gunu mu mutima gwao? Utabhajiga abhanu, tali wamujiga Nyamuanga.”
それはもともとあなたのものであり、売ってからもあなたの自由になったのではないか。なぜこのようなことをたくらんだのか。あなたは人を欺いたのではなく、神を欺いたのだ。」
5 Ejile ongwa emisango jinu, Anania aguye ansi nafwa. No bhubha bhwanfu nibhugwata bhona abho bhunguwe linu.
アナニヤはこのことばを聞くと、倒れて息が絶えた。そして、これを聞いたすべての人に、非常な恐れが生じた。
6 Abhasigaji mbaja okumutura mwisanda, mbamusila anja okumusika.
青年たちは立って、彼を包み、運び出して葬った。
7 Baada ya masaa gasatu kuti, omugasi waye nengila munyumba, atamenya echo chasokerera.
三時間ほどたって、彼の妻はこの出来事を知らずにはいって来た。
8 Petro namubhwira, “Mbwira, labha mwagusishe lisambu kwo bhugusi obhwo.” Naika, “Yee, kwo bhugusi obhwo.”
ペテロは彼女にこう言った。「あなたがたは地所をこの値段で売ったのですか。私に言いなさい。」彼女は「はい。その値段です。」と言った。
9 Petro namubhwira, “Ibhe kutiki mwikilishanye amwi okulegeja Omwoyo gwo Mukama? Rola, amaguru ga bhanu bhasika omurume wao gali kumuryango, abhakubhatura no kukusila anja.”
そこで、ペテロは彼女に言った。「どうしてあなたがたは心を合わせて、主の御霊を試みたのですか。見なさい、あなたの夫を葬った者たちが、戸口に来ていて、あなたをも運び出します。」
10 Nagwa mumaguru ga Petro, nafwa, na bhasigaji bhalia mbagenda munyumba mbamusanga afuye. Mbamubhatura okumusila anja, mbamusika ayeyi no murume waye.
すると彼女は、たちまちペテロの足もとに倒れ、息が絶えた。はいって来た青年たちは、彼女が死んだのを見て、運び出し、夫のそばに葬った。
11 Obhubha bhukuru mbuja inguru ya likanisa ryona, na inguru ya bhona abho bhonguwe amagambo ganu.
そして、教会全体と、このことを聞いたすべての人たちとに、非常な恐れが生じた。
12 Ebhibharikisho bhyanfu ne bhiruguro bhyasokereraga agati ya bhanu okutura kumabhoko ga jintumwa. Bhaliga bhali amwi mwi woyelo lya Sulemani.
また、使徒たちの手によって、多くのしるしと不思議なわざが人々の間で行なわれた。みなは一つ心になってソロモンの廊にいた。
13 Mbe nawe, atalio munu undi oyo atasikene aliga no bhuyigi bhwo kugenda nabho; norwo kutyo, bhabhayanile lisima lya inguru na bhanu.
ほかの人々は、ひとりもこの交わりに加わろうとしなかったが、その人々は彼らを尊敬していた。
14 Ka lindi, abhekirisha bhanfu bhaliga mbagenderera okwijula ku Mukama, obhukumi bhwanfu bhwa bharume na bhagasi,
そればかりか、主を信じる者は男も女もますますふえていった。
15 nikakingira akatungu mbabhatura abharwaye mbabhaleta munjira no kubhamamya kumalili na kumakochi, korereki Petro akabha natulao, lilengesi lyaye lituke inguru yebhwe.
ついに、人々は病人を大通りへ運び出し、寝台や寝床の上に寝かせ、ペテロが通りかかるときには、せめてその影でも、だれかにかかるようにするほどになった。
16 Ao ona, obhukumi bhwa bhanu bhanfu bhejile okusoka mu misi ejo jaga jijongelee Yerusalemu, mbabhaleta abharwaye bhona abho bhaga bhane mitima mibhibhi, na bhona bheulisibhwe.
また、エルサレムの付近の町々から、大ぜいの人が、病人や、汚れた霊に苦しめられている人などを連れて集まって来たが、その全部がいやされた。
17 Mbe nawe omugabhisi omukuru emukile, na bhona abho bhaliga bhali amwi nage (abho bha idini ya masadukayo); bhejuye orwango
そこで、大祭司とその仲間たち全部、すなわちサドカイ派の者はみな、ねたみに燃えて立ち上がり、
18 mbagorora amabhoko gebhwe okugwata jintumwa no kubhatura mwibhoyelo lya bhona.
使徒たちを捕え、留置場に入れた。
19 No mwanya gwa mungeta malaika wo Mukama negula emirwango ja libhoyelo no kubhasosha anja naika ati,
ところが、夜、主の使いが牢の戸を開き、彼らを連れ出し、
20 “Mugende, mujokwimereguru mwi hekalu na mubhabhwile abhanu emisango jona ejo bhuanga bhunu.”
「行って宮の中に立ち、人々にこのいのちのことばを、ことごとく語りなさい。」と言った。
21 Bhejile bhongwa linu, bhengiye mwi hekalu omwanya gwa muruguru no kwiigisha. Mbe nawe, omugabhisi omukuru ejile na bhona abho bhaliga bhali nage, nabhilikira libharaja lyona amwi, na bhakaruka bhona bha bhanu bha Israeli, nabhatuma mwibhoyelo okuleta jintumwa.
彼らはこれを聞くと、夜明けごろ宮にはいって教え始めた。一方、大祭司とその仲間たちは集まって来て、議会とイスラエル人のすべての長老を召集し、使徒たちを引き出して来させるために、人を獄舎にやった。
22 Mbe nawe abhakosi abho bhagendele, bhatabhasangiremo mwibhoyelo, mbasubhayo okusira emisango jinu jikorekene,
ところが役人たちが行ってみると、牢の中には彼らがいなかったので、引き返してこう報告した。
23 “Chasanga libhoyelo ligawe kisi, na bhalinzi bhemereguyu kumuryango, mbe nawe chejokwigura, chitaroramo munu.”
「獄舎は完全にしまっており、番人たちが戸口に立っていましたが、あけてみると、中にはだれもおりませんでした。」
24 Mbe oli omulindi omukuru wa lihekalu na bhagabhisi abhakuru bhejile bhongwa emisango jinu, bhengiliwe no bhubha bhunene inguru yebhwe mbeganilisha ogubha kutiki omusango gunu.
宮の守衛長や祭司長たちは、このことばを聞いて、いったいこれはどうなって行くのかと、使徒たちのことで当惑した。
25 Niwo naja umwi nabhabhwila, “Abhanu abho mwamatura mwibhoyelo bhemereguyu mwi hekalu na abheigisha abhanu.”
そこへ、ある人がやって来て、「大変です。あなたがたが牢に入れた人たちが、宮の中に立って、人々を教えています。」と告げた。
26 Kutyo omulindi omukuru nagenda amwi na bhakosi, mbabhaleta, mbe nawe nawe bhatabhajwangishe, kwo kubha bhobhaire abhanu bhakatulile okubhabhuma na mabhwiyi.
そこで、宮の守衛長は役人たちといっしょに出て行き、使徒たちを連れて来た。しかし、手荒なことはしなかった。人々に石で打ち殺されるのを恐れたからである。
27 Bhejile bhabhaleta, mbabhatura imbele ya libharaja, Omugabhisi omukuru nabhabhusha
彼らが使徒たちを連れて来て議会の中に立たせると、大祭司は使徒たちを問いただして、
28 naika ati, “Chabharagilie muteigisha kwa lisina linu, mbe nawe mugendelee okwijusha Yerusalemu ne riigisho ryemwe, no mwenda okuleta amanyinga go munu unu inguru yeswe.”
言った。「あの名によって教えてはならないときびしく命じておいたのに、何ということだ。エルサレム中にあなたがたの教えを広めてしまい、そのうえ、あの人の血の責任をわれわれに負わせようとしているではないか。」
29 Mbe nawe Petro na jintumwa nibhasubhya ati, “Ni bhusi bhusi chimungwe Nyamuanga kuliko abhanu.
ペテロをはじめ使徒たちは答えて言った。「人に従うより、神に従うべきです。
30 Nyamuanga wa bhalata bheswe amusuruye Yesu, oyo mwetile, kwo kumusunga inguru ya liti.
私たちの先祖の神は、あなたがたが十字架にかけて殺したイエスを、よみがえらせたのです。
31 Nyamuanga amukusishe kwo kubhoko kwaye kwo bhuryo, no kumukora abhe mukuru no mwirusi, okusosha liungamo ku Israeli, na lisasila rye bhikayo.
そして神は、イスラエルに悔い改めと罪の赦しを与えるために、このイエスを君とし、救い主として、ご自分の右に上げられました。
32 Eswe chili bhabhambasi bhe misango jinu, no Mwoyo Omweru, oyo Nyamuanga asosishe kwa bho abhamutegeresha.”
私たちはそのことの証人です。神がご自分に従う者たちにお与えになった聖霊もそのことの証人です。」
33 Abhakaruka bha libharaja bhejile bhongwa kutya, mbagwatwa ne bhinyiga mbenda okwita jintumwa.
彼らはこれを聞いて怒り狂い、使徒たちを殺そうと計った。
34 Mbe nawe falisayo oyo atogwaga Gamalieli, omwiisha we bhiragiro, oyo aliga nayanwa lisima na bhanu bhona, emereguyu naragirira jintumwa bhabhasile anja kwo mwanya mufwiyi.
ところが、すべての人に尊敬されている律法学者で、ガマリエルというパリサイ人が議会の中に立ち、使徒たちをしばらく外に出させるように命じた。
35 Mbe nabhabhwira, “Abharume bha Israeli, murabha no bhwenge muno kugunu omwenda oramura okubhakorera abhanu bhanu.
それから、議員たちに向かってこう言った。「イスラエルの皆さん。この人々をどう扱うか、よく気をつけてください。
36 Kwo kubha, akatungu ka kara, Theuda emukire no kwikora kubha munu mukuru, no bhukumi bhwa bhanu magana gana mbamurubha. Etirwe, na bhanu bhaliga mbamungwa mbanyarambuka no kubhura.
というのは、先ごろチゥダが立ち上がって、自分を何か偉い者のように言い、彼に従った男の数が四百人ほどありましたが、結局、彼は殺され、従った者はみな散らされて、あとかたもなくなりました。
37 Ejile akarabhao unu, Yuda omugalilaya, emukire jinsiku jiliya ejo kubhara abhanu, nakwesha abhanu bhanfu inyuma yaye. Unu ona abhurire na bhanu bhaliga mbamurubha mbanyarambuka.
その後、人口調査のとき、ガリラヤ人ユダが立ち上がり、民衆をそそのかして反乱を起こしましたが、自分は滅び、従った者たちもみな散らされてしまいました。
38 Mbe oli enibhabhwira, mwikenge na abhanu bhanu na mubhasige bhenyere, kwo kubha, labha emilimu jinu ni ja abhanu abhajesa.
そこで今、あなたがたに申したいのです。あの人たちから手を引き、放っておきなさい。もし、その計画や行動が人から出たものならば、自滅してしまうでしょう。
39 Mbe nawe labha ni ja Nyamuanga, mutakutura kubhaganya; omutura okwisanga nimuyagarikana na Nyamuanga.” Kurwejo, mbagwatibhwa ne misango jaye.
しかし、もし神から出たものならば、あなたがたには彼らを滅ぼすことはできないでしょう。もしかすれば、あなたがたは神に敵対する者になってしまいます。」彼らは彼に説得され、
40 Mbe, mbabhirikira jintumwa munyumba mbabhabhuma no kubharagirira bhatasimura kwa lisina rya Yesu, mbabhasiga bhagende jebhwe.
使徒たちを呼んで、彼らをむちで打ち、イエスの名によって語ってはならないと言い渡したうえで釈放した。
41 Mbasoka imbele ya libharaja bhakondelewe kwo kubha bhabhalirwa ati jibheire okunyasibhwa no kugaywa kwa injuno ya lisina eryo.
そこで、使徒たちは、御名のためにはずかしめられるに値する者とされたことを喜びながら、議会から出て行った。
42 Ku rwejo, bhuli lusiku, mbajaga mwi hekalu na bhuli musi bhagendelee okwiigisha no kumusimura Yesu ati niwe Masia.
そして、毎日、宮や家々で教え、イエスがキリストであることを宣べ伝え続けた。

< Ebhikolwa bhya Jintumwa 5 >