< Ebhikolwa bhya Jintumwa 19 >

1 Nibha ati Apollo aliga Ali Korinto, Paulo nalbha ingulu no kukinga mumusi gwa Efeso, nasanga abeigisibwa bhafuo eyo.
अपोलोस कोरिन्थमा भएको बेला पावल माथिल्लो भूभागको बाटोहुँदै एफिसस सहर आइपुगे र त्यहाँ कतिपय चेलाहरूलाई भेटे ।
2 Paulo nabhabwila “Angu, mwamulamie Mwoyo Mwelu mwejile mukekilisha?” Mbhamubwila, uli”. Chitatulile kumungwa ati alio Mwoyo mwelu.”
पावलले तिनीहरूलाई सोधे, “के तिमीहरूले विश्‍वास गर्दा पवित्र आत्मा पायौ त?” तर तिनीहरूले उनलाई भने, “होइन, हामीले त पवित्र आत्माको बारेमा अहिलेसम्म सुनेका समेत छैनौँ ।”
3 Paulo aikile,” oli emwe mwabhatijibhe kutiki?” Mbhaika, “mubhubhatijo obhwa Yohana
पावलले भने, “त्यसो भए तिमीहरूले केमा बप्‍तिस्मा लियौ त?” तिनीहरूले भने, “यूहन्‍नाको बप्‍तिस्मामा ।”
4 Mbe Paulo nasubhya,”Yohana abatijishe kwo obhubhatijo bho kuta. Nabhabhwila abhanu bhalya ati kubheile okumwikilisha uliya unu endaga okuja inyuma yae, unu Ali Yesu.”
त्यसैले पावलले जवाफ दिए, “यूहन्‍नाले दिने बप्‍तिस्माचाहिँ पश्‍चात्तापको हो । उनले मानिसहरूलाई भनेका थिए कि उनीहरूले तिनीभन्दा पछि आउनुहुनेमाथि अर्थात् येशूमाथि विश्‍वास गर्नुपर्छ ।”
5 Abhanu Bhejile bhwongwa emisango jinu, nibhabhatijibhwa mwisina lya Latabugenyi Yesu.
मानिसहरूले त्यो कुरा सुनेपछि उनीहरूले प्रभु येशूको नाउँमा बप्‍तिस्मा लिए ।
6 Anu paulo ejile abhatelako amabhoko gae, Mwoyo Mwelu nabhwejila igulu yebhwe no kwambha okwaika kwa jindimi no kubhalikisha.
त्यसपछि पावलले उनीहरूमाथि हात राखे र पवित्र आत्मा उनीहरूमाथि आउनुभयो अनि उनीहरूले अन्यभाषाहरूमा बोले र अगमवाणी गरे ।
7 Obhujumula bhwebhwe bhaliga bhalume bheile ekumi na bhabhili.
उनीहरू जम्मा बाह्र जना जति मानिसहरू थिए ।
8 Paulo agendele mulikofyanyisho naika kwo bhubhasi kwo mwanya gwa mesi gasatu. Aliga nabhushanya nabho no kubhamenyesha emisango jinu jilengelee obhukama bha Nyamuanga.
पावलले सभाघरमा गएर साहससाथ प्रचार गर्दै तीन महिना बिताए । उनले परमेश्‍वरको राज्यको बारेमा मानिसहरूसँग बहस गरे र विश्‍वास दिलाए ।
9 Mbe nawe Abhayaudi abhandi bhaliga bhanyantongwa, bhabha okwaika amabhibhi ago kulubhana na injila ya Kristo imbhele ya liijo. Mbe Paulo asigene nabho no kwaukana nabhekilisha kula nabho. Mwenene nambha okwaika bhuli lunaku mu mwigalagalilo elya Tirano.
तर केही यहूदीहरूले हृदय कठोर पारे र अनाज्ञाकारी भए, अनि तिनीहरूले ख्रीष्‍टको मार्गको विरुद्धमा भिडहरूका सामु दुष्‍ट कुरा बोल्न थाले । यसकारण पावलले उनीहरूलाई छोडे र विश्‍वासहरूलाई लिएर त्यहाँबाट गए । उनले टुरान्‍नसको प्रवचन कक्षमा हरेक दिन बोल्न थाले ।
10 Linu lyagendelee kwa miaka ebhili, kulwejo bhona bhaliga bhekae mu Asia bhonguywe omusango gwa Latabugenyi, bhona abhayaudi na bhayunani.
यो प्रक्रिया दुई वर्षसम्म चल्यो र यसरी एसियामा भएका यहूदी र ग्रीकहरू दुवैले प्रभुको वचन सुने ।
11 Nyamuanga aliga nakola bhikolwa bhikulu mu mabhoko ga Paulo,
पावलको हातबाट परमेश्‍वरले महान् कामहरू गर्नुभयो ।
12 nolwo abhalwae, beulisibhe na bhemiyaga mibhibhi (amasambwa) nigasosibhwako, omwanya gunu bhagegele ebhitambhala ne myenda jinu jaliga jisokole ku mubhili gwa Paulo.
पावलको शरीरमा रुमाल र कपडालाई छुवाएर लगेर बिरामीहरूलाई छुवाइदिँदा समेत तिनीहरू निको भए र दुष्‍ट आत्माहरू तिनीहरूका शरीरबाट निस्केर गए ।
13 Mbe nawe bhaliga bhalio abhayaudi bhanu bhenamyaga amasabhwa. bhagendele okulabha olubhala olwo, bhaika lisina lya Yesu kulwa ingulu ye milimu jebhe abhene. Mbhabhabhwila bhanu bhaliga bhana amasabhwa mabhibhi; Mbhaika,” Enibhabhwila musokeko kwa lisina lya Yesu unu Paulo kamulasha.”
तर त्यस इलाकामा येशूको नाउँलाई आफू अनुकुल प्रयोग गर्ने केही यहूदी झारफुक गर्नेहरू पनि थिए । तिनीहरूले भूतात्मा लागेकाहरूलाई यसो भन्‍ने गर्थे, “पावलले प्रचार गरेको येशूको नाउँमा निक्ली जान म तँलाई आज्ञा गर्छु ।”
14 Bhanu bhakolele ganu bhaliga bhalio bhana musanju bho mugabhisi mukulu we chiyaudi, Skewa.
त्यस्तो गर्नेमा एक जना यहूदी प्रधान पूजाहारी स्केवाका सातजना छोराहरू थिए ।
15 Amasambhwa amabhibhi, Ngabhasubhya, “Yesu enimumenya, na Paulo enimumenya; Nawe emwe mulibhaga?”
एउटा दुष्‍ट आत्माले तिनीहरूलाई यसो भनेर जवाफ दियो, “येशूलाई म चिन्छु; पावललाई पनि चिन्छु, तर तँचाहिँ को होस्?”
16 Lisabhwa libhibhi lilya linu lyaliga lili munda yo munu nilibhachumila abhenamya bhalya nilibhaiga kwa mananga no kubhabhuma. Niwo nibhabhilima okusoka mu nyumbha ilya bhali tuyu no kuutasibhwa.
त्यो दुष्‍ट आत्मा लागेको मानिस तिनीहरूमाथि झम्ट्यो र तिनीहरूलाई लछारपछार गरेर पिट्यो । तब तिनीहरू त्यस घरबाट नाङ्गै र घाइते भएर भागे ।
17 Omusango gunu ngumenyekana ku bhona, ku bhayaudi na abhayunani, bhanu bhaliga bhekae eyo Efeso. Mbhabha no bhubha bhafu, na lisina lya Latabugenyi niliyongesha echibhalo.
एफिससमा बस्‍ने यहूदी र ग्रीक सबै विश्‍वासीहरूलाई यो कुरा थाहा भयो । यसले गर्दा उनीहरूमा ठुलो भय उत्त्पन्‍न भयो अनि प्रभु येशूको नाउँको महिमा भयो ।
18 Nawe abhafu bha bekilisha Bhejile nibhegambha no kwielesha ebhikolwa ebhibhibhi bhinu bhakolele.
साथै धेरै विश्‍वासीहरू आएर आफूले गरेका दुष्‍ट कामहरू स्वीकार गरे ।
19 Abhafu bhanu bhaliga nibhakola obhufumu bhakumanya ebhitabho bhyebhwe, mbhabhyocha imbele ya bhuli munu. Omwanya gunu bhabhalile ku bhinu ebhyo, nibhikiga bhiumbi makumi gatanu ga jimpirya.
टुनामुना गर्नेहरू धेरै जनाले आफ्ना पुस्तकहरू ल्याई सबैको सामुन्‍ने जलाए । तिनीहरूले यी सबैको मूल्याङ्कन गर्दा पचास हजार चाँदीका सिक्‍का बराबर भयो ।
20 Kulwejo omusango gwa Latabugenyi niguswila kwo bhafu na managa.
यसरी प्रभुको वचन धेरै शक्तिशाली रूपमा फैलियो ।
21 Paulo nakumisha obhusakisi bhae eyo Efeso, Mwoyo namutangasha okuja Yerusalemu okulabha Makedonia na Akaya; naika, “Ejile akabhayo eyo kunyiileno okuilola Rumi ona.”
अब पावलले एफिससमा अफ्नो सेवा-कार्य पुरा गरिसकेपछि पवित्र आत्माको अगुवाइमा उनले माकेडोनिया र अखैया हुँदै यरूशलेमतर्फ जाने निर्णय गरे । उनले भने, “यरूशलेम पुगेपछि म रोममा पनि जानै पर्छ ।”
22 Paulo nabhatuma Makedonia abheigisibhwa bhae bhabhili, Timotheo na Erasto, abho bhaliga nibhamusakila. Nawe omwene enyele nasigala Asia kwo mwanya.
पावलले आफ्ना दुई जना चेलाहरू तिमोथी र एरास्तसलाई माकेडोनिया पठाए जसले उनलाई सहयोग गरेका थिए । तर पावल आफैँचाहिँ केही समय एसियामै बसे ।
23 Omwanya ogwo nibhonekana ijogele Nene eyo Efeso okulubhana na abha injila ilya.
त्यसैबेला एफिससमा यो मार्गको विषयमा ठुलो खैलाबैला मच्‍चियो ।
24 Masika umwi lisina lyae Demetrio, unu akonjele ebhisusano bhya jimpirya bya Diana mungu, aletele ebhona enene kubhabhuya.
डायनाको चाँदीका मूर्तिहरू बनाउने चाँदीका सिल्पकार डेमेत्रियसले कारीगरहरूलाई धेरै व्यापार जुटाइदिन्थे ।
25 Kwibhyo nabhakumanya abhabhuya bhwe milimu ejo no kwaika, “Bhakulu, mumenyele ati mu mabhona ganu eswe echingisha mpilya nyafu.
त्यसैकारण ती मानिसहरूलाई भेला गरेर तिनले भने, “साथीहरू, यो व्यापारबाट हामीले धेरै पैसा कमाइरहेका छौँ ।
26 Omulola no kungwa ati atalyanwila Efeso, jiswilile Asia yona, Paulo unu kabhakogya no kubhaindula bhanu bhafu. kaikati bhitaliyo bhimungu bhinu ebhikolwa na mabhoko.
तर तपाईंहरूले देख्दै र सुन्दै हुनुहुन्छ कि एफिससमा मात्र नभएर एसियामा भएका सबै ठाउँहरूमा पावलले कसरी धेरै मानिसहरूलाई यी कुराहरूबाट फर्काएको छ । उसले हातले बनाएका कुराहरूलाई ईश्‍वरहरू होइनन् भनिरहेछ ।
27 Atali ati ilio itambala amabhona geswe gatakuja kwendibhwa lindi. Nawe ona mu yekalu ya mungu mugasi unu Ali mkulu Diana unu katula okugegwa atali na nsonga. Akatulile nolwo okubhusha obhukulu bhae, omwene oyo Asia ne Chalo echimlamya.”
त्यसले गर्दा हाम्रो व्यापारमा नोक्सानी हुने मात्र होइन तर हाम्री महान् देवी डायनाको मन्दिर र तिनीप्रति मानिसहरूको आस्था पनि अब एसिया र संसारबाटै हराउनेछ ।”
28 bhejile bongwa ganu mbejusibhwa ne bhinyiga bhabhuma injogele, mbhaika, “Diana wa Bhaefeso Ni mkulu.”
यो कुरा सुनेपछि, तिनीहरू रिसाएर यसो भन्दै चिच्याए, “एफिसीहरूकी देवी डायना महान् छिन्!”
29 Omusi gwona nguyobhegana, abhanu bhabhilima amwi mwigalagalilo lyo bwenywa. Mbhabhagwata abhalibhasi bhejabho na Paulo, Gayo na Aristariko, bhanu bhasokele Makedonia.
यसरी सहरका सबै मानिसहरू अलमलमा परे । अनि पावलसँग माकेडोनियाबाट यात्रा गरी आएका गायस र अरिस्तार्खसलाई लिएर तिनीहरू सबै रङ्गशालाभित्र दौडे ।
30 Paulo aliga nenda okwingila mwiijo lya bhanu, nawe abheigisibhwa bhamuganyishe.
पावल पनि त्यस भिडमा जान चाहन्थे, तर चेलाहरूले उनलाई रोके ।
31 Abhakulu abhandi one abha limimbho lya Asia bhanu bhaliga bhali bhasani bhae mbhamusilila emisango ja managa ago kumusabhwa ataja kwingila mwigalagalilo lyo obhwenywa.
साथै कतिपय स्थानीय अधिकारीहरू जो पावलका मित्र थिए तिनीहरूले उनलाई त्यस भिडमा नआउन अनुरोध गर्दै खबर पठाए ।
32 Abhanu abhandi bhaliga nibhaika echinu chinu na abhandi omusango gulya, kunsonga liijo lya bhanu lyaliga lyasalile. KU bhafu bhwebhwe bhatatulile kumenya kulwaki bhejie amwi.
केही मानिसहरू एउटा कुरा भन्दै थिए भने अरूले चाहिँ अर्कै कुरा गर्थे, कारण भिडका मानिसहरू अलमलमा थिए । धेरै मानिसहरूलाई त तिनीहरू त्यहाँ किन भेला भएका थिए भन्‍ने कुरा समेत थाहा थिएन ।
33 Abhayaudi nibhamuleta Iskanda anja ya liijo lyabhanu no kumuta imbhele ya bhanu. Iskanda nasosha echibhalikisho kwo kubhoko kwo kusosha amelesho ku bhanu.
यहूदीहरूले एलेक्जेन्डरलाई भिडको पंक्तिमा ल्याए र तिनले आफ्ना हातद्वारा इशारा गरेर भिडलाई केही कुरा बुझाउन बोल्न लागे ।
34 Mbe nawe bhejile bhamenya ati mwenene Ni Muyaudi, bhona nibhayogana kwo bhulaka bhumwi kuti mwanya gwa saa ebhili, Diana Ni mukulu wa Bhaefeso.”
तर जब तिनीहरूले अलेक्जेन्डर पनि यहूदी हुन् भन्‍ने थाहा पाए, तब तिनीहरू सबैले एउटै स्वरमा दुई घण्टासम्म “एफिसीहरूकी देवी डायना महान् छिन्!” भन्दै चिच्याए ।
35 Omwandiki wo musi ejile alijibhisha liijo, naika, “Emwe abhalume abha Efeso, niga unu atakumenya ati Omusi gunu ogwa Efeso gubhikile liyekalu elya Diana mukulu ne chisusano chinu chaguye okusoka mu lwile?
तब नगर-सचिवले भिडलाई शान्त गराएर भने, “एफिससका मानिसहरू हो! एफिसीहरूको सहर महान् डायनाको मन्दिर र आकाशबाट खसेको तिनको मूर्तिको रक्षक हो भन्‍ने कुरा कसलाई थाहा छैन र?
36 Okulola ati emisango jinu jitakutulikana, kuchiile okucholela mtaja kukola Chona chona kwo bhwangu.
यसरी यी कुराहरूलाई इन्कार गर्न सकिँदैन, यसकारण तपाईंहरू शान्त रहनुपर्छ र हतारमा केही गर्नुहुँदैन ।
37 Kulwo kubha mubhabhilikie abhanu bhanu Anu mwilamulilo kenu bhatali bhefi bha iyekalu nolwo bhatali bho kumufuma mungu weswe omgasi.
किनकि तपाईंहरूले ल्याएका यी मानिसहरूले न त मन्दिर लुटेका छन् न त हाम्री देवीको विरुद्धमा ईश्‍वरनिन्दा नै गरेका छन् ।
38 Kulwejo, Alabha Demetrio na bhabhuya bhanu bhali amwi nage bhano musango gunu gutasikene na munu wona wona, lilamulilo lili abhwelu na abhatwale bhalio. Mbe mbhasilwe imbhele bhajo temelwa echina.
त्यसकारण, डेमेत्रियस र उसका कारीगरहरूसँग कसैको विरुद्धमा केही भएमा अदालतहरू खुल्ला छन् र त्यहाँ न्यायाधीशहरू छन् । त्यहाँ तिनीहरूले उजुरी दिऊन् ।
39 Mbe nawe Alabha awe ouiga Chona chona okulubhana ne misngo jindi ejija okufulubhendelwa ne chinyanjo che chimali.
तर यदि अरू कुराहरू भएमा नियमित सभामा निर्णय लिइने छ ।
40 Nchimali chili mu ntambhala yo kwinganilisibhwa kubhibhi okulubhana na injogele yo lunaku lunu. Italio nsonga yona yona yo bhunyamusi bhunu, na chitakutula kubha no bhutulo bho kugelesha. 41
किनभने आजको यस खैलाबैलाको दोष हामीलाई लाग्‍ने खतरा छ । यो बिनाकारणको हो र यसको व्याख्या गर्न हामी सक्दैनौँ ।”
41 Ejile amala okwaika ganu, nanyalambhula elikofyanya.
यति भनेपछि उनले सभालाई विसर्जन गरे ।

< Ebhikolwa bhya Jintumwa 19 >