< Ruku 8 >

1 Hagi mago'agna evutegeno Jisasi'a rankuma tamimpine, osi kuma tamimpine vano nehuno, Knare Musenkea rempi hunezamino, Anumzamofo Kumamofo kea huama nehige'za, 12fu'a amagema nentaza disaipol naga'mo'za magoka vano hu'naze.
その後、イエスは、神の国を説き、その福音を宣べ伝えながら、町や村を次から次に旅をしておられた。十二弟子もお供をした。
2 Hagi mago'a, havi avamu mani'negeno eri atrezmante'nea a'nene, krizimifinti zamazeri so'e hu'nea a'nene vu'naze. Anampina Makdala kumateti Meri'e nehaza a' 7ni'a havi avamu hufegi atre'nea a'ki,
また、悪霊や病気を直していただいた女たち、すなわち、七つの悪霊を追い出していただいたマグダラの女と呼ばれるマリヤ、
3 Joana Kusa nenaro'e (Heroti eri'za vahe'mofo kva nere) Susana ene, mago'a rama'a a'nema zamagra'a fenozampinti Jisasima azama nehaza a'nene vu'naze.
ヘロデの執事クーザの妻ヨハンナ、スザンナ、そのほか自分の財産をもって彼らに仕えている大ぜいの女たちもいっしょであった。
4 Tusi'a vahe krefamo'za eritru hu'za mani'nageno, mago'a ranra kumateti veamo'za Jisasinte azageno, amanage huno fronka kea zamasmi'ne.
さて、大ぜいの人の群れが集まり、また方々の町からも人々がみもとにやって来たので、イエスはたとえを用いて話された。
5 Hozafi avimza rurani ne'mo'a, avimaza ruranino nevigeno, mago'a avimzamo'a kampi evuramigeno rentroko hazageno, namamo eme ne'ne.
「種を蒔く人が種蒔きに出かけた。蒔いているとき、道ばたに落ちた種があった。すると、人に踏みつけられ、空の鳥がそれを食べてしまった。
6 Mago'a avimzamo'za have mopafi evurami'za hage'naze. Hianagi tima'a omnenegu huza amagiza osapa re'naze.
また、別の種は岩の上に落ち、生え出たが、水分がなかったので、枯れてしまった。
7 Hanki mago'a avimzamo'za ave'ave trazampi evuramiza ave'ave trazane magoka hage'za marerizageno, ave'ave trazamoza hageza no ki rentrako hu'naze.
また、別の種はいばらの真中に落ちた。ところが、いばらもいっしょに生え出て、それを押しふさいでしまった。
8 Hanki mago'a avimzamo'za rima'ane mopafi evuramiza hage'za 100'a raga'a agatere'za rente'naze. Anage huteno ranke huno, Iza'o agesama me'nenigeno'a ama nanekema antahisimo'a antahise hino!
また、別の種は良い地に落ち、生え出て、百倍の実を結んだ。」 イエスは、これらのことを話しながら「聞く耳のある者は聞きなさい。」と叫ばれた。
9 Anagema hige'za amage'ma nentaza disaipol naga'amo'za, ana fronka kemofo agafa'agu, nankna agu'agesa me'nefi tasamio hu'za Jisasina antahige'naze.
さて、弟子たちは、このたとえがどんな意味かをイエスに尋ねた。
10 Agra anage huno zamasami'ne, Tamagra Anumzamofo kumapi oku'azana nentahize. Hianagi mago'amo'za fronka kege nentahize. Ana nehu'za, kegahazanagi onkegahaze. Antahigahazanagi antahise huza agafa'a antahi amara osugahaze. (Ais 6:9-10.)
そこでイエスは言われた。「あなたがたに、神の国の奥義を知ることが許されているが、ほかの者には、たとえで話します。彼らが見ていても見えず、聞いていても悟らないためです。
11 Ana fronka kemofo agafa'a amanahu me'ne. Ana avimazana Anumzamofo ke me'ne.
このたとえの意味はこうです。種は神のことばです。
12 Hanki mago'a avimazamo'za kamofo ankinare evurami'nazana, amana hu'naze, Anumzamofo kea vahe'mo'za antahi'naze. Hianagi aru zamentinti hanageno Anumzamo'ma zamagu vazizanku, Sata'a eno zamagu'afinti anankea emeri atre'ne.
道ばたに落ちるとは、こういう人たちのことです。みことばを聞いたが、あとから悪魔が来て、彼らが信じて救われることのないように、その人たちの心から、みことばを持ち去ってしまうのです。
13 Hanki mago'a avimazama havege mopafi evurami'neana, Anumzamofo kema nentahi'za muse huza eri'nazanagi, rafuna ore'naze. Osi'a knafi zamentinti nehu'za, rezmatga'zama ege'za traka hu'za atre'za nevaze.
岩の上に落ちるとは、こういう人たちのことです。聞いたときには喜んでみことばを受け入れるが、根がないので、しばらくは信じていても、試練のときになると、身を引いてしまうのです。
14 Hagi ave'ave trazampima evurami'nea avimzana, Anumzamofo kea antahi'naze. Hianagi zamavufamofo zamavesi zankuke nehu'za, mopafi zanku antahintahi hakare nehu'za, fenoma eri'za mani'zazmima eri so'e hanaza zankuke antahintahi hakare nehazageno, anazamo kintrako hige'za, raga renontaze.
いばらの中に落ちるとは、こういう人たちのことです。みことばを聞きはしたが、とかくしているうちに、この世の心づかいや、富や、快楽によってふさがれて、実が熟するまでにならないのです。
15 Hianagi tima'ane mopafima rurani'nea avimzana, Anumzamofo kea e'i anamo'za antahite'za azeri antrako hu'za, tamage hu'za fatgo zmarimpareti nena raga'a rente'za kazigazi hu'za nevaze.
しかし、良い地に落ちるとは、こういう人たちのことです。正しい、良い心でみことばを聞くと、それをしっかりと守り、よく耐えて、実を結ばせるのです。
16 Mago vahe'mo'e huno tavira rekru huno, kavofi runkani rentege, sipa kampina antegera nosie. Hianagi tavira amate ante'nazageno remsa hu'negeno, nompima efraza vahe'mo'za negaze.
あかりをつけてから、それを器で隠したり、寝台の下に置いたりする者はありません。燭台の上に置きます。はいって来る人々に、その光が見えるためです。
17 Na'ankure mago'zamo'a fraoki'nigeno, oku'ama me'nesiazamo'a magore huno frara kino omne'nenige'za onkegahaze. Hanki eama masare hanige'za maka vahe'mo'za kegahaze.
隠れているもので、あらわにならぬものはなく、秘密にされているもので、知られず、また現われないものはありません。
18 Ana hu'negu kva hu'neta antahi ankereho, iza'o mago'ama eri'nenimofona mago'ane amigahie. Hianagi iza'o e'orinenimofona, eri'noe huno agesama antahisiama'a, anama'a hanare vaga regahie.
だから、聞き方に注意しなさい。というのは、持っている人は、さらに与えられ、持たない人は、持っていると思っているものまでも取り上げられるからです。」
19 Jisasina nerera'ene aganahe'zane agritega e'naze. Hianagi zamagra tvaoma'arera ovu'naze. Na'ankure tusi'a vea mani'nazageno'e.
イエスのところに母と兄弟たちが来たが、群衆のためにそばへ近寄れなかった。
20 Ana higeno Jisasina asami'za, negarera'ene kaganahe'za kavega ante'za megi'a otine'za kagenaku nehaze hu'za asami'naze.
それでイエスに、「あなたのおかあさんと兄弟たちが、あなたに会おうとして、外に立っています。」という知らせがあった。
21 Hianagi kenona zimirera anage huno zamasami'ne, Nenrera ene naganahe'za, Anumzamofo ke'ma antahi'za amage'ma nentamo'za mani'naze.
ところが、イエスは人々にこう答えられた。「わたしの母、わたしの兄弟たちとは、神のことばを聞いて行なう人たちです。」
22 Mago zupa Jisasi'a amage'ma nentaza disaipol naga'ane votifi marenerino anage huno zamasami'ne, Tirumofo kantu kaziga vanune hige'za vu'naze.
そのころのある日のこと、イエスは弟子たちといっしょに舟に乗り、「さあ、湖の向こう岸へ渡ろう。」と言われた。それで弟子たちは舟を出した。
23 Ana hu'za nevazageno, Jisasi'a avu mase'negeno, tusi'a zaho'mo eramino timofona eri kranto kranto nehuno, votifi marerino erinakriza nehige'za hazenkefi mani'naze.
舟で渡っている間にイエスはぐっすり眠ってしまわれた。ところが突風が湖に吹きおろして来たので、弟子たちは水をかぶって危険になった。
24 Zamagra Jisasina eme azeri oti'za anage hu'naze. Ramoke, Ramoke, tagra tinakrita fri'za nehune hazageno, Jisasi'a otino zahoku'ene kranto kranto nehia timofona kesigeno, timo'a rurava he'ne.
そこで、彼らは近寄って行ってイエスを起こし、「先生、先生。私たちはおぼれて死にそうです。」と言った。イエスは、起き上がって、風と荒波とをしかりつけられた。すると風も波も治まり、なぎになった。
25 Anante Jisasi'a anage huno amage'ma nentaza disaipol nagakura zamasami'ne, Tamentintia iga me'ne? Hianagi zamagra zamagogo nefege'za antri nehu'za, zamagra zamagra anage hu'naze. Iza'e ama nera Agra tine zahomofonku enena ke higeke amagera nenta'e?
イエスは彼らに、「あなたがたの信仰はどこにあるのです。」と言われた。弟子たちは驚き恐れて互いに言った。「風も水も、お命じになれば従うとは、いったいこの方はどういう方なのだろう。」
26 Ana hutege'za zamagra voti eri'za Geresa mopafi kantu kaziga Galili timofona vu'naze.
こうして彼らは、ガリラヤの向こう側のゲラサ人の地方に着いた。
27 Anante uhanati'zageno Jisasi'ma votifinti takau reno uneramigeno, ana kumateti mago nera havi avamu'mo agu'afi fre'nea ne'mo'a eme tutagiha hunte'ne. Ana ne'mo'a za'za knafi kukena'a nosuno, nompina omani'ne. Hianagi vahe asenentaza havegampi nemaniane.
イエスが陸に上がられると、この町の者で悪霊につかれている男がイエスに出会った。彼は、長い間着物も着けず、家には住まないで、墓場に住んでいた。
28 Ana ne'mo'a Jisasima negeno'a, avuga eme traka humaseno, ranke huno anage hu'ne, Jisasiga Marerisa Anumzamofo mofavremoka nataro! Keke hugantoanki nazeri havizana osuo!
彼はイエスを見ると、叫び声をあげ、御前にひれ伏して大声で言った。「いと高き神の子、イエスさま。いったい私に何をしようというのです。お願いです。どうか私を苦しめないでください。」
29 Na'ankure Jisasi'a ko ana agru osu havi avamukura ana nemofona atrenka atiramio huno hanave ke hunte'negeno'e. Ana havi avamumo'a rama'a zupa retufenetregeno, ana kumate vahe'mo'za agiare azante seni nofinu anakinte'za kavagri'za mani'nazane. Hianagi ana ne'mo'a, nofira rukno hunetregeno, havi avamumo'a avreno ka'ma kotamimpi vu'ne.
それは、イエスが、汚れた霊に、この人から出て行け、と命じられたからである。汚れた霊が何回となくこの人を捕えたので、彼は鎖や足かせでつながれて看視されていたが、それでもそれらを断ち切っては悪霊によって荒野に追いやられていたのである。
30 Anante Jisasi'a anage huno antahige'ne, Kagika'a izage? Ana ne'mo'a anage hu'ne. Nagini'a hakare'ne. Na'ankure rama'a havi avamu agu'afina maninegu hu'ne.
イエスが、「何という名か。」とお尋ねになると、「レギオンです。」と答えた。悪霊が大ぜい彼にはいっていたからである。
31 Ana agru osu havi avamumo'za hu'za, keke hugantonanki hanave kea hurantegeta ro'a omane kerifina ovamneno hu'za hu'naze. (Abyssos g12)
悪霊どもはイエスに、底知れぬ所に行け、とはお命じになりませんようにと願った。 (Abyssos g12)
32 Hagi rama'a afutamimo'za agonamofo asoparega ne'za nene'za mani'nageno, havi avamumo'za zamatresige'za vnagu Jisasina keke hunte'za, tataregeta antu afu tamimofo zamagu'afi uframneno hu'za antahigageno, knareki viho huno huzmante'ne.
ちょうど、山のそのあたりに、おびただしい豚の群れが飼ってあったので、悪霊どもは、その豚にはいることを許してくださいと願った。イエスはそれを許された。
33 Hanki havi avamumo'za ana ne'mofo agu'afinti atirami'za afu'mokizmi zmagu'afi ufrage'za, agonaregati zmagare'za zavateti tirupi takauramiza ti nakri'za fri'naze.
悪霊どもは、その人から出て、豚にはいった。すると、豚の群れはいきなりがけを駆け下って湖にはいり、おぼれ死んだ。
34 Afu kva vahe'mo'za anazama fore hiaza nege'za, koro fre'za ra kumate'ene osi kumate'ene vu'za, anama fore hiazamofo kea ome zmasami'naze.
飼っていた者たちは、この出来事を見て逃げ出し、町や村々でこの事を告げ知らせた。
35 Anazama hiazanku vahe'mo'za ome kenaku Jisasinte e'naze. Zamagrama eme kazana, havi avamuma atirami'nea nera Jisasi agafi kukena huno knare antahintahi erino maninege'za eme nege'za koro hu'naze.
人々が、この出来事を見に来て、イエスのそばに来たところ、イエスの足もとに、悪霊の去った男が着物を着て、正気に返って、すわっていた。人々は恐ろしくなった。
36 Anazama fore hige'za ke'naza vahe'mo'za, inankna huno ana havi avamuma agu'ama fre'nea nera azeri so'e hunte'nea agenkea onke'namokizmi zamasami'naze.
目撃者たちは、悪霊につかれていた人の救われた次第を、その人々に知らせた。
37 Anante maka Gerasa vahe'mo'zane, ana kaziga mani'naza vahe'mo'za hanavetiza, tatrenka vuo hu'naze. Na'ankure zamagra tusi zamano vazige'ze. Ana hazageno Jisasi'a votifi marerino zamatreno ete vu'ne.
ゲラサ地方の民衆はみな、すっかりおびえてしまい、イエスに自分たちのところから離れていただきたいと願った。そこで、イエスは舟に乗って帰られた。
38 Havi avamu'mo'za atirami'naza ne'mo'a atresigeno avaririno vanigu antahige'ne. Hianagi Jisasi'a ana nera hunenteno anage hu'ne.
そのとき、悪霊を追い出された人が、お供をしたいとしきりに願ったが、イエスはこう言って彼を帰された。
39 Kuma ka'arega ete vunka, Anumzamo'ma huganteazana vaheka'a ome zamasamio huno Jisasi'ma hiazanku, rukrehe huno rankumapi nevuno, maka vahera knare'za huno azeri so'ema hunte'neazana huama huno zamasamino vu'ne.
「家に帰って、神があなたにどんなに大きなことをしてくださったかを、話して聞かせなさい。」そこで彼は出て行って、イエスが自分にどんなに大きなことをしてくださったかを、町中に言い広めた。
40 Anantegatima ete Jisasi'ma egeno'a, tusi'a veamo'za muse hu'za avre'naze. Na'ankure zamagra avega ante'za mani'nazaretire.
さて、イエスが帰られると、群衆は喜んで迎えた。みなイエスを待ちわびていたからである。
41 Anante Jairusi'e nehaza ne'mo osi mono nomofo kva nekino, Jisasi agiafi eme rena reno noma'afima esigu tutu huno antahige'ne.
するとそこに、ヤイロという人が来た。この人は会堂管理者であった。彼はイエスの足もとにひれ伏して自分の家に来ていただきたいと願った。
42 Na'ankure 12fu'a kafunaza hu'nea magoke mofa'amo, fri'za nehigeno hu'ne. Jisasi'ma kantegama nevigeno'a, hakare veamo'za oretufe aretufe hu'za vu'naze.
彼には十二歳ぐらいのひとり娘がいて、死にかけていたのである。イエスがお出かけになると、群衆がみもとに押し迫って来た。
43 Anampina mago ara 12'a kafu zagefi korankria eri'nea a' mani'ne. Hianagi mago vahe'mo'e huno ana ara azeri so'e osu'ne.
ときに、十二年の間長血をわずらった女がいた。だれにも直してもらえなかったこの女は、
44 Ana a'mo Jisasina amefigati zaza kena'amofo atumpare eme avako higeno, ana korankrimo'a ame huno vagarente'ne.
イエスのうしろに近寄って、イエスの着物のふさにさわった。すると、たちどころに出血が止まった。
45 Anante Jisasi'a zmantahigeno, Iza navako hu'ne? Hige'za zamagra onke'none hu'za hazegeno, Pita'a huno, Kva Nimoka, tusi'a vahekrefamo'za rugagagiza kavate rentrako hu'naze.
イエスは、「わたしにさわったのは、だれですか。」と言われた。みな自分ではないと言ったので、ペテロは、「先生。この大ぜいの人が、ひしめき合って押しているのです。」と言った。
46 Hianagi Jisasi'a anage hu'ne, magomo navako hu'ne, na'ankure Nagripintira mago'a hanave'nimo'a natreno vu'negena nehue.
しかし、イエスは、「だれかが、わたしにさわったのです。わたしから力が出て行くのを感じたのだから。」と言われた。
47 Ana a'mo'ma keno antahinoma hiana, frakigama nosuno'a ahirahi neregeno avuga eme traka humaseno, eme avako higeno, kri'amo'ma ame huno vagarente'nea kea maka vahe zamasami'ne.
女は、隠しきれないと知って、震えながら進み出て、御前にひれ伏し、すべての民の前で、イエスにさわったわけと、たちどころにいやされた次第とを話した。
48 Anante Jisasi'a anage huno ana ara asami'ne, Mofamoke, kamentintimo kazeri so'e hianki krimpa frune vuo.
そこで、イエスは彼女に言われた。「娘よ。あなたの信仰があなたを直したのです。安心して行きなさい。」
49 Jisasi'ma anagema nehigeno'a, mago ne'mo osi mono nomofo kava ne' Jairusi nontegati eno, anage huno eme asami'ne. Mofa kamo'a fri'neanki mago'anena, Rempima hurami nera kna omio.
イエスがまだ話しておられるときに、会堂管理者の家から人が来て言った。「あなたのお嬢さんはなくなりました。もう、先生を煩わすことはありません。」
50 Hianagi Jisasi'a ananke nentahino, anage huno kenona hu'ne. Kagra korora osuo, kamentinti hugeno ana mofamo'a knamareno manino.
これを聞いて、イエスは答えられた。「恐れないで、ただ信じなさい。そうすれば、娘は直ります。」
51 Hanki nonte'ma eteno'a mago'a vahera zmatrege'za uofre'naze. Hanki Pitane, Jonine, Jemisine ana mofamofo nefane nererane ke hige'za zamagrake ufre'naze.
イエスは家にはいられたが、ペテロとヨハネとヤコブ、それに子どもの父と母のほかは、だれもいっしょにはいることをお許しにならなかった。
52 Anampina maka zamagra zavi nete'za tusi krafa ana mofaku nehazageno Jisasi'a anage hu'ne, Ofri amne mase'neanki zavira oteho.
人々はみな、娘のために泣き悲しんでいた。しかし、イエスは言われた。「泣かなくてもよい。死んだのではない。眠っているのです。」
53 Hige'za ana veamo'za agiza re'naze. Na'ankure ana mofamo'a frinege'za ke'nazagure.
人々は、娘が死んだことを知っていたので、イエスをあざ笑っていた。
54 Hianagi Jisasi'a akoheno azante azeri onetino anage hu'ne, Mofavre'moka otio.
しかしイエスは、娘の手を取って、叫んで言われた。「子どもよ。起きなさい。」
55 Ana mofamofo agu amemo ete agu'afi efregeno, ame huno otigeno, ne'za aminkeno neno huno zamasami'ne.
すると、娘の霊が戻って、娘はただちに起き上がった。それでイエスは、娘に食事をさせるように言いつけられた。
56 Ana mofa'mofo nerera'ene nefakea antri nehakeno, amama huazana vahera ozmasamitfa hi'o huno znasami'ne.
両親がひどく驚いていると、イエスは、この出来事をだれにも話さないように命じられた。

< Ruku 8 >