< マタイの福音書 25 >

1 そこで、天の御国は、たとえて言えば、それぞれがともしびを持って、花婿を出迎える十人の娘のようです。
E'i ana knafina mona kumamo'a 10ni'a venenene omase mofanemo'za lampe tavizami'a eriri eriri huza, a' erinaku hia ne' ome tutagiha hunaku vu'naza kna hu'ne.
2 そのうち五人は愚かで、五人は賢かった。
Mago 5fu'a vene omase mofane'mokizmia knare antahintahia omanene. Hagi mago 5fu'a vene omase mofane'mokizmia knare antahintahi me'ne.
3 愚かな娘たちは、ともしびは持っていたが、油を用意しておかなかった。
Hagi knare antahintahima omanenea mofane'mo'za rampe tavi zamia eri'nazanagi, mago'a masevena e'ori'naze.
4 賢い娘たちは、自分のともしびといっしょに、入れ物に油を入れて持っていた。
Hu'neanagi knare antahintahima me'nea mofane'mo'za tafero zamifina mago'a masevena eririza rampe tavi zaminena vu'naze.
5 花婿が来るのが遅れたので、みな、うとうとして眠り始めた。
Hagi a'ma erinaku'ma hu'nea nera kora omegeno zamu toko hige'za mase'naze.
6 ところが、夜中になって、『そら、花婿だ。迎えに出よ。』と叫ぶ声がした。
Hianagi kenage amu'nompi mago ne'mo kezatino, A'ma eri nera hago e'ne! Atiramita eme keho! Hige'za,
7 娘たちは、みな起きて、自分のともしびを整えた。
anante ana maka mofanemo'za oti'za tavizmi erira hu'naze.
8 ところが愚かな娘たちは、賢い娘たちに言った。『油を少し私たちに分けてください。私たちのともしびは消えそうです。』
Anante knare antahintahima omane'nemo'za, knare antahintahima me'nemokizmia zmantahige'za, mago'a masavena tamiho, na'ankure tavi timo'a asu nehie huza hazage'za,
9 しかし、賢い娘たちは答えて言った。『いいえ、あなたがたに分けてあげるにはとうてい足りません。それよりも店に行って、自分のをお買いなさい。』
knare antahintahima eri'namo'za kenona huzamante'za, i'o masave timo'a tamagri'ene tagri'enena knarera huorantegosianki, feno nontega vuta, tamagra su'zana ome miza seho hu'naze.
10 そこで、買いに行くと、その間に花婿が来た。用意のできていた娘たちは、彼といっしょに婚礼の祝宴に行き、戸がしめられた。
Ana masave mizasenaku nevazageno, a'ma eriku'ma hu'nea nera ege'za, tro'ma hu'za mani'naza mofa'nemo'za, aravehu ne'zama retro hunte'nea nompi agrane marerizageno kahana erigi'ne.
11 そのあとで、ほかの娘たちも来て、『ご主人さま、ご主人さま。あけてください。』と言った。
Henka ana knare antahizazmi omane 5fu'a mofa'nemo'za e'za Ramoke, Ramoke kahana anagiranto hu'naze.
12 しかし、彼は答えて、『確かなところ、私はあなたがたを知りません。』と言った。
Hianagi kenona huzamanteno, tamage hu'na neramasmue, nagra tamagena antahina osu'noe.
13 だから、目をさましていなさい。あなたがたは、その日、その時を知らないからです。
E'ina hu'negu kva huta maniho, na'ankure Vahe'mofo Mofavrema ete esiankna ontahi'naze.
14 天の御国は、しもべたちを呼んで、自分の財産を預け、旅に出て行く人のようです。
Mago'ane Jisasi'a anage hu'ne, mona kuma'mo'a amanahukna hu'ne, Mago ne'mo'a ru kaziga umanigeno enaku nehuno, eri'za vahe'a kehutru huno, zamagri'zmi avamente zago'a refako huzami'ne.
15 彼は、おのおのその能力に応じて、ひとりには五タラント、ひとりには二タラント、もうひとりには一タラントを渡し、それから旅に出かけた。
Hagi mago'mofona 5tauseni'a zago amino, mago'mofona 2 tauseni'a zago amino, magomofona 1tauseni zago ami'ne. Hanave zamimofo avamente refako huzamiteno, atreno afete kana vu'ne.
16 五タラント預かった者は、すぐに行って、それで商売をして、さらに五タラントもうけた。
Anama kva amo'ma nevigeno, ame huno 5 tauseni'a zagoma eri'nea ne'mo'a, ana zagonuti eri'za erino mago'ane 5 tauseni'a zago eri fore hu'ne.
17 同様に、二タラント預かった者も、さらに二タラントもうけた。
Anahu kna huno 2 tauseni'a zago eri'nea ne'mo'a, mago'ane 2 tauseni'a zago erifore hu'ne.
18 ところが、一タラント預かった者は、出て行くと、地を掘って、その主人の金を隠した。
Hu'neanagi 1 tauseni'a zagoma eri'nea eri'za ne'mo'a, mopafi keri ome kafino kva'amofo zagoa asente'ne.
19 さて、よほどたってから、しもべたちの主人が帰って来て、彼らと清算をした。
Hagi zazakna kva zimimo'a umaniteno, eno kazokzo eri'za naga'a ke hutru huno, zagoma zami'nea zago eri fatgo huno kenaku zamantahige'ne.
20 すると、五タラント預かった者が来て、もう五タラント差し出して言った。『ご主人さま。私に五タラント預けてくださいましたが、ご覧ください。私はさらに五タラントもうけました。』
5 tauseni'a zagoma eri'nea eri'za ne'mo'a, mago'ene 5 tauseni'a zagoa eri agofetu huno eno amanage hu'ne. Ramoke kagra antahi naminkama 5 tauseni'a zagoma nami'nana zagoreti, mago'ane 5 tauseni'a zago eri agofetu hu'na zagoa erifore hu'noe higeno,
21 その主人は彼に言った。『よくやった。良い忠実なしもべだ。あなたは、わずかな物に忠実だったから、私はあなたにたくさんの物を任せよう。主人の喜びをともに喜んでくれ。』
kva'amo'a kenona hunteno, knare'zantfa hane, kagra knare hunka fatgo eri'za nere. Osi'a zantera knare hunka kegava hanku, Kagra kavare antesnugenka rama'a zante kegava krigahane. Hagi enka Nagrane muse eme huo hu'ne.
22 二タラントの者も来て言った。『ご主人さま。私は二タラント預かりましたが、ご覧ください。さらに二タラントもうけました。』
Anante 2 tauseni'a zagoma eri'nea ne'mo eno amanage hu'ne, ramoka, antahi naminkama 2 tauseni'a zago nami'nantetira ko, ete 2 tauseni'a zago eriagofetu hu'noe higeno,
23 その主人は彼に言った。『よくやった。良い忠実なしもべだ。あなたは、わずかな物に忠実だったから、私はあなたにたくさんの物を任せよう。主人の喜びをともに喜んでくれ。』
kva'amo ke nona huno, knare'zantfa hane, kagra knare hunka fatgo eriza nere, osi'a zantera knare hunka kegava hanku, Nagra kavarentesnugenka rama'a zante ke kva krigahane. Hagi enka Nagranena musena eme huo hu'ne.
24 ところが、一タラント預かっていた者も来て、言った。『ご主人さま。あなたは、蒔かない所から刈り取り、散らさない所から集めるひどい方だとわかっていました。
Anante 1tauseni'a zagoma eri'nea eri'za ne'mo eno amanage hu'ne, Ramoka kagra himamu ne' mani'nankena kage'na antahi'na hu'noe, kagra ohankre'nana hoza nevsagenka, avimza orani'nana ne'za nevasganku,
25 私はこわくなり、出て行って、あなたの一タラントを地の中に隠しておきました。さあどうぞ、これがあなたの物です。』
kagoro hugante'na zagoka'a keri ome kafi'na mopafi asente'noreti, ama ana maka zago ka'a vati'na eri'na oanki ko higeno,
26 ところが、主人は彼に答えて言った。『悪いなまけ者のしもべだ。私が蒔かない所から刈り取り、散らさない所から集めることを知っていたというのか。
kva'amo kenona hunteno, kagra haviza hunka, eri'za e'ori ne' mani'nane. Kagra ko nagenka nantahinka hu'nane, ohankre'noa hoza nevasage'na, avimza orani'noa ne'za enerugu,
27 だったら、おまえはその私の金を、銀行に預けておくべきだった。そうすれば私は帰って来たときに、利息がついて返してもらえたのだ。
kagra zagoni'a zago nompi ome ante'nankeno, mago'ane zagoa erifore nehige'na, ete eme eruresine.
28 だから、そのタラントを彼から取り上げて、それを十タラント持っている者にやりなさい。』
E'ina hu'negu zagoa agripintira eritma, 10 tauseni'a zagoma eri'nemofo amiho hu'ne.
29 だれでも持っている者は、与えられて豊かになり、持たない者は、持っているものまでも取り上げられるのです。
Na'ankure mago'azama ante'nesamo'za mago'ane eneri'za, zamesi' nesiazana rama'a erigahaze. Hu'neanagi mago'a zama onte'nesimofompintira eri'nesnia zana eritregahie.
30 役に立たぬしもべは、外の暗やみに追い出しなさい。そこで泣いて歯ぎしりするのです。
Hagi ama kefo eri'za nera avreta fegi'a kumzu hanimpi ome matevuta atreho, e'i anampina vahe'mo'za zavi krafa nehu'za, zamave anikreki hugahaze.
31 人の子が、その栄光を帯びて、すべての御使いたちを伴って来るとき、人の子はその栄光の位に着きます。
Hagi Vahe'mofo Mofavremo ete hanave'afine masa zama'afima mika ankero zaga'anema esuno'a, Agra masa nentake tra'are emanigahie.
32 そして、すべての国々の民が、その御前に集められます。彼は、羊飼いが羊と山羊とを分けるように、彼らをより分け、
Mika kokankokati vea'mo'za Agri avure emeritru hanageno afu kva nemo, afu kevufinti memene sipisipi afutami refako hugantugma hiankna huno, zamazeri kantugma hugahie.
33 羊を自分の右に、山羊を左に置きます。
Sipisipi afu'tmina, Agra aza tamaga kaziga zmavrenenteno, meme afutamina aza hoga kaziga zamavarentegahie.
34 そうして、王は、その右にいる者たちに言います。『さあ、わたしの父に祝福された人たち。世の初めから、あなたがたのために備えられた御国を継ぎなさい。
Anante kinimo'a azantmaga kazigama mani'namokizimigura amanage huno hugahie. Nafa'nimo'a asomu huramante'neanki, etma mona mopa tro osu'nenoma retro huramante'nea kuma emeriho hugahie.
35 あなたがたは、わたしが空腹であったとき、わたしに食べる物を与え、わたしが渇いていたとき、わたしに飲ませ、わたしが旅人であったとき、わたしに宿を貸し、
Na'ankure nagama'netegeta Nagrira ne'za namizage'na ne'noe. Tinku nave'nesigeta Nagrira tina namizage'na ne'noe. Nantu vahe Nagra neogetma nontamifi navrente'naze.
36 わたしが裸のとき、わたしに着る物を与え、わたしが病気をしたとき、わたしを見舞い、わたしが牢にいたとき、わたしをたずねてくれたからです。』
Navufa navapa mani'nogetma Nagrira kukena hunante'naze. Kri eri'nogeta Nagrira kegava hunante'naze, Kina nompi mani'nogeta, Nagrira eme nage'naze hanige'za,
37 すると、その正しい人たちは、答えて言います。『主よ。いつ、私たちは、あなたが空腹なのを見て、食べる物を差し上げ、渇いておられるのを見て、飲ませてあげましたか。
anante fatgo vahe'mo'za ke nona hunte'za, Ramoke, nazumepaga kagakura nehanketa ne'zana kami'none? Inazupa tinkura kave'nesigeta, kamunkenka ne'nane?
38 いつ、あなたが旅をしておられるときに、泊まらせてあげ、裸なのを見て、着る物を差し上げましたか。
Nazumepaga kagonkenka Kagra nantu vahera neanketa kavare nontifina kante'none? Nazupa Kagra kavufa kavapara mani'nanketa, kukena hugante'none?
39 また、いつ、私たちは、あなたのご病気やあなたが牢におられるのを見て、おたずねしましたか。』
Nazumepaga kagonkenka, Kagra kria eri'nane, nazupa Kagra kina nompina mani'nanketa, ome kagenone?
40 すると、王は彼らに答えて言います。『まことに、あなたがたに告げます。あなたがたが、これらのわたしの兄弟たち、しかも最も小さい者たちのひとりにしたのは、わたしにしたのです。』
Kini ne'mo kenona huzmanteno amanage hugahie, tamage hu'na neramasamue, amama zamagima omane nafuhe'impinti mago zmimofoma nankna avu'ava huzmante'nazana, Nagri hunante'naze.
41 それから、王はまた、その左にいる者たちに言います。『のろわれた者ども。わたしから離れて、悪魔とその使いたちのために用意された永遠の火にはいれ。 (aiōnios g166)
Nehuno anante aza hoga kazigama mani'namokizmia amanage huzmantegahie, tamagra kazusifi mani'naze, maniganeta kefo nemofone, ankero naga'amofoma retro'ma huzmante'nea tevava tevefi ufreho. (aiōnios g166)
42 おまえたちは、わたしが空腹であったとき、食べる物をくれず、渇いていたときにも飲ませず、
Na'ankure naga'ma netegeta magore hutma ne'zana namizage'na one'noe. Tinku nave'nesigeta magore hutma tina afi onami'naze.
43 わたしが旅人であったときにも泊まらせず、裸であったときにも着る物をくれず、病気のときや牢にいたときにもたずねてくれなかった。』
Nantu vahe neogeta nontimifina navre onte'naze. Navufa navapama mani'nogetma kukena huonante'naze. Krima eri'noane, kina nompima mani'nogeta eme onage'naze.
44 そのとき、彼らも答えて言います。『主よ。いつ、私たちは、あなたが空腹であり、渇き、旅をし、裸であり、病気をし、牢におられるのを見て、お世話をしなかったのでしょうか。』
Ana vahe'mo'za kenona huntegahaze, Ramoka, nazu'mepa kagonkenka kagakura hu'nane, hifi tinkura kavesi'ne, hifi nantu vahera e'nane, hifi kavufa kavapa mani'nanketa, kukena huogante'none, hifi kria eri'nane, hifi kina nompina mani'nanketa kaza osu'none?
45 すると、王は彼らに答えて言います。『まことに、おまえたちに告げます。おまえたちが、この最も小さい者たちのひとりにしなかったのは、わたしにしなかったのです。』
Hanageno Agra ke nona huzmantegahie. Tamage hu'na neramasmue, amama zamagi omne'nea vahe'pinti, mago zmimofoma mago'zama huonte'nazana, Nagri huonante'naze.
46 こうして、この人たちは永遠の刑罰にはいり、正しい人たちは永遠のいのちにはいるのです。」 (aiōnios g166)
Hanige'za ana vahe'mo'za manigane'za mani'vava zamatazampi vugahaze. Hianagi fatgo vahe'mo'za mani'vava mani'zampi vugahaze. (aiōnios g166)

< マタイの福音書 25 >