< ルカの福音書 12 >

1 そうこうしている間に、おびただしい数の群衆が集まって来て、互いに足を踏み合うほどになった。イエスはまず弟子たちに対して、話しだされた。「パリサイ人のパン種に気をつけなさい。それは彼らの偽善のことです。
Kana ćidije pe but milja manuša, gaći kaj lije te uštaven jekh avere. O Isus angleder golestar lija te vaćarol pe sikadenđe: “Aračhen tumen taro kvasaco e farisejengo, so si dujemujengo.
2 おおいかぶされているもので、現わされないものはなく、隠されているもので、知られずに済むものはありません。
Golese kaj naj garado khanči so ni ka pučardol, thaj naj učhardo khanči so ni ka šundol angle savorende.
3 ですから、あなたがたが暗やみで言ったことが、明るみで聞かれ、家の中でささやいたことが、屋上で言い広められます。
Golese so si vaćardo ano mrako, ka šundol ko svetlo. Thaj sa so vaćarden čorale ko kan ane phangle sobe, tare krovura ka šundol!”
4 そこで、わたしの友であるあなたがたに言います。からだを殺しても、あとはそれ以上何もできない人間たちを恐れてはいけません。
“Al vaćarav tumenđe, amalalen, ma daran tare kola so šaj mudaren o telo, golestar khanči aver našti ćeren tumenđe!
5 恐れなければならない方を、あなたがたに教えてあげましょう。殺したあとで、ゲヘナに投げ込む権威を持っておられる方を恐れなさい。そうです。あなたがたに言います。この方を恐れなさい。 (Geenna g1067)
Ka vaćarav tumenđe kastar te daran. Daran taro Dol savo šaj mudarol thaj isi le zor te čhudol ani jag savi ni ačhol. Va, phenav tumenđe, lestar daran! (Geenna g1067)
6 五羽の雀は二アサリオンで売っているでしょう。そんな雀の一羽でも、神の御前には忘れられてはいません。
Ni li bićindon pandž čiriklja paše duj pare? Thaj ni jekha ni zabistrol o Dol.
7 それどころか、あなたがたの頭の毛さえも、みな数えられています。恐れることはありません。あなたがたは、たくさんの雀よりもすぐれた者です。
A tumenđe i tumare bala ko šoro si đinde. Golese ma daran! Tumen sen povredna tare pherdo čiriklja.”
8 そこで、あなたがたに言います。だれでも、わたしを人の前で認める者は、人の子もまた、その人を神の御使いたちの前で認めます。
“Gija vaćarav tumenđe: Dži jekh ko anglo manuša priznajil kaj pripadil manđe, le i me, o Čhavo e manušeso, ka priznajiv angle melekura.
9 しかし、わたしを人の前で知らないと言う者は、神の御使いたちの前で知らないと言われます。
Al ko man čhudol angle manuša, lestar i me ka odrekniv man angle Devlese melekura.
10 たとい、人の子をそしることばを使う者があっても、赦されます。しかし、聖霊をけがす者は赦されません。
Dži jekh ko vaćarol nesavo lafi protiv mande, protiv o Čhavo e manušeso, lese ka avol oprostimo. Al kova ko vaćarol bilačhe taro Sveto Duxo, lese ni ka avol oprostimo.
11 また、人々があなたがたを、会堂や役人や権力者などのところに連れて行ったとき、何をどう弁明しようか、何を言おうかと心配するには及びません。
Kana ka anen tumen anglo sudo ke sinagoge thaj angle šorutne thaj anglo vlast, ma daran sar ka branin tumen thaj so ka vaćaren.
12 言うべきことは、そのときに聖霊が教えてくださるからです。」
Golese kaj o Sveto Duxo ka sikavol tumen ane gova sato so trubul te vaćaren.”
13 群衆の中のひとりが、「先生。私と遺産を分けるように私の兄弟に話してください。」と言った。
Tegani vaćarda khoni tare manuša e Isusese: “Učitelju, vaćar mingre phralese te ulavol mancar kova so ačhada amenđe amaro dad.”
14 すると彼に言われた。「いったいだれが、わたしをあなたがたの裁判官や調停者に任命したのですか。」
O Isus phenda lese: “Manušeja, ko man čhuta sudija il delioc pe tumende?”
15 そして人々に言われた。「どんな貪欲にも注意して、よく警戒しなさい。なぜなら、いくら豊かな人でも、その人のいのちは財産にあるのではないからです。」
Thaj vaćarda savorenđe o Isus: “Dičhen thaj aračhen tumen tari pohlepa! I sa gaći barvalipe te avol manuše, leso džuvdipe ni avol golestar so isi le.”
16 それから人々にたとえを話された。 「ある金持ちの畑が豊作であった。
Pale gova o Isus vaćarda lenđe kava paramič: “Nesave barvale manušesi phuv bijanda but bijandipe.
17 そこで彼は、心の中でこう言いながら考えた。『どうしよう。作物をたくわえておく場所がない。』
Dija gođi ane peste vaćarindoj: ‘So ka ćerav? Naj ane soste te ćidav e milajeso ćidipe.’
18 そして言った。『こうしよう。あの倉を取りこわして、もっと大きいのを建て、穀物や財産はみなそこにしまっておこう。
Thaj vaćarda: ‘Kava ka ćerav! Ka peravav mingre thana taro điv thaj ka ćerav len pobare thaj gothe ka ćidav mingro điv thaj sa so isi man.
19 そして、自分のたましいにこう言おう。「たましいよ。これから先何年分もいっぱい物がためられた。さあ、安心して、食べて、飲んで、楽しめ。」』
Tegani ka vaćarav korkoro manđe: Isi tut baro barvalipe bute beršenđe. Ka odmori tut, ka xa, ka pije thaj ka veseli tut!’
20 しかし神は彼に言われた。『愚か者。おまえのたましいは、今夜おまえから取り去られる。そうしたら、おまえが用意した物は、いったいだれのものになるのか。』
Al o Dol lese vaćarda: ‘Bigođaleja! Vadži kaja rat ka lol pe ćiri duša tutar. Thaj kase ka ačhol sa gova so steknisadan?’
21 自分のためにたくわえても、神の前に富まない者はこのとおりです。」
Gija si kolesa savo ćidol pese barvalipe ki phuv, a ni ćidol barvalipe savo si šukar ane Devlese jakha.”
22 それから弟子たちに言われた。「だから、わたしはあなたがたに言います。いのちのことで何を食べようかと心配したり、からだのことで何を着ようかと心配したりするのはやめなさい。
Tegani o Isus pe sikadenđe phenda: “Golese vaćarav tumenđe: Ma daran za ko tumaro džuvdipe dal ka avol tumen so te xan, ni tumare telose so ka uraven!
23 いのちは食べ物よりたいせつであり、からだは着物よりたいせつだからです。
Golese kaj si o džuvdipe pobut taro xape thaj tumaro telo pobut taro urajipe.
24 烏のことを考えてみなさい。蒔きもせず、刈り入れもせず、納屋も倉もありません。けれども、神が彼らを養っていてくださいます。あなたがたは、鳥よりも、はるかにすぐれたものです。
Dičhen e gavranuren! Sar ni sejin, ni ćiden, naj len ni podrumo ni kaj čhuven o điv, thaj o Dol parvarol len Kozom sen tumen povredna tare čiriklja?
25 あなたがたのうちのだれが、心配したからといって、自分のいのちを少しでも延ばすことができますか。
A šaj li khoni tumendar golesa so brinil pe te baravol piro džuvdipe paše jekh đive?
26 こんな小さなことさえできないで、なぜほかのことまで心配するのですか。
Kana našti ni gova zala te ćeren, sose brinin tumen za ko sa aver?
27 ゆりの花のことを考えてみなさい。どうして育つのか。紡ぎもせず、織りもしないのです。しかし、わたしはあなたがたに言います。栄華を窮めたソロモンでさえ、このような花の一つほどにも着飾ってはいませんでした。
Dičhen e luluđa ki livada sar baron! Ni ćeren bući, ni suven pese šeja, a me vaćarav tumenđe kaj ni o caro o Solomon ane pe barvale šeja naj sasa urado sar jekh lendar.
28 しかし、きょうは野にあって、あすは炉に投げ込まれる草をさえ、神はこのように装ってくださるのです。ましてあなたがたには、どんなによくしてくださることでしょう。ああ、信仰の薄い人たち。
Te o Dol e čara gija uravol ko polje, savi si ađive thaj theara čhudol pe ani jag, dal ni ka brinil pe tumenđe vadži pobut? Sose gaći zala pačan?
29 何を食べたらよいか、何を飲んだらよいか、と捜し求めることをやめ、気をもむことをやめなさい。
Golese, ma brinin tumen, isi li tumen so te xan il so te pijen. Ma daran!
30 これらはみな、この世の異邦人たちが切に求めているものです。しかし、あなたがたの父は、それがあなたがたにも必要であることを知っておられます。
Gija ćeren ke kava sveto e manuša save ni džanen e Devlese. Tumaro Dad ano nebo džanol kaj sa gova trubul tumenđe.
31 何はともあれ、あなたがたは、神の国を求めなさい。そうすれば、これらの物は、それに加えて与えられます。
Nego roden o Carstvo e Devleso thaj aver ka dodol pe tumenđe.
32 小さな群れよ。恐れることはありません。あなたがたの父である神は、喜んであなたがたに御国をお与えになるからです。
Ma daran, mingre cikne bakre! Tumaro Dad manglja te dol tumen te aven ano Carstvo.
33 持ち物を売って、施しをしなさい。自分のために、古くならない財布を作り、朽ちることのない宝を天に積み上げなさい。そこには、盗人も近寄らず、しみもいためることがありません。
Bićinen so isi tumen thaj den e čororenđe! Ćeren tumenđe traste za ke pare save ni phuravon thaj barvalipe ko nebo savo ni ka ciknjol. Khoni našti te avol odori te čorol tumaro barvalipe thaj ni jekh moljco ni ka xal le.
34 あなたがたの宝のあるところに、あなたがたの心もあるからです。
Golese, kaj si tumaro barvalipe, gothe ka avol i tumaro ilo.”
35 腰に帯を締め、あかりをともしていなさい。
O Isus vaćarda lenđe: “Aven spremna thaj urade za ki bući thaj tumare svetiljke te aven phabarde,
36 主人が婚礼から帰って来て戸をたたいたら、すぐに戸をあけようと、その帰りを待ち受けている人たちのようでありなさい。
sar manuša save ađućaren pe gospodare savo iril pe taro abav, te aven spremna te putren lese kana resol thaj marol ko vudar.
37 帰って来た主人に、目をさましているところを見られるしもべたちは幸いです。まことに、あなたがたに告げます。主人のほうが帯を締め、そのしもべたちを食卓に着かせ、そばにいて給仕をしてくれます。
E kandine save si spremna thaj ađućaren pe gospodare te iril pe, ka aven blagoslovime. Čače vaćarav tumenđe, o gospodari korkoro ka uravol pe sar kandino thaj ka phenol lenđe te bešen thaj ka avol te kandol len thaj ka dol len te xan.
38 主人が真夜中に帰っても、夜明けに帰っても、いつでもそのようであることを見られるなら、そのしもべたちは幸いです。
O gospodari šaj ka avol ki opaš i rat il anglo uštipe taro sojipe. Blagoslovime si e kandine save ađućaren.
39 このことを知っておきなさい。もしも家の主人が、どろぼうの来る時間を知っていたなら、おめおめと自分の家に押し入られはしなかったでしょう。
A kava džanen: kana bi džanola o čherutno ke savo sato ka avol o čor, ne bi dola te avol leso čher phago.
40 あなたがたも用心していなさい。人の子は、思いがけない時に来るのですから。」
Thaj tumen aven spremna, golese so me, o Čhavo e manušeso, ka avav kana ni ka den gođi ane savo sato.”
41 そこで、ペテロが言った。「主よ。このたとえは私たちのために話してくださるのですか。それともみなのためなのですか。」
A o Petar pučlja e Isuse: “Gospode! Vaćare li amenđe e sikadenđe kaja paramič, il savorenđe?”
42 主は言われた。「では、主人から、その家のしもべたちを任されて、食事時には彼らに食べ物を与える忠実な思慮深い管理人とは、いったいだれでしょう。
A o Isus vaćarda lese: “Savo si devlikano thaj džanglo kandino kas leso gospodari ka čhuvol upreder pe čherese kandine te dol len te xan ko vreme?
43 主人が帰って来たときに、そのようにしているのを見られるしもべは幸いです。
Blagoslovimo si gova kandino kas o gospodari kana avol aračhol le sar ćerol gijate!
44 わたしは真実をあなたがたに告げます。主人は彼に自分の全財産を任せるようになります。
Čače vaćarav tumenđe, o gospodari pe sa piro barvalipe ka čhuvol e kandino.
45 ところが、もし、そのしもべが、『主人の帰りはまだだ。』と心の中で思い、下男や下女を打ちたたき、食べたり飲んだり、酒に酔ったりし始めると、
Ako vaćarol o kandino ane po ilo: ‘O gospodari ni ka avol sigate’ thaj lol te marol avere kandinen thaj e sluškinjen thaj xal em pijol thaj matol.
46 しもべの主人は、思いがけない日の思わぬ時間に帰って来ます。そして、彼をきびしく罰して、不忠実な者どもと同じめに会わせるに違いありません。
O gospodari ka avol ano đive kana vov ni ađućarol thaj ano sato kana ni dol gođi, ka čhinol e kandino ke kotora thaj ka čhuvol le maškar kola save ni pačan ano Dol.
47 主人の心を知りながら、その思いどおりに用意もせず、働きもしなかったしもべは、ひどくむち打たれます。
A kova kandino savo džanglja so leso gospodari manđol thaj naj spremno thaj ni ćerda pale leso manglipe ka avol but mardo.
48 しかし、知らずにいたために、むち打たれるようなことをしたしもべは、打たれても、少しで済みます。すべて、多く与えられた者は多く求められ、多く任された者は多く要求されます。
A okova kandino savo ni džanglja e gospodaresi volja, a ćerda khanči sose ka avol mardo, ka marol pe zala. Kase dija pe but, but ka rodol pe lestar. Kase poverimo but, po but ka rodol pe lestar.”
49 わたしが来たのは、地に火を投げ込むためです。だから、その火が燃えていたらと、どんなに願っていることでしょう。
Thaj o Isus vaćarda: “Me aviljem te čhudav i jag e sudosi ki phuv. O, sar bi mangava te avol već phabardi!
50 しかし、わたしには受けるバプテスマがあります。それが成し遂げられるまでは、どんなに苦しむことでしょう。
Al me trubul te krstima mučimasa thaj but manđe pharo sa dok ni ćerdol gova!
51 あなたがたは、地に平和を与えるためにわたしが来たと思っているのですか。そうではありません。あなたがたに言いますが、むしろ、分裂です。
Dal den gođi kaj me aviljem te anav mir ki phuv? Na, me aviljem te anav ulaipe maškare manuša.
52 今から、一家五人は、三人がふたりに、ふたりが三人に対抗して分かれるようになります。
Golese od akana ka aven ulade e pandž čherutne: trin manuša ka aven ke mingri rig, a duj ka aven protiv gola trin.
53 父は息子に、息子は父に対抗し、母は娘に、娘は母に対抗し、しゅうとめは嫁に、嫁はしゅうとめに対抗して分かれるようになります。」
Ka uštol o dad protiv o čhavo thaj o čhavo protiv o dad, i dej protiv i čhej thaj i čhej protiv i dej, i sasuj protiv i bori thaj i bori protiv piri sasuj.”
54 群衆にもこう言われた。「あなたがたは、西に雲が起こるのを見るとすぐに、『にわか雨が来るぞ。』と言い、事実そのとおりになります。
Thaj o Isus vaćarda e manušenđe: “Kana dičhen kaj e kale oblakura ćiden pe nakaro zapad tumen phenen: ‘Ka dolpese bršnd’, i gija avol.
55 また南風が吹きだすと、『暑い日になるぞ。』と言い、事実そのとおりになります。
Kana dičhen taro jug phurdol, vaćaren: ‘Ka avol tatipe’ thaj gija avol.
56 偽善者たち。あなたがたは地や空の現象を見分けることを知りながら、どうして今のこの時代を見分けることができないのですか。
Dujemujenđe! O muj e phuvako thaj neboso pindžaren, a sar ni pindžaren akala znakura so ćerdon akana?
57 また、なぜ自分から進んで、何が正しいかを判断しないのですか。
Tumen korkore trubul te džanen so si šukar!
58 あなたを告訴する者といっしょに役人の前に行くときは、途中でも、熱心に彼と和解するよう努めなさい。そうでないと、その人はあなたを裁判官のもとにひっぱって行きます。裁判官は執行人に引き渡し、執行人は牢に投げ込んでしまいます。
Te khoni tužil tumen zbog o dugo savo ni irisaden thaj inđarol tumen ko sudo, odrumal miri tut lesa, te ma vucil tut ko sudo, golese so o sudija šaj osudil tut thaj te dol tut ke piro manuš te phandol tut ano phanglipe.
59 あなたに言います。最後の一レプタを支払うまでは、そこから決して出られないのです。」
A ako phandol tut vaćarav tuće: Ni ka iklje gothar dok ni poćine dži i paluni para.”

< ルカの福音書 12 >