< 箴言 知恵の泉 29 >

1 しばしばしかられても、なおかたくなな者は、たちまち打ち敗られて助かることはない。
Ngʼat masiko katoke tek bangʼ siem mangʼeny ibiro tieko apoya nono maonge konyruok.
2 正しい者が権力を得れば民は喜び、悪しき者が治めるとき、民はうめき苦しむ。
Ka joma kare dhiyo nyime, ji mor, ka joricho ema otelo e loch ji ywak ka gichur.
3 知恵を愛する人はその父を喜ばせ、遊女に交わる者はその資産を浪費する。
Ngʼat mohero rieko miyo wuon mare mor, to ngʼat momako osiep kod jachode ketho mwandune.
4 王は公儀をもって国を堅くする、しかし、重税を取り立てる者はこれを滅ぼす。
Gi adiera ema ruoth miyo piny bet mochungʼ motegno, to ngʼat mawuor ne asoya muke magoye piny.
5 その隣り人にへつらう者は、彼の足の前に網を張る。
Ngʼat mawuondo jabute ochiko obadho e tiende.
6 悪人は自分の罪のわなに陥る、しかし正しい人は喜び楽しむ。
Ngʼat marach dwodore e obadho mar richone owuon, to ngʼat makare nyalo wer mobed mamor.
7 正しい人は貧しい者の訴えをかえりみる、悪しき人はそれを知ろうとはしない。
Ngʼat makare winjo ywak jochan mondo otimnegi gima kare, to ngʼat marach ok dew gimoro.
8 あざける人は町を乱し、知恵ある者は怒りを静める。
Joma jaro ji kelo koko e dala, to jomariek ringo aa e mirima.
9 知恵ある人が愚かな人と争うと、愚かな者はただ怒り、あるいは笑って、休むことがない。
Ka ngʼat mariek odhiyo gi ngʼat mofuwo e od bura, to ngʼat mofuwo goyo koko kendo jero, kendo kwe bedo maonge.
10 血に飢えている人は罪のない者を憎む、悪しき者は彼の命を求める。
Joma ohero chwero remo mon kod jogo modimbore, kendo gidwaro yo mar nego joma jo-ratiro.
11 愚かな者は怒りをことごとく表わし、知恵ある者は静かにこれをおさえる。
Ngʼat mofuwo chiwore duto komwomore amwoma e mirimbe, to ngʼat mariek ritore ka ogare.
12 もし治める者が偽りの言葉に聞くならば、その役人らはみな悪くなる。
Ka ruoth thoro chiko ite ne miriambo, to jootene duto bedo joma timbegi richo.
13 貧しい者と、しえたげる者とは共に世におる、主は彼ら両者の目に光を与えられる。
Jachan gi ngʼat mahinyo ji nigi gimoro achiel machalre: Jehova Nyasaye miyogi wenge maneno kargi ji ariyogo.
14 もし王が貧しい者を公平にさばくならば、その位はいつまでも堅く立つ。
Ka ruoth ongʼado bura ne jochan kod adiera, kom ruodhe biro bedo moritore ma ok hinyre.
15 むちと戒めとは知恵を与える、わがままにさせた子はその母に恥をもたらす。
Ka ichwado nyathi kendo ikwere eka ikonye bedo mariek to nyathi ma owe aweya kelo wichkuot ne min mare.
16 悪しき者が権力を得ると罪も増す、正しい者は彼らの倒れるのを見る。
Ka jaricho dhiyo nyime maber, e kaka richo bende medore, to joma kare biro neno podho margi.
17 あなたの子を懲しめよ、そうすれば彼はあなたを安らかにし、またあなたの心に喜びを与える。
Kum wuodi, to obiro miyi kwe; kendo obiro kelo mor ne chunyi.
18 預言がなければ民はわがままにふるまう、しかし律法を守る者はさいわいである。
Kama onge lek, to ji chunygi aa to ngʼama orito chik en ngʼat mogwedhi.
19 しもべは言葉だけで訓練することはできない、彼は聞いて知っても、心にとめないからである。
Misumba ok nyal kony kirieye mana gi wach kende; kata bed ni owinjo, to ok obi rwako.
20 言葉の軽率な人を見るか、彼よりもかえって愚かな者のほうに望みがある。
Bende ineno ngʼato ma wuoyo ka rikni mapiyo piyo? Nitie geno mathoth kuom ngʼat mofuwo maloye.
21 しもべをその幼い時からわがままに育てる人は、ついにはそれを自分のあとつぎにする。
Ka ngʼato omiyo misumbane gik moko duto chakre ka en rawera, obiro kelo kuyo e gikone.
22 怒る人は争いを起し、憤る人は多くの罪を犯す。
Ngʼat ma iye owangʼ kelo masira, to ngʼat makecho piyo timo richo mathoth.
23 人の高ぶりはその人を低くし、心にへりくだる者は誉を得る。
Sunga ngʼato ema miyo opodho, to ngʼat ma chunye muol yudo pak.
24 盗びとにくみする者は自分の魂を憎む、彼はのろいを聞いても何事をも口外しない。
Ngʼat makonyo jakuo mondo okwal ema bedo jasike owuon; nikech osekwongʼore kendo ok onyal bedo janeno.
25 人を恐れると、わなに陥る、主に信頼する者は安らかである。
Luoro mar dhano biro nyisore ni en gima duodo ngʼato, to ngʼat mogeno kuom Jehova Nyasaye orite maonge hinyruok.
26 治める者の歓心を得ようとする人は多い、しかし人の事を定めるのは主による。
Ji mangʼeny dwaro mondo girom gi ruoth, to en mana kuom Jehova Nyasaye ema adiera yudoree.
27 正しい人は不正を行う人を憎み、悪しき者は正しく歩む人を憎む。
Joma kare mon gi joma ok jo-adiera, to joricho mon gi joma oriere tir.

< 箴言 知恵の泉 29 >