< 箴言 知恵の泉 29 >

1 しばしばしかられても、なおかたくなな者は、たちまち打ち敗られて助かることはない。
Toelthamnah a om lalah a rhawn aka mangkhak sak hlang tah hoeihnah om kolla pahoi khaem ni.
2 正しい者が権力を得れば民は喜び、悪しき者が治めるとき、民はうめき苦しむ。
Hlang dueng a pul vaengah pilnam a kohoe. Tedae halang loh a taemrhai vaengah pilnam huei.
3 知恵を愛する人はその父を喜ばせ、遊女に交わる者はその資産を浪費する。
Cueihnah aka lungnah hlang loh a napa ko a hoe sak. Tedae pumyoi neh aka luem loh boeirhaeng khaw a milh sak.
4 王は公儀をもって国を堅くする、しかし、重税を取り立てる者はこれを滅ぼす。
Tiktamnah dongah ni manghai loh khohmuen a pai sak. Tedae kapbaih aka ca hlang loh khohmuen a koengloeng.
5 その隣り人にへつらう者は、彼の足の前に網を張る。
A hui taengah aka hoem hlang khaw amah khokan dongah ni lawk a tung coeng.
6 悪人は自分の罪のわなに陥る、しかし正しい人は喜び楽しむ。
Hlang boethae loh boekoeknah neh hlaeh a tung. Tedae aka dueng tah tamhoe tih a kohoe.
7 正しい人は貧しい者の訴えをかえりみる、悪しき人はそれを知ろうとはしない。
Aka dueng long tah tattloel kah dumlai a ming pah. Halang long tah mingnah pataeng a yakming moenih.
8 あざける人は町を乱し、知恵ある者は怒りを静める。
Saipaat hlang rhoek loh khorha a sat. Tedae hlang cueih rhoek long tah thintoek pataeng a dolh.
9 知恵ある人が愚かな人と争うと、愚かな者はただ怒り、あるいは笑って、休むことがない。
Hlang cueih loh hlang ang taengah lai a thui. Tedae a tlai phoeiah tah luem puei cakhaw mongnah om mahpawh.
10 血に飢えている人は罪のない者を憎む、悪しき者は彼の命を求める。
Thii aka hal hlang rhoek loh cuemthuek te a hmuhuet uh. Tedae aka thuem rhoek long tah a hinglu a toem pah.
11 愚かな者は怒りをことごとく表わし、知恵ある者は静かにこれをおさえる。
Aka ang loh a mueihla khaw boeih a poh. Tedae aka cueih long tah a hnuk ah domyok a ti.
12 もし治める者が偽りの言葉に聞くならば、その役人らはみな悪くなる。
A hong ol aka hnatung loh a taemrhai vaengah, a bibi rhoek khaw boeih halang uh.
13 貧しい者と、しえたげる者とは共に世におる、主は彼ら両者の目に光を与えられる。
Khodaeng neh hlang kah a hnaephnapnah a humcui rhoi vaengah, BOEIPA loh a boktlap la mik a tueng sak.
14 もし王が貧しい者を公平にさばくならば、その位はいつまでも堅く立つ。
A ngolkhoel cikngae yoeyah sak ham atah, tattloel ham khaw manghai loh oltak neh lai a tloek pah.
15 むちと戒めとは知恵を与える、わがままにさせた子はその母に恥をもたらす。
Cungcik neh toelthamnah loh cueihnah a paek. Tedae a hlahpham camoe loh a manu yah a bai.
16 悪しき者が権力を得ると罪も増す、正しい者は彼らの倒れるのを見る。
Halang rhoek a pul vaengah boekoek khaw pul. Tedae aka dueng long tah amih a cungkunah lam ni a hmuh eh.
17 あなたの子を懲しめよ、そうすれば彼はあなたを安らかにし、またあなたの心に喜びを与える。
Na capa te toel lamtah na duem bitni. Na hinglu ham khaw buhmong m'paek ni.
18 預言がなければ民はわがままにふるまう、しかし律法を守る者はさいわいである。
Mangthui a om pawt atah pilnam khaw pam. Tedae olkhueng aka ngaithuen tah a yoethen pai.
19 しもべは言葉だけで訓練することはできない、彼は聞いて知っても、心にとめないからである。
Ol bueng neh sal a toel thai moenih. Yakming cakhaw hlat hae mahpawh.
20 言葉の軽率な人を見るか、彼よりもかえって愚かな者のほうに望みがある。
A ol neh aka cahawt hlang khaw na hmuh coeng. Anih lakah hlang ang taengah ngaiuepnah om ngai.
21 しもべをその幼い時からわがままに育てる人は、ついにはそれを自分のあとつぎにする。
A sal te a camoe lamloh aka dom tah, a hmailong ah khoemtloel la a coeng pah ni.
22 怒る人は争いを起し、憤る人は多くの罪を犯す。
Thintoek hlang loh olpungkacan a huek tih, kosi boei khaw boekoek la muep om.
23 人の高ぶりはその人を低くし、心にへりくだる者は誉を得る。
Hlang kah a hoemnah loh amah a kunyun sak. Te dongah a mueihla tlarhoel tah thangpomnah loh a moem.
24 盗びとにくみする者は自分の魂を憎む、彼はのろいを聞いても何事をも口外しない。
Hlanghuen taengah boe aka soep tah, a hinglu ni a hmuhuet coeng. Thaephoeinah ya cakhaw, thui thai mahpawh.
25 人を恐れると、わなに陥る、主に信頼する者は安らかである。
Hlang kah thuennah loh hlaeh ni a tung eh. Tedae BOEIPA dongah aka pangtung tah sueng.
26 治める者の歓心を得ようとする人は多い、しかし人の事を定めるのは主による。
Aka taemrhai kah maelhmai khaw muep a tlap uh. Tedae hlang taengkah laitloeknah tah BOEIPA hut ni.
27 正しい人は不正を行う人を憎み、悪しき者は正しく歩む人を憎む。
Hlang dueng long tah dumlai te tueilaehkoi a ti. Tedae halang long tah longpuei aka thuem te tueilaehkoi a ti van.

< 箴言 知恵の泉 29 >