< 哀歌 3 >

1 わたしは彼の怒りのむちによって、悩みにあった人である。
Ko au ko e tangata kuo mamata ki he mamahi ʻi he meʻa tā ʻa hono houhau.
2 彼はわたしをかり立てて、光のない暗い中を歩かせ、
Kuo ne tataki au mo ʻomi au ki he poʻuli, kae ʻikai ki he maama.
3 まことにその手をしばしばかえて、ひねもすわたしを攻められた。
Ko e moʻoni kuo ne liliu kiate au, ʻoku ne liliu hono nima kiate au ʻi he ʻaho kotoa.
4 彼はわが肉と皮を衰えさせ、わが骨を砕き、
Ko hoku kili mo hoku kakano kuo ne ngaohi ke motuʻa; kuo ne fesiʻi hoku ngaahi hui.
5 苦しみと悩みをもって、わたしを囲み、わたしを閉じこめ、
Kuo ne langaʻi meʻa kiate au, pea kuo ne takatakai au ʻaki ʻae kona mo e mamahi.
6 遠い昔に死んだ者のように、暗い所に住まわせられた。
Kuo ne fokotuʻu au ʻi he ngaahi potu fakapoʻuli, ʻo hangē ko kinautolu naʻe pekia ʻi muʻa.
7 彼はわたしのまわりに、かきをめぐらして、出ることのできないようにし、重い鎖でわたしをつながれた。
Kuo ne ʻāʻi takatakai au pea ʻoku ʻikai te u faʻa hao kituʻa: kuo ne fakamamafa ʻa ʻeku haʻi ukamea.
8 わたしは叫んで助けを求めたが、彼はわたしの祈をしりぞけ、
‌ʻO kau ka tangi foki mo kalanga, ʻoku ne taʻetokangaʻi ʻeku kole.
9 切り石をもって、わたしの行く道をふさぎ、わたしの道筋を曲げられた。
Kuo ne ʻāʻi hoku ngaahi hala ʻaki ʻae ngaahi maka kuo tā, kuo ne fakapikoʻi hoku ngaahi hala.
10 彼はわたしに対して待ち伏せするくまのように、潜み隠れるししのように、
Naʻa ne hangē ha pea ʻoku toitoi kiate au, pea hangē ha laione ʻi he ngaahi potu lilo.
11 わが道を離れさせ、わたしを引き裂いて、見るかげもないみじめな者とし、
Kuo ne mimioʻi hoku ngaahi ʻaluʻanga, pea kuo ne haehae au fakaikiiki: kuo ne ngaohi au ke lala pe.
12 その弓を張って、わたしを矢の的のようにされた。
Kuo ne teke ʻa ʻene kaufana, pea kuo ne fokotuʻu au ko e fakaʻilonga ki he ngahau.
13 彼はその箙の矢をわたしの心臓に打ち込まれた。
Kuo ne pule ki he ngaahi ngahau ʻo ʻene tangai ke ʻasi ki hoku ngaahi kongaloto.
14 わたしはすべての民の物笑いとなり、ひねもす彼らの歌となった。
Ko e manukiʻanga au ki hoku kakai; pea ko ʻenau tāʻanga ʻi he ʻaho kotoa pē.
15 彼はわたしを苦い物で飽かせ、にがよもぎをわたしに飲ませられた。
Kuo ne fakafonu au ʻaki ʻae kona, kuo ne fakakonaʻi au ʻaki ʻae konaʻiʻī.
16 彼は小石をもって、わたしの歯を砕き、灰の中にわたしをころがされた。
Kuo ne fesiʻi foki hoku kau nifo ʻaki ʻae kilikili, kuo ne pani au ʻaki ʻae efu.
17 わが魂は平和を失い、わたしは幸福を忘れた。
Pea kuo ke hiki hoku laumālie ke mamaʻo mei he melino: naʻe ngalo ʻiate au ʻae monūʻia.
18 そこでわたしは言った、「わが栄えはうせ去り、わたしが主に望むところのものもうせ去った」と。
Pea ne u pehē, “Ko ʻeku mālohi mo ʻeku ʻamanaki kuo ʻauha meia Sihova;”
19 どうか、わが悩みと苦しみ、にがよもぎと胆汁とを心に留めてください。
‌ʻI heʻeku manatu ki hoku mahaki pea mo ʻeku mamahi, ʻae kona pea mo e ʻahu.
20 わが魂は絶えずこれを思って、わがうちにうなだれる。
‌ʻOku kei manatu ki ai hoku laumālie, pea ʻoku angavaivai ia ʻiate au.
21 しかし、わたしはこの事を心に思い起す。それゆえ、わたしは望みをいだく。
Ko ia ʻoku ou fakamanatu ki hoku loto, pea ko ia ʻoku ou kei maʻu ai ʻae ʻamanaki.
22 主のいつくしみは絶えることがなく、そのあわれみは尽きることがない。
Ko e meʻa ʻi he ʻaloʻofa ʻa Sihova ʻoku ʻikai te tau ʻauha, koeʻuhi ʻoku ʻikai ke ngata ʻene manavaʻofa.
23 これは朝ごとに新しく、あなたの真実は大きい。
‌ʻOku foʻou ia ʻi he pongipongi kotoa pē, ʻoku lahi hoʻo angatonu.
24 わが魂は言う、「主はわたしの受くべき分である、それゆえ、わたしは彼を待ち望む」と。
‌ʻOku pehē ʻe hoku laumālie, “Ko hoku tofiʻa ʻa Sihova: ko ia te u ʻamanaki lelei ʻiate ia.”
25 主はおのれを待ち望む者と、おのれを尋ね求める者にむかって恵みふかい。
‌ʻOku lelei ʻa Sihova kiate kinautolu ʻoku tatali kiate ia, ki he laumālie ʻoku kumi kiate ia.
26 主の救を静かに待ち望むことは、良いことである。
‌ʻOku lelei ki he tangata ke ne ʻamanaki, pea ne tatali fakatatoka foki ki he fakamoʻui meia Sihova.
27 人が若い時にくびきを負うことは、良いことである。
‌ʻOku lelei ki he tangata ke ne fua ʻae haʻamo ʻi heʻene kei talavou.
28 主がこれを負わせられるとき、ひとりすわって黙しているがよい。
‌ʻOku ne nofo tokotaha pe, pea ʻoku longo pe, koeʻuhi kuo ne fua ia ʻe ia pe.
29 口をちりにつけよ、あるいはなお望みがあるであろう。
‌ʻOku ne ʻai hono ngutu ʻi he efu, ko e meʻa naʻa ʻoku kei ai ha ʻamanaki.
30 おのれを撃つ者にほおを向け、満ち足りるまでに、はずかしめを受けよ。
‌ʻOku ne tuku hono kouʻahe kiate ia ʻoku ne taaʻi ia: ʻoku ne pito ʻaupito ʻi he lauʻi kovi.
31 主はとこしえにこのような人を捨てられないからである。
He koeʻuhi ʻe ʻikai liʻaki ke lauikuonga ʻe Sihova:
32 彼は悩みを与えられるが、そのいつくしみが豊かなので、またあわれみをたれられる。
He kapau te ne fakamamahi, ka te ne manavaʻofa foki ʻo fakatatau ki hono lahi ʻo ʻene ngaahi ʻaloʻofa.
33 彼は心から人の子を苦しめ悩ますことをされないからである。
He ʻoku ʻikai te ne fie tautea, pe fakamamahi ʻae fānau ʻae tangata.
34 地のすべての捕われ人を足の下に踏みにじり、
Ke laiki ʻi hono lalo vaʻe ʻae ngaahi pōpula kotoa pē ʻo māmani,
35 いと高き者の前に人の公義をまげ、
Ke fakatafe ʻae totonu ʻoe tangata ʻi he ʻao ʻoe fofonga ʻoe Fungani Māʻoniʻoni,
36 人の訴えをくつがえすことは、主のよみせられないことである。
Ke kākaaʻi ʻae tangata ʻi hono fakamaauʻi ʻoku ʻikai lelei ai ʻa Sihova.
37 主が命じられたのでなければ、だれが命じて、その事の成ったことがあるか。
Ko hai ia ʻoku fakahā, pea ʻoku hoko ia, ʻo kapau ʻoku ʻikai ke fekau ʻe Sihova?
38 災もさいわいも、いと高き者の口から出るではないか。
‌ʻOku ʻikai ke ʻalu mei he fofonga ʻoe Fungani Māʻolunga ʻae lelei mo e kovi.
39 生ける人はどうしてつぶやかねばならないのか、人は自分の罪の罰せられるのを、つぶやくことができようか。
Ko e hā ʻoku lāunga ai ʻae tangata moʻui, ʻae tangata koeʻuhi ko e tautea ʻo ʻene ngaahi angahala?
40 われわれは、自分の行いを調べ、かつ省みて、主に帰ろう。
Ke tau kumi mo ʻahiʻahiʻi hotau ngaahi ʻaluʻanga, pea toe tafoki kia Sihova.
41 われわれは天にいます神にむかって、手と共に心をもあげよう。
Ke tau hiki hake hotau loto mo hotau nima ki he ʻOtua ʻi he ngaahi langi.
42 「わたしたちは罪を犯し、そむきました、あなたはおゆるしになりませんでした。
“Kuo mau fai talangataʻa, pea kuo mau angatuʻu: ʻoku teʻeki ai te ke fakamolemole.
43 あなたは怒りをもってご自分をおおい、わたしたちを追い攻め、殺して、あわれまず、
“Kuo ke ʻuʻufi ʻaki ʻae houhau, pea fakatangaʻi ʻakimautolu: kuo ke tāmateʻi pea naʻe ʻikai te ke manavaʻofa.
44 また雲をもってご自分をおおい、祈を通じないようにし、
Kuo ke ʻufiʻufi koe ʻaki ʻae ʻao, ke ʻoua naʻa ʻasi atu ʻa ʻemau kole.
45 もろもろの民の中に、わたしたちをちりあくたとなさいました。
Kuo ke ngaohi ʻakimautolu ko e efe mo e ʻotoʻota ʻi he lotolotonga ʻoe kakai.
46 敵はみなわたしたちをののしり、
“Kuo mafaʻa ʻae ngutu ʻa homau kau fili kotoa pē kiate kimautolu.
47 恐れと落し穴と、荒廃と滅亡とが、わたしたちに臨みました。
Kuo hoko mai ʻae manavahē mo e tauhele kiate kimautolu, ʻae lala mo e ʻauha.”
48 わが民の娘の滅びによって、わたしの目には涙の川が流れています。
‌ʻOku tafe hifo hoku mata, hangē ko e ngaahi vaitafe, koeʻuhi ko e ʻauha ʻae ʻofefine ʻo hoku kakai.
49 わが目は絶えず涙を注ぎ出して、やむことなく、
“ʻOku tafe hifo ʻa hoku mata, pea ʻikai ʻosi, ʻoku ʻikai siʻi ke tuku.
50 主が天から見おろして、顧みられる時にまで及ぶでしょう。
Ke ʻoua ke ʻafio mai ʻa Sihova, pea vakai mei he langi.
51 わが目はわが町のすべての娘の最期のゆえに、わたしを痛ませます。
Ko hoku mata ʻoku ne ueʻi hoku loto, koeʻuhi ko e ngaahi ʻofefine kotoa pē ʻo ʻeku kolo.
52 ゆえなくわたしに敵する者どもによって、わたしは鳥のように追われました。
“Naʻe tuli fakamamahi au ʻe hoku kau fili hangē ha manupuna, taʻehanoʻuhinga.
53 彼らは生きているわたしを穴の中に投げ入れ、わたしの上に石を投げつけました。
Kuo nau motuhi ʻeku moʻui ʻi he fale fakapōpula, pea kuo lī ha maka kiate au.
54 水はわたしの頭の上にあふれ、わたしは『断ち滅ぼされた』と言いました。
naʻe melemo hoku ʻulu ʻi he ngaahi vai; pea ne u toki pehē, ‘Kuo motuhi au.’
55 主よ、わたしは深い穴からみ名を呼びました。
“ʻE Sihova ne u ui ki ho huafa mei he fale fakapōpula taumamaʻo.
56 あなたはわが声を聞かれました、『わが嘆きと叫びに耳をふさがないでください』。
Kuo ke fanongo ki hoku leʻo; ʻoua naʻa ke fufū ho fofonga ki heʻeku mānava, ki heʻeku tangi.
57 わたしがあなたに呼ばわったとき、あなたは近寄って、『恐れるな』と言われました。
Naʻa ke ʻunuʻunu mai ʻo ofi ʻi he ʻaho ko ia ne u ui kiate koe: naʻa ke pehē, “ʻOua naʻa manavahē.”
58 主よ、あなたはわが訴えを取りあげて、わたしの命をあがなわれました。
“ʻE Sihova kuo ke langomakiʻi hoku laumālie; kuo ke huhuʻi ʻeku moʻui.
59 主よ、あなたはわたしがこうむった不義をごらんになりました。わたしの訴えをおさばきください。
‌ʻE Sihova kuo ke ʻafioʻi ki he kovi kuo fai kiate au, fakamaau ʻe koe ʻeku meʻa.
60 あなたはわたしに対する彼らの報復と、陰謀とを、ことごとくごらんになりました。
Kuo ke ʻafio ki heʻenau lili kotoa pē, mo ʻenau ngaahi filioʻi kiate au.
61 主よ、あなたはわたしに対する彼らのそしりと、陰謀とを、ことごとく聞かれました。
“ʻE ʻEiki kuo ke fanongo ki heʻenau taukae, pea mo ʻenau ngaahi filioʻi kiate au;
62 立ってわたしに逆らう者どものくちびると、その思いは、ひねもすわたしを攻めています。
‌ʻae loungutu ʻonautolu naʻe tuʻu hake kiate au, pea mo ʻenau fakatupu meʻa kiate au ʻi he ʻaho kotoa pē.
63 どうか、彼らのすわるをも、立つをも、みそなわしてください。わたしは彼らの歌となっています。
Vakai ki heʻenau nofo hifo mo ʻenau tuʻu hake; ko au ko ʻenau taʻanga.
64 主よ、彼らの手のわざにしたがって、彼らに報い、
“ʻE ʻEiki ke ke tuku kiate kinautolu ha totongi, ʻo fakatatau ki he ngāue ʻa honau nima.
65 彼らの心をかたくなにし、あなたののろいを彼らに注いでください。
Tuku kiate kinautolu ʻae mamahi ʻoe loto, ʻa hoʻo malaʻia kiate kinautolu.
66 主よ、怒りをもって彼らを追い、天が下から彼らを滅ぼしてください」。
Fakatanga mo fakaʻauha ʻakinautolu ʻi he houhau mei he lalo langi ʻa Sihova.

< 哀歌 3 >