< 士師記 18 >

1 そのころイスラエルには王がなかった。そのころダンびとの部族はイスラエルの部族のうちにあって、その日までまだ嗣業の地を得なかったので自分たちの住むべき嗣業の地を求めていた。
Tsy amam-panjaka t’Israele tañ’ andro rezay; le nipay lova himoneña’e ty fifokoa’ i Dane henane zay; amy te mboe tsy niazo’ iareo tañ’ andro zay ty anjara’ lova’ iareo añivo’ o fifokoa’ Israeleo.
2 それでダンの人々は自分の部族の総勢のうちから、勇者五人をゾラとエシタオルからつかわして土地をうかがい探らせた。すなわち彼らに言った、「行って土地を探ってきなさい」。彼らはエフライムの山地に行き、ミカの家に着いて、そこに宿ろうとした。
Aa le nirahe’ i Dane boak’ am-pifokoa’e ao ty lahilahy lime amy valobohò’ iareoy, ondaty mahasibeke, boake Tsorà naho i Estaole hitinoñe amy taney, hitsoek’ aze; ami’ty hoe: Akia, hotsohotsò i taney; aa le nivotrak’ am-bohibohi’ i Efraime an-kiboho’ i Mikà iereo vaho nialeñe ao.
3 彼らがミカの家に近づいたとき、レビびとである若者の声を聞きわけたので、身をめぐらしてそこにはいって彼に言った、「だれがあなたをここに連れてきたのですか。あなたはここで何をしているのですか。ここになんの用があるのですか」。
Ie nañarine i kiboho’ i Mikày, le nifohi’ iareo ty feo’ i ajalahy nte-Leviy, naho nitsile mb’eo, vaho nanao tama’e ty hoe: Ia ty ninday azo atoa? le ino ty anoe’o atoy?
4 若者は彼らに言った、「ミカが、かようかようにしてわたしを雇ったので、わたしはその祭司となったのです」。
Le hoe re am’ iereo, Hoe zao naho zao ty nanoa’ i Mikà ahy, naho karamae’e, vaho fa mpisoro’e raho henaneo.
5 彼らは言った、「どうぞ、神に伺って、われわれが行く道にしあわせがあるかどうかを知らせてください」。
Aa le hoe iereo tama’e, Ehe, ihalalio toro-lalañe aman’Añahare, haha­fohina’ay he ho heneke o lia’ aña­veloa’aio.
6 その祭司は彼らに言った、「安心して行きなさい。あなたがたが行く道は主が見守っておられます」。
Le hoe i mpisoroñey am’ iereo: Mañaveloa am-panintsiñañe; fa añatrefa’ Iehovà o lalañe hombà’ areoo.
7 そこで五人の者は去ってライシに行き、そこにいる民を見ると、彼らは安らかに住まい、その穏やかで安らかなことシドンびとのようであって、この国には一つとして欠けたものがなく、富を持ち、またシドンびとと遠く離れており、ほかの民と交わることがなかった。
Nienga amy zao indaty lime rey, naho nivotrake e Laise, le nirendre’ iereo ondaty ama’eo te nierañerañe ty fimoneña’ iareo, manahake o nte Tsidoneo, nianjiñe naho nanintsiñe; amy te tsy amy taney ty aman-dily hañinje iareo aman-dra inoñ’inoñe, fa ilavitse o nte-Tsidoneo, vaho tsy eo t’indaty iharoa’e balibalike.
8 かくて彼らがゾラとエシタオルにおる兄弟たちのもとに帰ってくると、兄弟たちは彼らに言った、「いかがでしたか」。
Aa le nimpoly mb’ aman-droahalahi’ iareo e Tsorà naho Estaole ao, vaho hoe o rolongo’ iareoo ama’e, Atalilio arè!
9 彼らは言った、「立って彼らのところに攻め上りましょう。われわれはかの地を見たが、非常に豊かです。あなたがたはなぜじっとしているのですか。ためらわずに進んで行って、かの地を取りなさい。
Le hoe iereo, Miongaha, antao hiavotse haname iareo; fa nioni’ay i taney naho nirendreke t’ie fanjaka; aa vaho hijihetse avao nahareo? ko mihenekeneke fa akia mb’amy taney, imoaho naho tavano.
10 あなたがたが行けば、安らかにおる民の所に行くでしょう。その地は広く、神はそれをあなたがたの手に賜わるのです。そこには地にあるもの一つとして欠けているものはありません」。
Ie mb’eo, le hivotrak’ am’ ondaty mierañerañe, tane milañelañe natolon’ Añahare am-pità’ areo; tane miaiñ’ añoleñañe; ama’e ao ze kolotoin’ Añahare.
11 そこでダンの氏族のもの六百人が武器を帯びて、ゾラとエシタオルを出発し、
Aa le nion­­jomb’eo, boak’ am-pifokoa’ i Dane, hirike Tsorà naho i Estaole ty lahilahy enen-jato nidiam-pialiañe hihotakotake.
12 上って行ってユダのキリアテ・ヤリムに陣を張った。このゆえに、その所は今日までマハネダンと呼ばれる。それはキリアテ・ヤリムの西にある。
Niañambone mb’e Kiriate-Iearime e Iehoda ao iereo vaho nitobe; aa le nitokave’ iareo Tobe’ i Dane i toetsey pake henaneo; ambalike i Kiriate-iearime ao.
13 彼らはそこからエフライムの山地に進み、ミカの家に着いた。
Boak’ ao iereo, niavotse mb’am-bohi’ i Efraime mb’eo nivotrak’ an-kiboho’i Mikà eo.
14 かのライシの国をうかがいに行った五人の者はその兄弟たちに言った、「あなたがたはこれらの家にエポデとテラピムと刻んだ像と鋳た像のあるのを知っていますか。それであなたがたは今、なすべきことを決めなさい」。
Le hoe i lahilahy lime niraheñe hitingañe an-tane’ i Laise añe rey amo longo’eo, Fohi’ areo hao te ao ty hareañe naho terafime, naho hatae-sinokitse vaho sare trinanake? Tsakoreo arè ty hanoe’ areo.
15 そこで彼らはその方へ身をめぐらして、かのレビびとの若者の家すなわちミカの家に行って、彼に安否を問うた。
Aa le niveve mb’ eo iereo, nivotrak’ amy kiboho’ i ajalahy nte-Levio, an-kiboho’ i Mikà eo vaho nañontane aze.
16 しかし武器を帯びた六百人のダンの人々は門の入口に立っていた。
Nijohañe an-dalambey eo indaty ana’ i Dane enen-jato nidian-karaom-pialiañe rey,
17 かの土地をうかがいに行った五人の者は上って行って、そこにはいり、刻んだ像とエポデとテラピムと鋳た像とを取ったが、祭司は武器を帯びた六百人の者と共に門の入口に立っていた。
le nimoak’ ao i lahilahy lime niary mb’eo hitingañe amy taney rey naho rinambe’ iareo i hatae sinokitsey naho i hareañey naho i terafimey vaho i sare trinanakey; ie nijohañe an-dalam-bey eo am’ indaty enen-jato nidian-karaom-pialiañe rey i mpisoroñey.
18 彼らがミカの家にはいって刻んだ像とエポデとテラピムと鋳た像とを取った時、祭司は彼らに言った、「あなたがたは何をなさいますか」。
Aa ie nizilik’ an-kiboho’ i Mikà ao hangalake i hatae sinokitsey naho i hareañey naho i terafimey vaho i sare trinanakey, le hoe i mpisoroñey am’ iereo, Ino o anoe’ areoo?
19 彼らは言った、「黙りなさい。あなたの手を口にあてて、われわれと一緒にきて、われわれのために父とも祭司ともなりなさい。ひとりの家の祭司であるのと、イスラエルの一部族、一氏族の祭司であるのと、どちらがよいですか」。
Le hoe iereo ama’e: Mianjiña koahe, vihino fitàñe ty falie’o vaho mindreza ama’ay, ho rae’ay naho ho mpisoro’ay; mahasoa azo hao ty ho mpisoroñe añ’anjomba’ ondaty raike, ta te ho mpisoroñe ami’ty fifokoa naho hasavereña’ Israele?
20 祭司は喜んで、エポデとテラピムと刻んだ像とを取り、民のなかに加わった。
Nifale amy zao ty arofo’ i mpisoroñey, le rinambe’e i hareañey naho i terafimey naho i hatae sinokitsey vaho nañaivo’ ondatio ao.
21 かくて彼らは身をめぐらして去り、その子供たちと家畜と貨財をさきにたてて進んだが、
Aa le nitolike iereo naho nienga mb’eo, naho nanoe’ iereo aolo ey o keleiañeo naho o añombeo, vaho o varao.
22 ミカの家をはるかに離れたとき、ミカは家に近い家の人々を集め、ダンの人々に追いつき、
Ie lavitse i kiboho’ i Mikày añe, le nivovo amo ana’ i Daneo ondaty mpañohoke i kiboho’ i Mikaio nifandrimboñe
23 ダンの人々を呼んだので、彼らはふり向いてミカに言った、「あなたがそのように仲間を連れてきたのは、どうしたのですか」。
vaho nikoik’ amo ana’ i Daneo. Nitolik’ amy zao iereo nanao amy Mikà ty hoe: Ino o mañolañe azoo te mifañosoñe?
24 彼は言った、「あなたがたが、わたしの造った神々および祭司を奪い去ったので、わたしに何が残っていますか。しかるにあなたがたがわたしに向かって『どうしたのですか』と言われるとは何事ですか」。
Le hoe re: Tinava’ areo i ‘ndrahare tsinenekoy naho i mpisoroñey vaho nienga, le ino ty sisa amako? Aa ino arè ty anoa’ areo amako ty hoe? Inoñ’ o mañolañe azoo?
25 ダンの人々は彼に言った、「あなたは大きな声を出さないがよい。気の荒い連中があなたに撃ちかかって、あなたは自分の命と家族の命を失うようになるでしょう」。
Le hoe o ana’ i Daneo ama’e: Ehe tsy ho janjiñeñe añivo’ay atoa ty fiarañanaña’o, hera hiambotraha’ t’indaty boseke vaho hikenkan-drehe rekets’ o añ’ an­jom­ba’oo.
26 こうしてダンの人々は去って行ったが、ミカは彼らの強いのを見て、くびすをかえして自分の家に帰った。
Aa le nionjomb’eo o ana’ i Daneo naho napota’ i Mikà t’ie maozatse te ama’e vaho nitolike nimpoly mb’ an-kiboho’e añe.
27 さて彼らはミカが造った物と、ミカと共にいた祭司とを奪ってライシにおもむき、穏やかで、安らかな民のところへ行って、つるぎをもって彼らを撃ち、火をつけてその町を焼いたが、
Rinambe’ iareo o nitsene’ i Mikao, naho i mpisoro’ey, naho nivotrake e Laise, am’ondaty mianjiñe naho mierañerañeo, naho linafa’ iareo an-dela-pibara, vaho finorototo’ iereo añ’ afo i rovay.
28 シドンを遠く離れており、ほかの民との交わりがなかったので、それを救うものがなかった。その町はベテレホブに属する谷にあった。彼らは町を建てなおしてそこに住み、
Tsy nanam-pandrombake iereo, fa lavitse ty Tsidone, le tsy ama’ ondaty mpifañaoñe; ie am-bavatane marine i Bete-rekhobe. Aa le namboare’ iareo i Rovay vaho nimoneñe ao.
29 イスラエルに生れた先祖ダンの名にしたがって、その町の名をダンと名づけた。その町の名はもとはライシであった。
Natao’ iereo Dane ty añara’ i rovay, ty amy Dane rae’ iareo nisamahe’ Israeley; fa Laise hey ty añara’ i rovay.
30 そしてダンの人々は刻んだ像を自分たちのために安置し、モーセの孫すなわちゲルショムの子ヨナタンとその子孫がダンびとの部族の祭司となって、国が捕囚となる日にまで及んだ。
Aa le natroa’ o ana’ i Daneo ho a iareo i hazomangay; vaho nimpisoro’ i fifokoa’ i Daney t’Ionatane, ana’ i Gersome, ana’ i Menasè, ie naho o ana’eo, ampara’ ty andro nandrohizañe i taney.
31 神の家がシロにあったあいだ、常に彼らはミカが造ったその刻んだ像を飾って置いた。
Aa le natroa’ iareo i saren-katae pinatepatetse tsinene’ i Mikay; amo hene andro naha-te Silò ao i kivohon’ Añahareio.

< 士師記 18 >