< エレミヤ書 50 >

1 主が預言者エレミヤによって語られたバビロンとカルデヤびとの地の事についての言葉。
Ko e folofola eni naʻe folofola ʻaki ʻe Sihova ki Papilone, pea mo e fonua ko Kalitia, ʻia Selemaia ko e palōfita.
2 「国々のうちに告げ、また触れ示せよ、旗を立てて、隠すことなく触れ示して言え、『バビロンは取られ、ベルははずかしめられ、メロダクは砕かれ、その像ははずかしめられ、その偶像は砕かれる』と。
“Fakahā ki he ngaahi puleʻanga, pea fakaʻilo, pea hiki hake ʻae fuka: fakaʻilo, pea ʻoua naʻa fakafufū: fakahā kuo kapa ʻa Papilone, kuo fakamaaʻi ʻa Peli, kuo maumauʻi ke lailai ʻa Melotaki; kuo fakamaaʻi ʻene ngaahi tamapua, kuo laiki ʻaupito hono ngaahi meʻa fakatātā.’
3 それは、北の方から一つの国民がきて、これを攻め、その地を荒して、住む人もないようにするからである。人も獣もみな逃げ去ってしまう。
“He kuo haʻu kiate ia ʻae puleʻanga mei he tokelau, ʻaia te ne fakalala hono fonua, pea ʻe ʻikai nofo ki ai ha taha: te nau hiki, te nau ʻalu, ʻae tangata mo e manu fakatouʻosi.”
4 主は言われる、その日その時、イスラエルの民とユダの民は共に帰ってくる。彼らは嘆きながら帰ってくる。そしてその神、主を求める。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻI he ngaahi ʻaho ko ia, pea ʻi he kuonga ko ia, ʻe haʻu ʻae fānau ʻa ʻIsileli, ko kinautolu mo e fānau ʻa Siuta fakataha, te nau ʻalu mo e tangi: te nau ʻalu pea kumi kia Sihova ko honau ʻOtua.
5 彼らは顔をシオンに向けて、その道を問い、『さあ、われわれは、永遠に忘れられることのない契約を結んで主に連なろう』と言う。
Te nau fehuʻi ki he hala ki Saione, pea fakahanga honau mata ki ai, ʻo pehē, ‘Haʻu ke tau fakataha ʻakitautolu kia Sihova ʻi he fuakava taʻengata ʻaia ʻe ʻikai fakangaloʻi.’
6 わたしの民は迷える羊の群れである、その牧者がこれをいざなって、山に踏み迷わせたので、山から丘へと行きめぐり、その休む所を忘れた。
“Ko hoku kakai ko e fanga sipi kuo mole: kuo fakahēʻi ʻakinautolu ʻe honau kau tauhi, kuo nau fakaafe ʻakinautolu ki he ngaahi moʻunga: kuo nau ʻalu mei he moʻunga ki he moʻunga, kuo nau fakangalongaloʻi ʻa honau mālōlōʻanga.
7 これに会う者はみなこれを食べた。その敵は言った、『われわれに罪はない。彼らがそのまことのすみかである主、先祖たちの希望であった主に対して罪を犯したのだ』と。
Naʻe maumauʻi ʻakinautolu ʻekinautolu kotoa pē naʻe ʻiloʻi ʻakinautolu: pea naʻe pehē ʻe honau ngaahi fili, ‘ʻOku ʻikai te mau fai kovi, koeʻuhi kuo nau fai angahala kia Sihova, ko e nofoʻanga ʻoe angatonu, ʻio, kia Sihova, ko e ʻamanaki leleiʻanga ʻo ʻenau ngaahi tamai.’
8 バビロンのうちから逃げよ。カルデヤびとの地から出よ。群れの前に行く雄やぎのようにせよ。
“Mou hiki ʻi Papilone, pea ʻalu ʻi he fonua ʻoe kau Kalitia, pea te mou hangē ko e fanga kosi tangata, ʻoku muʻomuʻa ʻi he fanga manu.
9 見よ、わたしは大きい国々を起し集めて、北の地からバビロンに攻めこさせる。彼らはこれに向かって勢ぞろいをし、これをその所から取る。彼らの矢はむなしく帰らない老練な勇士のようである。
“Vakai, he te u langa pea ʻomi ki Papilone, ʻae fakataha ʻoe ngaahi puleʻanga lahi mei he fonua tokelau: pea te nau teu tau kiate ia; pea te nau ʻave ia; ko ʻenau ngaahi ngahau ʻoku tatau mo e ngaahi ngahau ʻae tangata tau ʻoku poto; pea ʻe ʻikai foki taʻeʻaonga mai ha taha.
10 カルデヤは人にかすめられる。これをかすめる者はみな飽くことができると、主は言われる。
Pea ʻe hoko ʻa Kalitia ko e papaniʻanga; pea ʻe fiemālie ʻakinautolu kotoa pē ʻoku papani mei ai,” ʻoku pehē ʻe Sihova.
11 わたしの嗣業をかすめる者どもよ、あなたがたは喜び楽しみ、雌の子牛のように草に戯れ、雄馬のように、いなないているが、
“ʻAkimoutolu ʻae kau fakaʻauha ʻo hoku tofiʻa, koeʻuhi kuo mou nekeneka, pea kuo mou fiefia, koeʻuhi ʻoku mou sino ʻo hangē ko e manu mui ʻoku kai mohuku, pea tangi ʻo hangē ko e fanga hoosi mālohi;
12 あなたがたの母はいたくはずかしめられ、あなたがたを産んだ者は恥をこうむる。見よ、彼女は国々のうちの最もあとなるものとなり、かわいた砂原の荒野となる。
‌ʻE puputuʻu lahi ʻa hoʻomou faʻē; ʻe mā lahi ʻaia naʻe fanauʻi ʻakimoutolu: vakai, te ke hoko ko e kimui ʻi he ngaahi puleʻanga, ko e potu lala, ko e fonua mōmoa, pea ko e toafa.
13 主の怒りによって、ここに住む者はなく、完全に荒れ地となる。バビロンのかたわらを通る者は、みなその傷を見て驚き、かつあざ笑う。
‌ʻE ʻikai fakakakai ia koeʻuhi ko e houhau ʻo Sihova, ka ʻe fakalala ʻaupito ia: ʻe ofo ʻakinautolu kotoa pē ʻoku ʻalu ʻi Papilone, pea fakaʻiseʻisa koeʻuhi ko hono ngaahi tautea.
14 あなたがたすべて弓を張る者よ、バビロンの周囲に勢ぞろいして、これを攻め、矢を惜しまずに、これを射よ、彼女が主に罪を犯したからだ。
Mou teu tau ki Papilone ʻo kāpui ia: ko kimoutolu kotoa pē ʻoku faʻa teke ʻae kaufana, fanaʻi ia, pea ʻoua naʻa taʻofi ʻae ngaahi ngahau: koeʻuhi kuo ne fai angahala kia Sihova.
15 その周囲に叫び声をあげよ、彼女は降伏した。そのとりでは倒れ、その城壁はくずれた、主があだをかえされたからだ。彼女に報復せよ、彼女がおこなったように、これに行え。
Kalanga ʻakimoutolu ʻoku takatakai ia: kuo ne tuku mai hono nima: kuo hinga hono ngaahi tuʻunga, kuo holoki hifo hono ngaahi ʻā: koeʻuhi ko e houhau ia ʻo Sihova: mou totongi kiate ia; fai kiate ia, ʻo hangē ko ʻene fai ʻe ia.
16 種まく者と、刈入れどきに、かまを取る者をバビロンに絶やせ。滅ぼす者のつるぎを恐れて、人はおのおの自分の民の所に帰り、そのふるさとに逃げて行く。
Tuʻusi ʻae tangata tūtuuʻi mei Papilone, pea mo ia ʻoku ala ki he hele tuʻusi ʻi he ututaʻu: he ko e manavahē ki he heletā ʻoe fakaʻauha, te nau taki taha afe ai ki hono kakai, pea te nau taki taha hola ki hono fonua.
17 イスラエルは、ししに追われて散った羊である。初めにアッスリヤの王がこれを食い、そして今はついにバビロンの王ネブカデレザルがその骨をかじった。
“Ko e sipi hē ʻa ʻIsileli; kuo fakahēʻi ia ʻe he fanga laione: kuo tomuʻa keina ia ʻe he tuʻi ʻo ʻAsilia; pea muimui ʻa Nepukanesa ni ko e tuʻi ʻo Papilone kuo ne fesiʻi hono ngaahi hui.
18 それゆえ万軍の主、イスラエルの神は、こう言われる、見よ、わたしはアッスリヤの王を罰したように、バビロンの王とその国に罰を下す。
Ko ia ʻoku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau, ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli; Vakai, te u tautea ʻae tuʻi ʻo Papilone pea mo hono fonua, ʻo hangē ko ʻeku tautea ʻae tuʻi ʻo ʻAsilia.
19 わたしはイスラエルを再びその牧場に帰らせる。彼はカルメルとバシャンで草を食べる。またエフライムの山とギレアデでその望みが満たされる。
Pea te u toe ʻomi ʻa ʻIsileli ki hono nofoʻanga, pea ʻe fafanga ia ʻi Kameli mo Pesani, pea ʻe mākona hono laumālie ʻi he moʻunga ko ʻIfalemi mo Kiliati.”
20 主は言われる、その日その時には、イスラエルのとがを探しても見当らず、ユダの罪を探してもない。それはわたしが残しておく人々を、ゆるすからである。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻI he ngaahi ʻaho ko ia, pea ʻi he kuonga ko ia ʻe kumi ki ha angahala ʻa ʻIsileli, ka ʻe ʻikai ʻilo ia; pea mo e angahala ʻa Siuta, ka ʻe ʻikai ʻiloa: he te u fakamolemole ʻakinautolu ʻaia kuo u fakatoe.
21 主は言われる、上って行って、メラタイムの地を攻め、ペコデの民を攻め、彼らを殺して全く滅ぼし、わたしがあなたがたに命じたことを皆、行いなさい。
“ʻAlu hake ki he fonua ʻoe kau angatonu, te u tau kiate ia, mo e kakai ʻo Pikote:” ʻoku pehē ʻe Sihova, “Ngaohi ke lala mo fakaʻauha ʻa honau hako, pea fai ʻo hangē ko e meʻa kotoa pē kuo u fekau kiate koe.
22 その地に、いくさの叫びと、大いなる滅びがある。
‌ʻOku ai ʻae longolongo tau ʻi he fonua, pea mo e fakaʻauha lahi.
23 ああ、全地を砕いた鎚はついに折れ砕ける。ああ、バビロンはついに国々のうちの恐るべき見ものとなる。
Hono ʻikai tuʻusi mo maumauʻi ʻae hamala ʻo māmani kotoa pē! Hono ʻikai hoko ʻa Papilone ko e meʻa fakaofo ʻi he ngaahi puleʻanga!
24 バビロンよ、わたしは、おまえを捕えるためにわなをかけたが、おまえはそれにかかった。そしておまえはそれを知らなかった。おまえは主に敵したので、尋ね出され、捕えられた。
‌ʻE Papilone kuo u ʻai ʻae tauhele kiate koe, pea kuo ke moʻua foki, pea naʻe ʻikai te ke ʻilo: kuo ʻilo koe, pea kuo maʻu koe foki, koeʻuhi kuo ke angatuʻu kia Sihova.
25 主は武器の倉を開いてその怒りの武器を取り出された。主なる万軍の神が、カルデヤびとの地に事を行われるからである。
Kuo fakaava ʻe Sihova hono fale mahafutau, pea kuo ʻomi mei ai ʻae ngaahi mahafu ʻo hono houhau: he ko e ngāue eni ʻa Sihova ko e ʻOtua ʻoe ngaahi kautau ʻi he fonua ʻoe kau Kalitia.
26 あらゆる方面からきて、これを攻め、その穀倉を開き、これを穀物の山のように積み上げ、完全に滅ぼし尽し、そこに残る者のないようにせよ。
Haʻu kiate ia mei he ngaahi potu mamaʻo, fakaava ʻa hono ngaahi feleoko: pea laku hake ia ke hangē ko e ngaahi tafungofunga, pea fakaʻauha ia; ʻoua naʻa fakatoe ha meʻa siʻi kiate ia.
27 その雄牛をことごとく殺せ、それを、ほふり場に下らせよ。それらのものはわざわいだ、その日、その罰を受ける時がきたからだ。
Tāmateʻi ʻene fanga pulu kotoa pē, tuku ke nau ʻalu hifo ki he tāmateʻi: ʻe malaʻia ʻakinautolu! He kuo hokosia honau ʻaho, ko e kuonga ʻo honau ʻaʻahi.”
28 聞けよ、バビロンの地から逃げ、のがれてきた者の声がする。われわれの神、主の報復、その宮の報復の事をシオンに告げ示す。
Ko e leʻo ʻokinautolu ʻoku hola pea hao mei he fonua ʻo Papilone, ke fakahā ʻi Saione ʻae houhau ʻo Sihova ko hotau ʻOtua, ko e totongi koeʻuhi ko hono fale tapu.
29 弓を張る射手をことごとく呼び集めて、バビロンを攻めよ。その周囲に陣を敷け。ひとりも逃がすな。そのしわざにしたがってバビロンに報い、これがおこなった所にしたがってこれに行え。彼がイスラエルの聖者である主に向かって高慢にふるまったからだ。
“Ui ke fakataha ʻae kau tangata fakakaufana ki Papilone: ko kimoutolu kotoa pē ʻoku teke ʻae kaufana, mou nofo takatakai ki ai; ke ʻoua naʻa hao ha taha mei ai: totongi kiate ia ʻo hangē ko ʻene ngāue; fai kiate ia ʻo hangē ko e meʻa kotoa pē kuo ne fai, koeʻuhi kuo ne fielahi kia Sihova, ki he tokotaha māʻoniʻoni ʻo ʻIsileli.
30 それゆえ、その日、若い者は、広場に倒れ、兵士はみな絶やされると主は言われる。
Ko ia ʻe tō ai ʻa hono kau talavou ʻi he hala, pea ʻe tuʻusi ʻa hono kau tangata tau ʻi he ʻaho ko ia,” ʻoku pehē ʻe Sihova.
31 主なる万軍の神は言われる、高ぶる者よ、見よ、わたしはおまえの敵となる、あなたの日、わたしがおまえを罰する時が来た。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova ko e ʻOtua ʻoe ngaahi kautau, “Vakai ʻoku ou fili ʻaki koe, ʻa koe ko e fielahi, he kuo hokosia mai ho ʻaho, pea mo e kuonga te u ʻaʻahi ai kiate koe.
32 高ぶる者はつまずき倒れる、これを助け起すものはない。わたしはその町々に火を燃やして、その周囲の者をことごとく焼き尽す。
Pea ʻe tōhumu ʻo hinga ʻae fielahi, pea ʻe ʻikai fokotuʻu hake ia ʻe ha taha: pea te u tutu ʻae afi ʻi hono ngaahi kolo, pea te ne fakaʻauha takatakai kotoa pē ia.”
33 万軍の主はこう言われる、イスラエルの民とユダの民は共にしえたげられている。彼らをとりこにした者はみな彼らを固く守って釈放することを拒む。
ʻOku pehē ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau; “Naʻe taʻomia fakataha ʻae fānau ʻa ʻIsileli pea mo e fānau ʻa Siuta: pea kuku maʻu ʻekinautolu kotoa pē naʻe ʻave pōpula ʻakinautolu; pea naʻe ʻikai te nau loto ke tukuange ʻakinautolu.
34 彼らをあがなう者は強く、その名は万軍の主といわれる。彼は必ず彼らの訴えをただし、この地に安きを与えるが、バビロンに住む者には不安を与えられる。
‌ʻOku mālohi ʻa honau Huhuʻi; ko hono huafa ko Sihova ʻoe ngaahi kautau: te ne langomakiʻi ʻaupito ʻakinautolu, koeʻuhi ke ne foaki ʻae fiemālie ki he fonua, pea mo e maveuveu ki he kakai ʻo Papilone.
35 主は言われる、カルデヤびとの上とバビロンに住む者の上、そのつかさたち、その知者たちの上につるぎが臨む。
“ʻOku pehē ʻe Sihova, ʻE hoko ʻae heletā ki he kau Kalitia, mo e kakai ʻo Papilone, mo e houʻeiki, pea mo hono kau tangata poto.
36 占い師の上につるぎが臨み、彼らは愚か者となる。その勇士の上につるぎが臨み、彼らは滅ぼされる。
Pea ʻe hoko ʻae heletā ki he kau kākā; pea te nau loto vale: pea ʻe hoko ʻae heletā ki hono kau mālohi; pea te nau manavahē.
37 その馬の上と、その車の上につるぎが臨み、またそのうちにあるすべての雇兵の上に臨み、彼らは女のようになる。その財宝の上につるぎが臨み、それはかすめられる。
Pea ʻe hoko ʻae heletā ki heʻenau fanga hoosi, mo ʻenau ngaahi saliote, mo e kakai kehekehe ʻoku ʻiate ia pea te nau liliu ʻo hangē ko e kau fefine: ʻe hoko ʻae heletā ki heʻene koloa; pea ʻe kaihaʻasia ʻakinautolu.
38 その水の上に、ひでりが来て、それはかわく。それは、この地が偶像の地であって、人々が偶像に心が狂っているからだ。
‌ʻE laʻāina ʻa hono ngaahi vai; pea te nau maha: he ko e fonua ia ʻoe meʻa fakatātā kuo tā, pea ʻoku nau vikiviki ʻi he ngaahi tamapua.
39 それゆえ、野の獣と山犬とは共にバビロンにおり、だちょうもそこに住む。しかし、いつまでもその地に住む人はなく、世々ここに住む人はない。
Ko ia ʻe nofo ai ʻae fanga manu hehengi ʻoe toafa, pea mo e fanga manu hehengi ʻoe ngaahi motu, pea ʻe nofo ai ʻae fanga lulu; pea ʻe ʻikai fakakakai ia ʻo taʻengata; pea ʻe ʻikai ha toe nofo ʻe fai ai mei he toʻutangata ki he toʻutangata.
40 主は言われる、神がソドムとゴモラと、その隣の町々を滅ぼされたように、そこに住む人はなく、そこに宿る人の子はない。
‌ʻE tatau ia mo e fakaʻauha ʻe he ʻOtua ʻa Sotoma mo Komola, pea mo e ngaahi kolo ofi ki ai,” ʻoku pehē ʻe Sihova; “ʻE ʻikai nofo ai ha tangata, pea ʻe ʻikai ʻāunofo ki ai ʻae foha ʻoe tangata.
41 見よ、一つの民が北の方から来る。大いなる国と多くの王が地の果から立ち上がっている。
“Vakai, ʻe haʻu ʻae kakai mei he tokelau, ko e puleʻanga lahi, pea ʻe tuʻu hake ʻae ngaahi tuʻi mei he ngaahi fonua mamaʻo.
42 彼らは弓と、やりを取る。残忍で、あわれみがなく、その響きは海の鳴りとどろくようである。バビロンの娘よ、彼らは馬に乗り、いくさびとのように身をよろって、あなたを攻める。
Te nau kuku ki he kaufana mo e tao: te nau ʻita, pea ʻe ʻikai fai ʻaloʻofa: ʻe longoaʻa honau leʻo ʻo hangē ko e tahi, pea te nau heka ki he fanga hoosi, pea ʻe teu tau taki taha, ʻo hangē ko e tangata tau kiate koe, ʻE taʻahine ʻo Papilone.
43 バビロンの王はそのうわさを聞いて、その手は弱り、子を産む女に臨むような痛みと苦しみに迫られた。
Naʻe fanongo ki heʻenau ongoongo ʻe he tuʻi ʻo Papilone, pea kuo hoko ʻo vaivai hono nima: pea kuo maʻu ia ʻe he mamahi, mo e feinga ʻo hangē ko e fefine ʻoku langā.
44 見よ、ししがヨルダンの密林から上ってきて、じょうぶな羊のおりを襲うように、わたしは、たちまち彼らをそこから逃げ去らせる。そしてわたしの選ぶ者をその上に立てる。だれかわたしのような者があるであろうか。だれがわたしを呼びつけることができようか。どの牧者がわたしの前に立つことができようか。
Vakai te ne ʻalu hake ʻo hangē ko e laione, mei he fonu mahakehake ʻo Sioatani ki he nofoʻanga ʻoe mālohi: ka te u pule ke nau hola fakafokifā meiate ia: pea ko hai ha tangata kuo fili koeʻuhi ke u tuʻutuʻuni ke puleʻi ia? He ko hai ʻoku tatau mo au? Pea ko hai te ne akonakiʻi au? Pea ko hai ʻae tauhi ko ia ke ne tuʻu ʻi hoku ʻao?”
45 それゆえ、バビロンに対して主が立てた計りごとと、カルデヤびとの地に対してしようとする事を聞くがよい。彼らの群れのうちの小さい者は、かならず引かれて行く。彼らのおりのものも必ずその終りを見て恐れる。
Ko ia mou fanongo ki he fakakaukau ʻa Sihova, ʻaia kuo ne tuʻutuʻuni ki Papilone; pea mo e tuʻutuʻuni, kuo ne tuʻutuʻuni ki he kakai ʻo Kalitia: ko e moʻoni ʻe ʻave ʻakinautolu ʻe he siʻi hifo: ko e moʻoni te ne ngaohi honau nofoʻanga ko e potu liʻaki ʻiate kinautolu.
46 バビロンが取られたとの声によって地は震い、その叫びは国々のうちに聞える」。
‌ʻOku ngalulu ʻae kelekele ʻi he longoaʻa ʻoe kapa ʻo Papilone, pea ʻe ongo atu ʻene tangi ki he kakai kotoa pē.”

< エレミヤ書 50 >