< イザヤ書 9 >

1 しかし、苦しみにあった地にも、やみがなくなる。さきにはゼブルンの地、ナフタリの地にはずかしめを与えられたが、後には海に至る道、ヨルダンの向こうの地、異邦人のガリラヤに光栄を与えられる。
Ka ko eni, ʻe ʻikai kei ʻi ai ha fakapoʻuli ʻi he fonua naʻe mamahi: ʻi he kuonga ʻi muʻa naʻa ne fakavaivaiʻi ʻae fonua ʻo Sepuloni mo e fonua ʻo Nafitali, ka kuo ne fakalelei ia ʻi he kuonga ki mui; ʻio, ʻi he hala ʻoe tahi, ʻi he tuʻa Sioatani, ʻi Kāleli ʻoe ngaahi puleʻanga.
2 暗やみの中に歩んでいた民は大いなる光を見た。暗黒の地に住んでいた人々の上に光が照った。
Ko e kakai naʻe ʻaʻeva ʻi he poʻuli kuo mamata ki he maama lahi: ko kinautolu naʻe nofo ʻi he fonua ʻoe ʻata ʻoe mate, kuo ulo kiate kinautolu ʻae maama.
3 あなたが国民を増し、その喜びを大きくされたので、彼らは刈入れ時に喜ぶように、獲物を分かつ時に楽しむように、あなたの前に喜んだ。
Kuo ke fakatokolahi ʻae puleʻanga, pea fakalahi mo ʻenau fiefia: ʻoku nau fiefia ʻi ho ʻao ʻo hangē ko e fiefia ʻi he ututaʻu, pea hangē ko e fiefia ʻae kakai ʻi heʻenau tufa ʻae koloa kuo vete.
4 これはあなたが彼らの負っているくびきと、その肩のつえと、しえたげる者のむちとを、ミデアンの日になされたように折られたからだ。
He kuo ke fesiʻi ʻae haʻamo ʻo ʻene kavenga, pea mo e tokotoko ʻoku ai ki hono uma, mo e meʻa tā ʻa hono fili, ʻo hangē ko ia ne fai ʻi he ʻaho ʻo Mitiane.
5 すべて戦場で、歩兵のはいたくつと、血にまみれた衣とは、火の燃えくさとなって焼かれる。
He ko e tau kotoa pē ʻoe tangata tau ʻoku ʻi he longoaʻa fakamaveuveu, mo e ngaahi kofu kuo tākai ʻi he toto; ka e hoko eni ʻi he vela mo e fefie ʻoe afi.
6 ひとりのみどりごがわれわれのために生れた、ひとりの男の子がわれわれに与えられた。まつりごとはその肩にあり、その名は、「霊妙なる議士、大能の神、とこしえの父、平和の君」ととなえられる。
He kuo fanauʻi kiate kitautolu ʻae tamasiʻi, kuo foaki kiate kitautolu ʻae foha: pea ʻe ʻi hono uma ʻae pule: pea ʻe ui hono huafa ko Fakaofo, ko ʻAkonaki, ko e ʻOtua Māfimafi, ko e Tamai Taʻengata, ko e ʻEiki ʻoe Melino.
7 そのまつりごとと平和とは、増し加わって限りなく、ダビデの位に座して、その国を治め、今より後、とこしえに公平と正義とをもってこれを立て、これを保たれる。万軍の主の熱心がこれをなされるのである。
‌ʻI he tupu ʻo ʻene pule mo e melino ʻe ʻikai hano ngataʻanga, ʻi he nofoʻanga ʻo Tevita, pea ʻi hono puleʻanga, ke fakatonutonu ia, pea ke fokotuʻumaʻu ia ʻi he fakamaau pea mo e angatonu mei he ʻaho ni ʻo taʻengata. Ko e ʻofa ʻa Sihova ʻoe ngaahi kautau te ne fai ʻae meʻa ni.
8 主はひと言をヤコブにおくり、これをイスラエルの上にくだされる。
Naʻe fekau ʻe Sihova ʻae lea kia Sēkope, pea kuo tō ia ki ʻIsileli.
9 すべてこの民、エフライムとサマリヤに住む者とは知るであろう。彼らは高ぶり、心おごって言う、
Pea ʻe ʻilo ʻe he kakai kotoa pē, ʻio, ʻe ʻIfalemi mo ia ʻoku nofo ʻi Samēlia, ʻaia ʻoku pehē ʻi he laukau mo e mālohi ʻoe loto,
10 「かわらがくずれても、われわれは切り石をもって建てよう。くわの木が切り倒されても、われわれは香柏をもってこれにかえよう」と。
“Kuo tō ki lalo ʻae makaʻumea, ka te mau langa ʻaki ʻae maka kuo tā: kuo tuʻusi ki lalo ʻae ngaahi sukamino, ka te mau fetongi ʻaki ia ʻae ngaahi sita.”
11 それゆえ、主は敵を起して彼らを攻めさせ、そのあだを奮い立たせられる。
Ko ia ʻe fokotuʻu ʻe Sihova kia Lesini hono ngaahi fili, pea fakakau fakataha hono ngaahi fili;
12 東にスリヤびとあり、西にペリシテびとあり、彼らは大口をあけてイスラエルを食い尽す。それでも主の怒りはやまず、なおも、そのみ手を伸ばされる。
‌ʻAe kau Silia ʻi he potu hahake, pea mo e kau Filisitia ʻi he lulunga; pea te nau keina ʻa ʻIsileli ʻaki ʻae ngutu kuo fakamanga. Pea neongo ʻae meʻa ni kotoa pē ʻoku ʻikai taʻofi hono houhau, ka ʻoku kei mafao hono nima.
13 しかもなお、この民は自分たちを撃った者に帰らず、万軍の主を求めない。
He ʻoku ʻikai tafoki mai ʻae kakai kiate ia ʻoku taaʻi ʻakinautolu, ʻoku ʻikai te nau kumi kia Sihova ʻoe ngaahi kautau.
14 それゆえ、主はイスラエルから頭と尾と、しゅろの枝と葦とを一日のうちに断ち切られる。
Ko ia ʻe tuʻusi ʻe Sihova mei ʻIsileli ʻae ʻulu mo e iku, ʻae vaʻa mo e tefito, ʻi he ʻaho pe taha.
15 その頭とは、長老と尊き人、その尾とは、偽りを教える預言者である。
Ko e motuʻa mo ia ʻoku ongoongolelei, ko e ʻulu ia; pea ko e palōfita ʻoku ako ʻaki ʻae loi, ko e iku ia.
16 この民を導く者は、これを迷わせ、彼らに導かれる者は、のみ尽される。
He ko e kau takimuʻa ʻoe kakai ni ʻoku nau fakahalaʻi ʻakinautolu; pea ʻe ʻauha ʻakinautolu kuo takiekina ʻiate kinautolu.
17 それゆえ、主はその若き人々を喜ばれず、そのみなしごと寡婦とをあわれまれない。彼らはみな、不信仰であって、悪を行う者、すべての口は愚かな事を語るからである。それでも主の怒りはやまず、なおも、そのみ手を伸ばされる。
Ko ia ʻe ʻikai fiemālie ʻa Sihova ʻi honau kau talavou, pe ʻaloʻofa ki heʻenau kau tamai mate mo e kau fefine kuo mate honau husepāniti: he ko e mālualoi mo e fai kovi ʻakinautolu kotoa pē, pea ʻoku lea vale ʻae ngutu kotoa pē. Pea neongo ʻae meʻa ni kotoa pē ʻoku ʻikai taʻofi hono houhau, ka ʻoku kei mafao hono nima.
18 悪は火のように燃え、いばらと、おどろとを食い尽し、茂りあう林を焼き、煙の柱となって巻きあがる。
He ʻoku vela ʻae angahala ʻo hangē ko e afi; ʻe keina ia ʻae ngaahi ʻakau talatala, pea ʻe tutu ʻi he matolu ʻoe vao lahi, pea te nau ʻalu hake ʻo hangē ko e puna hake ʻoe ʻohuafi.
19 万軍の主の怒りによって地は焼け、その民は火の燃えくさのようになり、だれもその兄弟をあわれむ者がない。
Ko e meʻa ʻi he houhau ʻo Sihova ʻoe ngaahi kautau ʻoku fakapoʻuli ai ʻae fonua, pea ko e kakai te nau hangē ko e fefie ʻoe afi: ʻe ʻikai mamae ha tangata ʻe tokotaha ki hono tokoua.
20 彼らは右手につかんでも、なお飢え、左手で食べても飽くことがない。おのおのその隣り人の肉を食う。
Pea te ne hamusi ʻi he potu toʻomataʻu, kae fiekaia; pea te ne kai ʻi he potu toʻohema, ka e ʻikai te nau mākona: ʻe kai ʻe he tangata taki taha ʻae kakano ʻo hono nima ʻoʻona:
21 マナセはエフライムを、エフライムはマナセを食い、彼らは共にユダを攻める。それでも主の怒りはやまず、なおも、そのみ手を伸ばされる。
Ko Manase, kia ʻIfalemi; mo ʻIfalemi, kia Manase: pea ko kinaua fakatouʻosi te na kau fakataha ke fakamamahiʻi ʻa Siuta. Pea neongo ʻae meʻa ni kotoa pē ʻoku ʻikai taʻofi hono houhau, ka ʻoku kei mafao hono nima.

< イザヤ書 9 >