< イザヤ書 65 >

1 わたしはわたしを求めなかった者に問われることを喜び、わたしを尋ねなかった者に見いだされることを喜んだ。わたしはわが名を呼ばなかった国民に言った、「わたしはここにいる、わたしはここにいる」と。
“ʻOku kumi kiate au ʻakinautolu naʻe ʻikai te nau fehuʻi kiate au; kuo ʻilo au ʻekinautolu naʻe ʻikai kumi kiate au: naʻaku pehē, ‘Vakai kiate au, vakai kiate au,’ ki he puleʻanga naʻe ʻikai ke ui ʻaki hoku huafa.
2 よからぬ道に歩み、自分の思いに従うそむける民に、わたしはひねもす手を伸べて招いた。
Kuo u mafao atu hoku nima ʻi he ʻaho kotoa ki he kakai angatuʻu, ʻaia ʻoku ʻeveʻeva ʻi he hala ʻoku ʻikai lelei, ʻo hangē ko ʻenau ngaahi filioʻi:
3 この民はまのあたり常にわたしを怒らせ、園の中で犠牲をささげ、かわらの上で香をたき、
Ko e kakai ʻoku fakahouhau kiate au maʻuaipē ki hoku fofonga; ʻoku fai feilaulau ʻi he ngaahi ngoue, pea ʻoku tutu ʻae meʻa namu kakala ʻi he ngaahi ʻesi makaʻumea;
4 墓場にすわり、ひそかな所にやどり、豚の肉を食らい、憎むべき物の、あつものをその器に盛って、
‌ʻAkinautolu ʻoku nofo ʻi he ngaahi tanuʻanga, pea ʻi he ngaahi fale māʻolunga, ʻoku kai ʻae kakano ʻoe puaka, pea ko e vaihū ʻoe ngaahi meʻa fakalielia ʻoku ʻi he ʻenau ngaahi ipu;
5 言う、「あなたはそこに立って、わたしに近づいてはならない。わたしはあなたと区別されたものだから」と。これらはわが鼻の煙、ひねもす燃える火である。
‌ʻAkinautolu ʻoku pehē, ‘Tuʻu tokotaha pe koe, ʻoua ʻe haʻu ke ofi kiate au; he ʻoku ou māʻoniʻoni hake ʻiate koe.’ Ko e ʻohuafi ʻakinautolu ni ʻi hoku fofonga, ko e afi ʻoku ulo ʻi he ʻaho kotoa pē.
6 見よ、この事はわが前にしるされた、「わたしは黙っていないで報い返す。そうだ、わたしは彼らのふところに、
“Vakai, ʻoku tohi ʻi hoku ʻao: ʻE ʻikai te u fakalongo pe, ka te u totongi, ʻio, ʻe ai ʻae totongi ki honau fatafata.
7 彼らの不義と、彼らの先祖たちの不義とを共に報い返す。彼らが山の上で香をたき、丘の上でわたしをそしったゆえ、わたしは彼らのさきのわざを量って、そのふところに返す」と主は言われる。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “Ko hoʻomou angahia, mo e angahala ʻa hoʻomou ngaahi tamai fakataha, ʻakinautolu kuo tutu ʻae meʻa namu kakala ʻi he ngaahi moʻunga, pea kape kiate au ʻi he ngaahi potu tafungofunga: ko ia te u fua ʻa ʻenau muʻaki ngāue ki honau fatafata.
8 主はこう言われる、「人がぶどうのふさの中に、ぶどうのしるのあるのを見るならば、『それを破るな、その中に祝福があるから』と言う。そのようにわたしは、わがしもべらのために行って、ことごとくは滅ぼさない。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻO hangē ʻoku ʻilo ʻae uaine foʻou ʻi he fuhi, pea ʻoku pehē ʻe ha taha, ‘ʻoua ʻe fakaʻauha ia; he ʻoku ʻi ai ha tāpuaki;’ te u fai pehē koeʻuhi ko ʻeku kau tamaioʻeiki, koeʻuhi ke ʻoua naʻaku fakaʻauha ʻakinautolu kotoa pē.
9 わたしはヤコブから子孫をいだし、ユダからわが山々を受けつぐべき者をいだす。わたしが選んだ者はこれを受けつぎ、わがしもべらはそこに住む。
Pea te u ʻomi ha hako meia Sēkope, pea mei Siuta ha taha ke maʻu hoku ngaahi moʻunga: pea ʻe maʻu ia ʻe hoku kakai fili, pea ʻe nofo ai ʻa ʻeku kau tamaioʻeiki.
10 シャロンは羊の群れの牧場となり、アコルの谷は牛の群れの伏す所となって、わたしを尋ね求めたわが民のものとなる。
Pea ʻe hoko ʻa Saloni ko e loto ʻā ʻae fanga sipi, pea ko e teleʻa ʻo ʻAkoli ko e tokotoʻanga ʻoe fanga manu, maʻa hoku kakai ʻaia kuo kumi kiate au.
11 しかし主を捨て、わが聖なる山を忘れ、机を禍福の神に供え、混ぜ合わせた酒を盛って運命の神にささげるあなたがたよ、
“Ka ko kimoutolu kuo mou liʻaki ʻa Sihova, kuo fakangalongaloʻi hoku moʻunga tapu, ʻoku mou teuteu ha keinangaʻanga maʻa Kata, pea ʻoku ʻatu ʻae feilaulau inu kia Meni.
12 わたしは、あなたがたをつるぎに渡すことに定めた。あなたがたは皆かがんでほふられる。あなたがたはわたしが呼んだときに答えず、わたしが語ったときに聞かず、わたしの目に悪い事をおこない、わたしの好まなかった事を選んだからだ」。
Ko ia te u lau ai ʻakimoutolu ki he heletā, pea te mou punou kotoa pē ki he tāmateʻi: koeʻuhi ʻi heʻeku ui, naʻe ʻikai te mou tali; ʻi heʻeku lea, naʻe ʻikai te mou fanongo; ka naʻa mou fai kovi ʻi hoku ʻao, mo fili ʻaia naʻe ʻikai te u fiemālie ai.
13 それゆえ、主なる神はこう言われる、「見よ、わがしもべたちは食べる、しかし、あなたがたは飢える。見よ、わがしもべたちは飲む、しかし、あなたがたはかわく。見よ、わがしもべたちは喜ぶ、しかし、あなたがたは恥じる。
Ko ia ʻoku pehē ʻe he ʻOtua ko Sihova, “Vakai, ʻe kai ʻe heʻeku kau tamaioʻeiki, ka te mou fiekaia: vakai, ʻe inu ʻe heʻeku kau tamaioʻeiki, ka te mou fieinua: vakai, ʻe fiefia ʻeku kau tamaioʻeiki, ka e mā ʻakimoutolu.
14 見よ、わがしもべたちは心の楽しみによって歌う、しかし、あなたがたは心の苦しみによって叫び、たましいの悩みによって泣き叫ぶ。
Vakai, ʻe hivehiva ʻeku kau tamaioʻeiki koeʻuhi ko e fiefia ʻoe loto, ka te mou tangi koeʻuhi ko e mamahi ʻoe loto, pea ʻe tangilāulau ʻi he mamahi ʻoe laumālie.
15 あなたがたの残す名はわが選んだ者には、のろいの文句となり、主なる神はあなたがたを殺される。しかし、おのれのしもべたちを、ほかの名をもって呼ばれる。
Pea te mou tuku homou hingoa ko e fakamamahi kiate kinautolu kuo u fili: koeʻuhi ʻe tāmateʻi ʻakimoutolu ʻe he ʻEiki ko Sihova, pea ui ʻene kau tamaioʻeiki ʻaki ha hingoa kehe:
16 それゆえ、地にあっておのれのために祝福を求める者は、真実の神によっておのれの祝福を求め、地にあって誓う者は、真実の神をさして誓う。さきの悩みは忘れられて、わが目から隠れうせるからである。
Koeʻuhi ko ia ʻoku ne tāpuaki ia ʻi he fonua te ne tāpuaki ia ʻi he ʻOtua ʻoe moʻoni; pea ko ia ʻoku fuakava ʻi he fonua te ne fuakava ʻi he ʻOtua ʻoe moʻoni; koeʻuhi kuo fakangalo ʻae ngaahi muʻaki mamahi, pea koeʻuhi kuo fakafufū ia mei hoku fofonga.
17 見よ、わたしは新しい天と、新しい地とを創造する。さきの事はおぼえられることなく、心に思い起すことはない。
“Vakai, he ʻoku ou fakatupu ʻae ngaahi langi foʻou pea mo e fonua foʻou: pea ʻe ʻikai manatu ʻaia naʻe ʻi muʻa, pe ai ha manatu loto ki ai.
18 しかし、あなたがたはわたしの創造するものにより、とこしえに楽しみ、喜びを得よ。見よ、わたしはエルサレムを造って喜びとし、その民を楽しみとする。
Ka ke fiefia ʻakimoutolu pea nekeneka ʻo taʻengata ʻi he meʻa ʻoku ou fakatupu: he vakai, ʻoku ou ngaohi ʻa Selūsalema ko e fiefiaʻanga, pea ke fiefia ʻa hono kakai.
19 わたしはエルサレムを喜び、わが民を楽しむ。泣く声と叫ぶ声は再びその中に聞えることはない。
Pea te u fiefia ia Selūsalema, pea nekeneka ʻi hoku kakai: pea ʻe ʻikai ha toe fanongo ki ha leʻo ʻoe tangi ʻiate ia, pe ko e leʻo ʻoe tangi mamahi.
20 わずか数日で死ぬみどりごと、おのが命の日を満たさない老人とは、もはやその中にいない。百歳で死ぬ者も、なお若い者とせられ、百歳で死ぬ者は、のろわれた罪びととされる。
“ʻE ʻikai toe ʻai ʻi ai ha tamasiʻi ʻoku moʻui fuonounou, pe ko ha tangata motuʻa ʻoku taʻekakato hono ngaahi ʻaho: he ko ia ʻe mate ʻi hono teau taʻu ʻe mate ko e tamasiʻi pe; pea ko e tangata angahala ʻoku mate ʻi hono teau taʻu ʻe malaʻia ia.
21 彼らは家を建てて、それに住み、ぶどう畑を作って、その実を食べる。
Pea te nau langa ʻae ngaahi fale, pea nofo ai; pea te nau tō ʻae ngaahi vaine, pea kai ʻae fua ʻo ia.
22 彼らが建てる所に、ほかの人は住まず、彼らが植えるものは、ほかの人が食べない。わが民の命は、木の命のようになり、わが選んだ者は、その手のわざをながく楽しむからである。
‌ʻE ʻikai te nau langa, kae nofo ai ha taha kehe; ʻe ʻikai te nau tō, kae kai ʻe ha taha kehe: he ʻoku hangē ko e ngaahi ʻaho ʻoe ʻakau ʻoku pehē ʻae ngaahi ʻaho ʻo hoku kakai, pea ʻe leleiʻia fuoloa ʻae kakai kuo u fili ʻi he ngāue ʻa honau nima.
23 彼らの勤労はむだでなく、その生むところの子らは災にかからない。彼らは主に祝福された者のすえであって、その子らも彼らと共におるからである。
‌ʻE ʻikai te nau ngāue taʻeʻaonga, pe fanauʻi ki he mamahi; he ko e hako ʻakinautolu kuo monūʻia ʻia Sihova, pea mo ʻenau fānau fakataha mo kinautolu.
24 彼らが呼ばないさきに、わたしは答え、彼らがなお語っているときに、わたしは聞く。
Pea ʻe hoko ʻo pehē, ʻi he teʻeki te nau ui, te u tali; pea ʻi he lolotonga ʻenau lea, te u ongoʻi.
25 おおかみと小羊とは共に食らい、ししは牛のようにわらを食らい、へびはちりを食物とする。彼らはわが聖なる山のどこでもそこなうことなく、やぶることはない」と主は言われる。
‌ʻOku pehē ʻe Sihova, “ʻE kai fakataha ʻae ulofi mo e lami, pea ʻe kai ʻe he laione ʻae kau ʻoe koane ʻo hangē ko e pulu: pea ko e meʻakai ʻoe ngata ko e efu. ʻE ʻikai te nau fakamamahi pe fakaʻauha ʻi [ha potu ʻo ]hoku moʻunga māʻoniʻoni kotoa pē.”

< イザヤ書 65 >