< イザヤ書 29 >

1 ああ、アリエルよ、アリエルよ、ダビデが営をかまえた町よ、年に年を加え、祭をめぐりこさせよ。
Ko e malaʻia ki ʻAliela, ki ʻAliela, ʻae kolo naʻe nofo ai ʻa Tevita! Fakalahi ʻae tau ki he tau; tuku ke nau tāmateʻi ʻae ngaahi feilaulau.
2 その時わたしはアリエルを悩ます。そこには悲しみと嘆きとがあって、アリエルのようなものとなる。
Ka te u fakamamahiʻi ʻa ʻAliela, pea ʻe ʻi ai ʻae ongosia mo e mamahi: pea ʻe pehē ia kiate au ʻo hangē ko e potu ʻoe feilaulauʻanga.
3 わたしはあなたのまわりに営を構え、やぐらをもってあなたを囲み、塁を築いてあなたを攻める。
Pea te u takatakai koe pea kāpui koe ʻaki ʻae moʻunga, pea te u langa ʻae ngaahi kolo kiate koe.
4 その時あなたは深い地の中から物言い、低いちりの中から言葉を出す。あなたの声は亡霊の声のように地から出、あなたの言葉はちりの中から、さえずるようである。
Pea ʻe fakavaivaiʻi koe, pea te ke lea mei he kelekele, pea ʻe māʻulalo ho leʻo mei he efu, pea ʻe tatau ho leʻo mo ha taha ʻoku ʻiate ia ha laumālie kovi, mei he kelekele, pea ʻe fafana ho leʻo mei he efu.
5 しかしあなたのあだの群れは細かなちりのようになり、あらぶる者の群れは吹き去られるもみがらのようになる。また、にわかに、またたくまに、この事がある。
Pea ko e tokolahi ʻo hoʻo kau muli te nau hangē ko e efuefu momo iiki, pea mo e tokolahi ʻoe kakai fakamanavahē te nau hangē ko e kafukafu ʻoku mole atu: ʻio, ʻe hoko fakafokifā ia ʻi he kemo pe taha.
6 すなわち万軍の主は雷、地震、大いなる叫び、つむじ風、暴風および焼きつくす火の炎をもって臨まれる。
‌ʻE ʻaʻahi kiate koe ʻe Sihova ʻoe ngaahi kautau ʻaki ʻae mana, pea mo e mofuike, mo e longoaʻa lahi, ʻaki ʻae matangi lahi mo e afā, pea mo e ulo ʻoe afi fakaʻauha.
7 そしてアリエルを攻めて戦う国々の群れ、すなわちアリエルとその城を攻めて戦い、これを悩ます者はみな夢のように、夜の幻のようになる。
Pea ko e tokolahi ʻoe ngaahi puleʻanga kotoa pē ʻoku tauʻi ʻa ʻAliela, ʻio, ko kinautolu kotoa pē ʻoku tauʻi ia mo ʻene kolo, pea ʻoku fakamamahiʻi ia, te nau hangē ko ha misi, pe ko e meʻa hā mai ʻi he pō.
8 飢えた者が食べることを夢みても、さめると、その飢えがいえないように、あるいは、かわいた者が飲むことを夢みても、さめると、疲れてそのかわきがとまらないように、シオンの山を攻めて戦う国々の群れもそのようになる。
‌ʻO hangē ko e misi ʻae tangata fiekaia, pea vakai, ʻoku hangē ʻoku ne kai; pea ʻoka ʻā ia, ʻoku ngaongao hono laumālie: pe hangē ko e misi ʻa ha tangata fieinu, pea vakai, hangē ʻoku inu ia; ka ʻoku ne ʻaa, pea vakai, ʻoku vaivai ia, pea ʻoku ne holi: ʻe pehē pe ʻae tokolahi ʻoe ngaahi puleʻanga kotoa pē, ʻoku tauʻi ʻae moʻunga ko Saione.
9 あなたがたは知覚を失って気が遠くなれ、目がくらんで盲となれ。あなたがたは酔っていよ、しかし酒のゆえではない、よろめけ、しかし濃き酒のゆえではない。
Mou tatali, pea ofo; mou kalanga, pea tangi: ʻoku nau konā, kae ʻikai ʻi he uaine; ʻoku nau tasipa, kae ʻikai ʻi he inu mālohi.
10 主が深い眠りの霊をあなたがたの上にそそぎ、あなたがたの目である預言者を閉じこめ、あなたがたの頭である先見者をおおわれたからである。
He kuo lilingi ʻe Sihova kiate kimoutolu ʻae laumālie ʻoe mohe maʻu, pea kuo tāpuni homou mata: kuo ne fakapulou ʻae kau palōfita mo hoʻomou kau pule mo e kau kikite.
11 それゆえ、このすべての幻は、あなたがたには封じた書物の言葉のようになり、人々はこれを読むことのできる者にわたして、「これを読んでください」と言えば、「これは封じてあるから読むことができない」と彼は言う。
Pea ko e meʻa hā mai kotoa pē kuo hoko kiate kimoutolu ʻo tatau mo e ngaahi lea ʻo ha tohi kuo tāpuni, ʻoku ʻange ʻe ha tangata ki ha tokotaha ʻoku poto, ʻo pehē, “ʻOku ou kole kiate koe, ke ke lau ʻae meʻa ni,” pea ʻoku ne pehē, “ʻOku ʻikai te u faʻa fai ia he kuo maʻu ia;”
12 またその書物を読むことのできない者にわたして、「これを読んでください」と言えば、「読むことはできない」と彼は言う。
Pea ʻoku ʻatu ʻae tohi kiate ia ʻoku ʻikai poto, ʻo pehē, ʻOku ou kole kiate koe, ke ke lau ʻae meʻa ni: pea ʻoku ne pehē, “ʻOku ʻikai te u poto.”
13 主は言われた、「この民は口をもってわたしに近づき、くちびるをもってわたしを敬うけれども、その心はわたしから遠く離れ、彼らのわたしをかしこみ恐れるのは、そらで覚えた人の戒めによるのである。
Ko ia ne pehē ai ʻe Sihova, ko e meʻa ʻi he ʻunuʻunu mai ʻae kakai ni kiate au ʻaki honau ngutu, pea fakaʻapaʻapa kiate au ʻaki honau loungutu, ka kuo mamaʻo honau loto ʻiate au, pea ko ʻenau manavahē kiate au ʻoku tupu ia mei he ngaahi fekau ʻae tangata pe:
14 それゆえ、見よ、わたしはこの民に、再び驚くべきわざを行う、それは不思議な驚くべきわざである。彼らのうちの賢い人の知恵は滅び、さとい人の知識は隠される」。
Ko ia, vakai, te u fai leva ha ngāue fakaofo ki he kakai ni, ʻio, ʻae ngāue fakaofo mo lahi: he ko e poto ʻo ʻenau kau tangata poto ʻe ʻauha ia, pea ko e ʻilo ʻo ʻenau kau tangata fakamākukanga ʻe fufū ia.
15 わざわいなるかな、おのが計りごとを主に深く隠す者。彼らは暗い中でわざを行い、「だれがわれわれを見るか、だれがわれわれのことを知るか」と言う。
‌ʻE malaʻia ʻakinautolu ʻoku ʻahiʻahi lahi ke fufūnaki honau loto meia Sihova, pea ʻoku fai ʻi he poʻuli ʻenau ngaahi ngāue, pea ʻoku nau pehē, “Ko hai ʻoku mamata kiate kitautolu? Pea ko hai ʻoku ne ʻiloʻi ʻakitautolu?”
16 あなたがたは転倒して考えている。陶器師は粘土と同じものに思われるだろうか。造られた物はそれを造った者について、「彼はわたしを造らなかった」と言い、形造られた物は形造った者について、「彼は知恵がない」と言うことができようか。
Ko e moʻoni ko hoʻomou fulifulihi ʻae ngaahi meʻa ʻe tatau mo e ʻumea ʻoe tangata ngaohi ipu: he ʻe lea pehē koā ʻae meʻa kuo ngaohi kiate ia naʻa ne fakatufungaʻi, naʻe ʻikai te ne ngaohi au? Pe, ʻe pehē ʻae meʻa kuo ngaohi kiate ia naʻe ngaohi ia, naʻe ʻikai haʻane ʻilo?
17 しばらくしてレバノンは変って肥えた畑となり、肥えた畑は林のように思われる時が来るではないか。
‌ʻIkai ʻoku toetoe siʻi pea ʻe liliu ʻa Lepanoni ke hoko ko e ngoue fua moʻui, pea ko e ngoue fua ʻe tatau ia mo e vao ʻakau?
18 その日、耳しいは書物の言葉を聞き、目しいの目はその暗やみから、見ることができる。
Pea ʻi he ʻaho ko ia ʻe fanongo ʻae tuli ki he ngaahi lea ʻoe tohi, pea ʻe mamata ʻae mata ʻoe kui mei he kakapu, pea mei he poʻuli.
19 柔和な者は主によって新たなる喜びを得、人のなかの貧しい者はイスラエルの聖者によって楽しみを得る。
Pea ʻe ʻāsili ai ʻae fiefia ʻae angavaivai ʻia Sihova, pea ko e masiva ʻi he kakai te nau fiefia ʻi he tokotaha māʻoniʻoni ʻo ʻIsileli.
20 あらぶる者は絶え、あざける者はうせ、悪を行おうと、おりをうかがう者は、ことごとく断ち滅ぼされるからである。
He kuo mole ʻae tokotaha naʻe fakamālohi, pea kuo ʻauha mo e tangata manuki, pea kuo tuʻusi ke motu ʻakinautolu ʻoku lama ke fai kovi.
21 彼らは言葉によって人を罪に定め、町の門でいさめる者をわなにおとしいれ、むなしい言葉をかまえて正しい者をしりぞける。
‌ʻOku nau fakahalaia ha tangata ʻi he kupuʻi lea, pea ʻoku nau tau ʻae tauhele kiate ia ʻoku valoki ʻi he matapā, pea fakaafe ʻae angatonu ʻi he meʻa taʻeʻaonga.
22 それゆえ、昔アブラハムをあがなわれた主は、ヤコブの家についてこう言われる、「ヤコブは、もはやはずかしめを受けず、その顔は、もはや色を失うことはない。
Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova, ʻaia naʻa ne huhuʻi ʻa ʻEpalahame, ki he fale ʻo Sēkope, ʻe ʻikai mā ʻa Sēkope, pea ʻe ʻikai liliu ʻo tea hono mata.
23 彼の子孫が、その中にわが手のわざを見るとき、彼らはわが名を聖とし、ヤコブの聖者を聖として、イスラエルの神を恐れる。
Ka ʻi heʻene mamata ki heʻene fānau, ko e ngāue ʻa hoku nima, ʻi he lotolotonga ʻo ia, te nau fakaʻapaʻapa ki hoku huafa, pea fakaʻapaʻapa ki he tokotaha māʻoniʻoni ʻo Sēkope, pea manavahē ki he ʻOtua ʻo ʻIsileli.
24 心のあやまれる者も、悟りを得、つぶやく者も教をうける」。
Pea ko kinautolu foki naʻe hala ʻi he laumālie te nau hoko ʻo ʻilo, pea ko kinautolu naʻe lāunga te nau maʻu ʻae akonaki.

< イザヤ書 29 >