< ダニエル書 3 >

1 ネブカデネザル王は一つの金の像を造った。その高さは六十キュビト、その幅は六キュビトで、彼はこれをバビロン州のドラの平野に立てた。
Nanao saren-draha volamena t’i Nebokadnetsare mpanjaka, kiho enem-polo ty haabo’e, le kiho eneñe ty am-pohe’e; natroa’e ami’ty monto’ i Dorà, am-paritane’ i Bavele ao.
2 そしてネブカデネザル王は、総督、長官、知事、参議、庫官、法官、高僧および諸州の官吏たちを召し集め、ネブカデネザル王の立てたこの像の落成式に臨ませようとした。
Le nirahe’ i Nebokadnetsare ty koike hanontoñe o beio, naho o sorotà’eo, naho o fiaoloo, o mpizakao, o mpamandroñeo, o kominteo, o prejidào, vaho o mpifehe faritaneo hiatreke ty fañorizañe i sare nampitroare’ i Nebokadnetsare mpanjakay.
3 そこで、総督、長官、知事、参議、庫官、法官、高僧および諸州の官吏たちは、ネブカデネザル王の立てた像の落成式に臨み、そのネブカデネザルの立てた像の前に立った。
Aa le natontoñe amy fañorizañe i sare nampitroare’ i Nebokadnetsare mpanjakaiy o beio, naho o sorotà’eo, naho o fiaoloo, o mpizakao, o mpamandroñeo, o kominteo, o prejidào, vaho o fonga mpifehe faritaneo. Aa ie nijohañe añ’atrefa’ i sare nampitroare’ i Nebokadnetsare mpanjakaiy ey, le
4 時に伝令者は大声に呼ばわって言った、「諸民、諸族、諸国語の者よ、あなたがたにこう命じられる。
hoe ty tsinei’ i mpikoikey: Andili­añe ama’ areo ry ondaty, ry fifeheañe naho ry fisaontsy,
5 角笛、横笛、琴、三角琴、立琴、風笛などの、もろもろの楽器の音を聞く時は、ひれ伏してネブカデネザル王の立てた金の像を拝まなければならない。
te ie mahajanjiñe ty feon’ antsiva naho soly naho marovany naho jejobory naho kantsàñe naho mandalina vaho ze hene raha mañomey feo, le hiba­boke naho hitalaho amy sare volamena natroa’ i Nebokadnetsare mpanjakaiy;
6 だれでもひれ伏して拝まない者は、ただちに火の燃える炉の中に投げ込まれる」と。
fe havokovoko am-po’ toñake misolebatse ao amy oray avao ze tsy mibaboke naho mitalaho ama’e.
7 そこで民らはみな、角笛、横笛、琴、三角琴、立琴、風笛などの、もろもろの楽器の音を聞くや、諸民、諸族、諸国語の者たちはみな、ひれ伏して、ネブカデネザル王の立てた金の像を拝んだ。
Aa ie nahajanjiñe ty feo’ i antsivay naho i soliy naho i marovaniy naho i jejoboriy naho i kantsàñey naho i mandalinay vaho o mpañomey feo iabio, le hene nibaboke ze ondaty, fifeheañe naho fameleke niambane amy sare volamena natroa’ i Nebokadnetsare mpanjakay.
8 その時、あるカルデヤびとらが進みきて、ユダヤ人をあしざまに訴えた。
Ie añe, le nitotoke eo ty nte-Kasdy ila’e nanisý o nte-Iehodào
9 すなわち彼らはネブカデネザル王に言った、「王よ、とこしえに生きながらえられますように。
nisaontsy amy Nebokadnetsare mpanjaka ty hoe, Ry mpanjaka, lava ohatse.
10 王よ、あなたは命令を出して仰せられました。すべて、角笛、横笛、琴、三角琴、立琴、風笛などの、もろもろの楽器の音を聞く者は皆、ひれ伏して金の像を拝まなければならない。
Fa nandily rehe, ry mpanjaka, te ze ondaty mahajanjiñe ty feo’ i antsivay naho i soliy naho i marovaniy naho i jejoboriy naho i kantsàñey naho i mandalinay vaho o mpañomey feo iabio, ty hibaboke naho hitalaho amy sare volamenay;
11 また、だれでもひれ伏して拝まない者はみな、火の燃える炉の中に投げ込まれると。
vaho ze tsy mibaboke, tsy mitalaho, ro hafetsak’ an-toñake mirebareba ao.
12 ここにあなたが任命して、バビロン州の事務をつかさどらせられているユダヤ人シャデラク、メシャクおよびアベデネゴがおります。王よ、この人々はあなたを尊ばず、あなたの神々にも仕えず、あなたの立てられた金の像をも拝もうとしません」。
Eo o nte-Iehodà ila’e nampamandroñe’o o raham-paritane’ i Baveleoo: toe i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò; tsy mañaoñe azo indaty rey ry mpanjaka; tsy miambane amo ndrahare’oo, naho tsy mita­laho amy sare volamena natroa’oy.
13 そこでネブカデネザルは怒りかつ憤って、シャデラク、メシャクおよびアベデネゴを連れてこいと命じたので、この人々を王の前に連れてきた。
Aa le niviñetse am-poroforo t’i Nebokadnetsare vaho linili’e te hasese mb’eo t’i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò. Aa le nase­se mb’ añatrefa’ i mpanjakay mb’ eo indaty rey.
14 ネブカデネザルは彼らに言った、「シャデラク、メシャク、アベデネゴよ、あなたがたがわが神々に仕えず、またわたしの立てた金の像を拝まないとは、ほんとうなのか。
Nanao ty hoe am’ iereo t’i Nebokadnetsare: O ry Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò, to hao t’ie tsy miasy o ‘ndraharekoo, naho tsy mitalaho amy sare volamena natroakoy?
15 あなたがたがもし、角笛、横笛、琴、三角琴、立琴、風笛などの、もろもろの楽器の音を聞くときにひれ伏して、わたしが立てた像を、ただちに拝むならば、それでよろしい。しかし、拝むことをしないならば、ただちに火の燃える炉の中に投げ込まれる。いったい、どの神が、わたしの手からあなたがたを救うことができようか」。
Aa ie mahajanjiñe ty feo’ i antsivay naho i soliy naho i marovaniy naho i jejoboriy naho i kantsàñey naho i mandalinay miharo amo mpañomey feo iabio, ho veka’e hibaboke naho hitalaho amy sare volamenay vi’ nahareo henane zay? Fa naho tsy italahoa’ areo, le havokovoko an-toñake misolebatse ao amy oray avao. Andrianañahare aia ty hahahaha anahareo an-tañako?
16 シャデラク、メシャクおよびアベデネゴは王に答えて言った、「ネブカデネザルよ、この事について、お答えする必要はありません。
Aa hoe ty natoi’ i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò amy Nebokadnetsare mpanjakay: Ry Nebokadnetsare, tsy anay ty hamale azo amy ontane zay.
17 もしそんなことになれば、わたしたちの仕えている神は、その火の燃える炉から、わたしたちを救い出すことができます。また王よ、あなたの手から、わたしたちを救い出されます。
Mahaoniña, te mahahaha anay amy toñake mibelañey t’i Andrianañahare toroñe’ay, vaho mahafipoliora’e am-pità’o zahay ry mpanjaka.
18 たといそうでなくても、王よ、ご承知ください。わたしたちはあなたの神々に仕えず、またあなたの立てた金の像を拝みません」。
Fa naho tsie, ehe mahafohina, ry mpanjaka, t’ie tsy hitalaho amy ‘ndrahare’oy, ndra hiasy i sare volamena natroa’oy.
19 そこでネブカデネザルは怒りに満ち、シャデラク、メシャクおよびアベデネゴにむかって、顔色を変え、炉を平常よりも七倍熱くせよと命じた。
Nilifom-piforoforoañe amy zao t’i Nebokadnetsare le niloroloro amy Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò ty lahara’e, le nanoiñe, naho nandily te hanoeñe im-pito ty hamae’ i toñakey.
20 またその軍勢の中の力の強い人々を呼んで、シャデラク、メシャクおよびアベデネゴを縛って、彼らを火の燃える炉の中に投げ込めと命じた。
Linili’e amy zao o fanalolahy am-pirimboñan-dahindefo’eo ty handrohy i Sadrake naho i Mesake naho i Abednegò, vaho hamokovoko iareo amy toñake milebalebay ao.
21 そこでこの人々は、外套、下着、帽子、その他の衣服のまま縛られて、火の燃える炉の中に投げ込まれた。
Rinohy reketse saroñe naho sikiñe naho sabaka naho ze lamba ila’e am’ ondaty rey vaho nafe­tsak’ an-teñateña’ i toñake misolebatsey ao.
22 王の命令はきびしく、かつ炉は、はなはだしく熱していたので、シャデラク、メシャクおよびアベデネゴを引きつれていった人々は、その火炎に焼き殺された。
Aa kanao am-bodongero’e ty nandilia’ i mpanjakay, ie niloho mae i toñakey, le navetran-del’afo ondaty nandrambe i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegòo.
23 シャデラク、メシャク、アベデネゴの三人は縛られたままで、火の燃える炉の中に落ち込んだ。
Aa le nihotrak’ an-drohy an-toñake nibebañ’ ao indaty telo rey: i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò.
24 その時、ネブカデネザル王は驚いて急ぎ立ちあがり、大臣たちに言った、「われわれはあの三人を縛って、火の中に投げ入れたではないか」。彼らは王に答えて言った、「王よ、そのとおりです」。
Nilatsa t’i Nebo­kad­netsare, mpanjaka, le niongak’ amy zao nisaontsy amo mpanolo-keve’eo ty hoe: Tsy telo hao t’indaty nafetsan-tika an-drohy amo afoo? Hoe ty natoi’ iareo amy mpanjakay; Eka ‘nio, ry mpanjaka.
25 王は答えて言った、「しかし、わたしの見るのに四人の者がなわめなしに、火の中を歩いているが、なんの害をも受けていない。その第四の者の様子は神の子のようだ」。
Hoe ty natoi’e: Heheke, mahatrea ondaty efatse midada ao raho, songa midraidraitse amy afoy ao, tsy ama’e ty mianto, vaho manahake t’i Anak’ Andrianañahare ty vinta’ o fahefatseo.
26 そこでネブカデネザルは、その火の燃える炉の入口に近寄って、「いと高き神のしもべシャデラク、メシャク、アベデネゴよ、出てきなさい」と言ったので、シャデラク、メシャク、アベデネゴはその火の中から出てきた。
Nitotok’ am-bava’ i toñake misolebatsey t’i Nebokadnetsare, nanao ty hoe: o ry Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò, ry mpitoron’ Añahare Andindimoneñeo, miakara mb’etoy. Aa le nienga boak’ an-teñateña’ i afoy t’i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò.
27 総督、長官、知事および王の大臣たちも集まってきて、この人々を見たが、火は彼らの身にはなんの力もなく、その頭の毛は焼けず、その外套はそこなわれず、火のにおいもこれに付かなかった。
Le nihimpoke eo o beio naho o sorotà’eo naho o fiaoloo, o mpizakao, o mpitàm-bolao, o kominteo, o prejidào vaho o mpifehe faritaneo hisamba ondaty tsy nanaña’ i afoy lilio, leo raik’ amo maròy añambone’ iareoo tsy nimae, tsy niova ka o sarimbo’ iereoo, vaho tsy nipitek’ am’ iereo ty imbon’ afo.
28 ネブカデネザルは言った、「シャデラク、メシャク、アベデネゴの神はほむべきかな。神はその使者をつかわして、自分に寄り頼むしもべらを救った。また彼らは自分の神以外の神に仕え、拝むよりも、むしろ王の命令を無視し、自分の身をも捨てようとしたのだ。
Le hoe ty saontsi’ i Nebokadnetsare: Andriañeñe t’i Andrianañahare’ i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò, ie nañirake i anjeli’ey hañaha o mpitoro’e mpiato ama’eo mbore nifotetse amy saontsim-panjakay, namoe ay tsy hitoroñe ndra hitalaho ami’ty ndrahare ila’e naho tsy t’i Andrianañahare’ iareo avao.
29 それでわたしはいま命令を下す。諸民、諸族、諸国語の者のうちだれでも、シャデラク、メシャク、アベデネゴの神をののしる者があるならば、その身は切り裂かれ、その家は滅ぼされなければならない。このように救を施すことのできる神は、ほかにないからだ」。
Aa le mitsey raho, te ho fonga tseratseraheñe ze mitera­tera an’ Andrianañahare’ i Sadrake naho i Mesake naho i Abednegò, vaho hatao vongan-deotse ty akiba’e, amy te tsy eo ty drahare ila’e mahahaha manahake zao.
30 こうして、王はシャデラク、メシャクおよびアベデネゴの位を進めて、バビロン州におらせた。
Aa le nonjone’ i mpanjakay am-paritane’ i Bavele t’i Sadrake naho i Mesake vaho i Abednegò.

< ダニエル書 3 >