< サムエル記Ⅰ 2 >

1 ハンナは祈って言った、「わたしの心は主によって喜び、わたしの力は主によって強められた、わたしの口は敵をあざ笑う、あなたの救によってわたしは楽しむからである。
Pea naʻe lotu ʻa ʻAna, ʻo pehē, “ʻOku fiefia hoku loto ʻia Sihova, ʻoku fakahikihiki hoku mālohi ʻia Sihova; kuo mafaʻa hoku ngutu ki hoku ngaahi fili; ko e meʻa ʻi heʻeku fiefia ʻi hoʻo fakamoʻui.
2 主のように聖なるものはない、あなたのほかには、だれもない、われわれの神のような岩はない。
‌ʻOku ʻikai ha tokotaha ʻoku māʻoniʻoni ʻo hangē ko Sihova: he ʻoku ʻikai ha tokotaha mo koe: pea ʻoku ʻikai foki ha makatuʻu ʻo hangē ko hotau ʻOtua.
3 あなたがたは重ねて高慢に語ってはならない、たかぶりの言葉を口にすることをやめよ。主はすべてを知る神であって、もろもろのおこないは主によって量られる。
‌ʻOua naʻa toe talanoa fakafiefielahi faufau pehē; ʻoua naʻa hā mai ʻae lea mālohi mei ho ngutu: he ko e ʻOtua ʻoe loto ʻa Sihova, pea ʻoku ʻekeʻi ʻe ia ʻae ngaahi faianga.
4 勇士の弓は折れ、弱き者は力を帯びる。
Kuo fesiʻi ʻae ngaahi kaufana ʻae kau tangata mālohi, pea ko kinautolu naʻe tūkia kuo nonoʻo ʻaki ʻae mālohi.
5 飽き足りた者は食のために雇われ、飢えたものは、もはや飢えることがない。うまずめは七人の子を産み、多くの子をもつ女は孤独となる。
Ko kinautolu naʻe mākona kuo nau fakamoʻua ʻakinautolu ke ngāue ki he meʻakai; pea kuo ngata ʻakinautolu naʻe fiekaia: pea kuo fanauʻi ʻae toko fitu ʻe he paʻa; pea ko ia kuo tokolahi ʻene fānau kuo hoko ʻo vaivai.
6 主は殺し、また生かし、陰府にくだし、また上げられる。 (Sheol h7585)
‌ʻOku tāmateʻi ʻe Sihova, pea ne fakamoʻui: ʻoku ne ʻohifo ki he faʻitoka, pea ʻoku ne toe ʻo hake. (Sheol h7585)
7 主は貧しくし、また富ませ、低くし、また高くされる。
‌ʻOku fakamasiva ʻe Sihova, pea ne fakamaʻumeʻaʻi: ʻoku ne fakamoʻulaloa, mo ne hiki ki ʻolunga.
8 貧しい者を、ちりのなかから立ちあがらせ、乏しい者を、あくたのなかから引き上げて、王侯と共にすわらせ、栄誉の位を継がせられる。地の柱は主のものであって、その柱の上に、世界をすえられたからである。
‌ʻOku ne hiki hake ʻae masiva mei he efu, ʻo fakahikihiki ʻae faʻa kole mei he tuʻunga veve, ke fakanofo ʻakinautolu mo e houʻeiki, pea ke ne ngaohi ʻakinautolu kenau maʻu ʻae nofoʻa fakaʻeiʻeiki: he ko e ngaahi pou ʻo māmani ʻoku ʻo Sihova, pea kuo ne fokotuʻu ʻa māmani ki ai.
9 主はその聖徒たちの足を守られる、しかし悪いものどもは暗黒のうちに滅びる。人は力をもって勝つことができないからである。
‌ʻE tauhi ʻe ia ʻae vaʻe ʻo ʻene kau māʻoniʻoni, pea ʻe longo pe ʻae kau angakovi ʻi he poʻuli; koeʻuhi ʻe ʻikai lavaʻi ha meʻa ʻe ha tangata ʻi he mālohi.
10 主と争うものは粉々に砕かれるであろう、主は彼らにむかって天から雷をとどろかし、地のはてまでもさばき、王に力を与え、油そそがれた者の力を強くされるであろう」。
‌ʻE fesifesiʻi ʻae ngaahi fili ʻo Sihova; ʻe mana ʻe ia kiate kinautolu mei langi: “ʻE fakamaau ʻe Sihova ʻae ngaahi ngataʻanga ʻo māmani; pea ʻe foaki ʻe ia ʻae mālohi ki heʻene tuʻi, pea ne fakahikihiki ʻae mālohi ʻo ia kuo ne pani.”
11 エルカナはラマにある家に帰ったが、幼な子は祭司エリの前にいて主に仕えた。
Pea naʻe ʻalu ʻa ʻElikena ki hono fale ki Lama. Pea naʻe tauhi ʻa Sihova ʻe he tamasiʻi ʻi he ʻao ʻo Ilai ko e taulaʻeiki.
12 さて、エリの子らは、よこしまな人々で、主を恐れなかった。
Ka ko eni ko e fānau ʻoe angakovi ʻae ongo foha ʻo Ilai; naʻe ʻikai te na ʻilo ʻa Sihova.
13 民のささげ物についての祭司のならわしはこうである。人が犠牲をささげる時、その肉を煮る間に、祭司のしもべは、みつまたの肉刺しを手に持ってきて、
Pea ko e anga naʻe fai ʻe he taulaʻeiki ki he kakai, naʻe pehē, ʻi he ʻatu ʻe ha tangata ha feilaulau, naʻe haʻu ʻae tamaioʻeiki ʻae taulaʻeiki ʻi he kei haka ʻae kakano, mo e meʻa huhu matatolu ʻi hono nima;
14 それをかま、またはなべ、またはおおがま、または鉢に突きいれ、肉刺しの引き上げるものは祭司がみな自分のものとした。彼らはシロで、そこに来るすべてのイスラエルの人に、このようにした。
Pea naʻa ne velo ia ki he fakapaku, pe ko e kulo, pe ha meʻa haka luoluo, pea ʻilonga ʻaia naʻe matoʻo hake ʻe he huhu naʻe ʻave ia ʻe he taulaʻeiki maʻana. Pea naʻe pehē ʻenau fai ʻi Sailo ki he kakai ʻIsileli kotoa pē naʻe ʻalu ki ai.
15 人々が脂肪を焼く前にもまた、祭司のしもべがきて、犠牲をささげる人に言うのであった、「祭司のために焼く肉を与えよ。祭司はあなたから煮た肉を受けない。生の肉がよい」。
Pea ʻi he teʻeki ai tutu foki ʻae ngako, naʻe haʻu ʻae tamaioʻeiki ʻae taulaʻeiki, ʻo ne pehē ki he tangata ʻoku fai ʻae feilaulau, “Tuku mai ʻae kakano ke tunu maʻae taulaʻeiki; koeʻuhi ʻe ʻikai te ne kai kakano haka ʻiate koe, ka ko e kanomate.”
16 その人が、「まず脂肪を焼かせましょう。その後ほしいだけ取ってください」と言うと、しもべは、「いや、今もらいたい。くれないなら、わたしは力づくで、それを取ろう」と言う。
Pea kapau naʻe pehēange ʻe ha tangata kiate ia, “ʻOua naʻa nau taʻofi kae tutu leva ʻae ngako, pea ke toki ʻave ʻa ia, kotoa pē ʻoku ke loto ki ai; naʻe tali pehē leva ʻe ia ia, ‘ʻIkai;’ ka ke tuku mai leva ia kiate au: pea kapau ʻe ʻikai, te u ʻave fakamālohi ia.”
17 このように、その若者たちの罪は、主の前に非常に大きかった。この人々が主の供え物を軽んじたからである。
Ko ia naʻe lahi ʻaupito ʻae angahala ʻae ongo talavou ʻi he ʻao ʻo Sihova: he naʻe fehiʻa ʻae kakai ki he feilaulau kia Sihova.
18 サムエルはまだ幼く、身に亜麻布のエポデを着けて、主の前に仕えていた。
Ka naʻe tauhi ʻe Samuela ʻi he ʻao ʻo Sihova, ko e tamasiʻi kuo nonoʻo ʻaki ʻae ʻefoti ʻoe tupenu lelei.
19 母は彼のために小さい上着を作り、年ごとに、夫と共にその年の犠牲をささげるために上る時、それを持ってきた。
Pea naʻe ngaohi foki ʻe heʻene faʻē ʻae kofutuʻa siʻi, ʻo ʻomi kiate ia ʻi he taʻu kotoa pē, ʻi heʻene ʻalu hake mo hono husepāniti ke ʻatu ʻae feilaulau ʻoe taʻu.
20 エリはいつもエルカナとその妻を祝福して言った、「この女が主にささげた者のかわりに、主がこの女によってあなたに子を与えられるように」。そして彼らはその家に帰るのを常とした。
Pea naʻe tāpuaki ʻe Ilai ʻa ʻElikena mo hono uaifi, ʻo ne pehē, “Ke ʻatu ʻe Sihova kiate koe ʻae hako ʻi he fefine ni ʻi he kole ni ʻaia kuo tuku kia Sihova.” Pea naʻa na ō ki hona ʻapi.
21 こうして主がハンナを顧みられたので、ハンナはみごもって、三人の男の子とふたりの女の子を産んだ。わらべサムエルは主の前で育った。
Pea naʻe ʻaʻahi ʻa Sihova kia ʻAna, ko ia naʻa ne feitama, pea ne fāʻeleʻi ʻae tama ʻe toko tolu mo e taʻahine ʻe toko ua. Pea naʻe tupu pē ʻae tamasiʻi ko Samuela ʻi he ʻao ʻo Sihova.
22 エリはひじょうに年をとった。そしてその子らがイスラエルの人々にしたいろいろのことを聞き、また会見の幕屋の入口で勤めていた女たちと寝たことを聞いて、
Pea kuo motuʻa lahi ʻa Ilai, ʻo ne fanongo ki he meʻa kotoa pē naʻe fai ʻe hono ongo foha ki ʻIsileli kotoa pē; mo ʻenau mohe mo e kau fefine naʻe fakataha ʻi he matapā ʻoe fale fehikitaki ʻoe kakai.
23 彼らに言った、「なにゆえ、そのようなことをするのか。わたしはこのすべての民から、あなたがたの悪いおこないのことを聞く。
Pea naʻe pehē ʻe ia kiate kinaua. “Ko e hā ʻoku mo fai ai ʻae ngaahi meʻa pehē? He ʻoku ou fanongo ki hoʻomou fai angakovi ʻi he kakai ni kotoa pē.
24 わが子らよ、それはいけない。わたしの聞く、主の民の言いふらしている風説は良くない。
‌ʻOua, ʻe hoku ongo foha; he ʻoku ʻikai ko e ongolelei ʻoku ou ongoʻi: ʻoku mou fakalanga ʻae lāunga ʻi he kakai ʻo Sihova.
25 もし人が人に対して罪を犯すならば、神が仲裁されるであろう。しかし人が主に対して罪を犯すならば、だれが、そのとりなしをすることができようか」。しかし彼らは父の言うことに耳を傾けようともしなかった。主が彼らを殺そうとされたからである。
Kapau ʻoku fai angahala ha tangata ʻe tokotaha ki he tokotaha, ʻe fakamaauʻi ia ʻe he fakamaau: pea kapau ʻoku fai angahala ʻe ha tangata kia Sihova, ko hai te ne fakalaloaʻi ia?” Ka naʻe ʻikai te na tokanga ki he leʻo ʻo ʻena tamai, koeʻuhi naʻe finangalo ʻa Sihova ke tāmateʻi ʻakinaua.
26 わらべサムエルは育っていき、主にも、人々にも、ますます愛せられた。
Pea naʻe tupu pē ʻae tamasiʻi ko Samuela, pea naʻe ʻofeina ia ʻia Sihova, pea mo e kakai foki.
27 このとき、ひとりの神の人が、エリのもとにきて言った、「主はかく仰せられる、『あなたの先祖の家がエジプトでパロの家の奴隷であったとき、わたしはその先祖の家に自らを現した。
Pea naʻe haʻu ʻae tangata ʻoe ʻOtua kia Ilai, ʻo ne pehē kiate ia, “ʻOku pehē mai ʻa Sihova, ʻIkai naʻaku hā atu au ki he fale ʻo hoʻo tamai ʻi heʻenau ʻi ʻIsipite ʻi he fale ʻo Felo?
28 そしてイスラエルのすべての部族のうちからそれを選び出して、わたしの祭司とし、わたしの祭壇に上って、香をたかせ、わたしの前でエポデを着けさせ、また、イスラエルの人々の火祭をことごとくあなたの先祖の家に与えた。
Pea ʻikai naʻaku fili ia mei he ngaahi faʻahinga ʻo ʻIsileli ke hoko ko hoku taulaʻeiki, ke fai ʻae ngāue ʻi heʻeku feilaulauʻanga, ke tutu ʻae meʻa namu kakala, pea ke kofuʻaki ʻae ʻefoti ʻi hoku ʻao? Pea ʻikai naʻaku foaki ki he fale ʻo hoʻo tamai, ʻae ngaahi feilaulau naʻe ngaohi ʻaki ʻae afi ʻe he fānau kotoa pē ʻa ʻIsileli?
29 それにどうしてあなたがたは、わたしが命じた犠牲と供え物をむさぼりの目をもって見るのか。またなにゆえ、わたしよりも自分の子らを尊び、わたしの民イスラエルのささげるもろもろの供え物の、最も良き部分をもって自分を肥やすのか』。
Ko e hā ʻoku mou ʻakahi ai ki heʻeku feilaulau, mo e meʻa ʻatu, ʻaia kuo u fekauʻi ʻi hoku nofoʻanga; mo ke fakaʻapaʻapa lahi hake ki ho ongo foha ʻiate au, ke fakasino kimoutolu ʻaki ʻae lelei lahi ʻoe ngaahi feilaulau ʻa ʻIsileli ko hoku kakai?
30 それゆえイスラエルの神、主は仰せられる、『わたしはかつて、「あなたの家とあなたの父の家とは、永久にわたしの前に歩むであろう」と言った』。しかし今、主は仰せられる、『決してそうはしない。わたしを尊ぶ者を、わたしは尊び、わたしを卑しめる者は、軽んぜられるであろう。
“Ko ia ʻoku pehē ai ʻe Sihova ko e ʻOtua ʻo ʻIsileli, ‘Naʻaku pehē moʻoni, ko ho fale mo e fale ʻo hoʻo tamai, ʻe ʻaʻeva ʻi hoku ʻao ʻo taʻengata: ka ko eni, ʻoku pehē ʻe Sihova, Ke mamaʻo ia ʻiate au; he ko kinautolu ʻoku fakaʻapaʻapa kiate au, te u fakahikihikiʻi ʻakinautolu, pea ko kinautolu ʻoku manukiʻi au ʻe ʻikai te u tokangaʻi.
31 見よ、日が来るであろう。その日、わたしはあなたの力と、あなたの父の家の力を断ち、あなたの家に年老いた者をなくするであろう。
Vakai, ʻe hoko ʻae ngaahi ʻaho, te u motuhi ai ho nima, pea mo e nima ʻoe fale ʻo hoʻo tamai, pea ʻe ʻikai ai ha tangata ʻe motuʻa ʻi ho fale.
32 そのとき、あなたは災のうちにあって、イスラエルに与えられるもろもろの繁栄を、ねたみ見るであろう。あなたの家には永久に年老いた者がいなくなるであろう。
Pea te ke mamata ki he fakamamahiʻi ʻo hoku nofoʻanga, neongo ʻae lelei kotoa pē kuo foaki ki ʻIsileli: pea ʻe ʻikai ha tangata ʻe motuʻa ʻi ho fale ʻo taʻengata.
33 しかしあなたの一族のひとりを、わたしの祭壇から断たないであろう。彼は残されてその目を泣きはらし、心を痛めるであろう。またあなたの家に生れ出るものは、みなつるぎに死ぬであろう。
Pea ko e tangata ʻoʻou, ʻaia ʻe ʻikai te u motuhi mei hoku feilaulauʻanga, ʻe hoko ia ke fakakui ho mata, mo fakamamahi ki ho loto: pea ko ia kotoa pē ʻe tupu ʻi ho fale tenau mate ʻi heʻenau kei fatu tangata.
34 あなたのふたりの子ホフニとピネハスの身に起ることが、あなたのためにそのしるしとなるであろう。すなわちそのふたりは共に同じ日に死ぬであろう。
Pea ko e fakaʻilonga eni kiate koe, ʻaia ʻe hoko ki ho ongo foha, ʻa Hofini mo Finiasi; ʻe mate ʻakinaua ʻi he ʻaho pē taha.
35 わたしは自分のために、ひとりの忠実な祭司を起す。その人はわたしの心と思いとに従って行うであろう。わたしはその家を確立しよう。その人はわたしが油そそいだ者の前につねに歩むであろう。
Pea te u fokotuʻu moʻoku ʻae taulaʻeiki angatonu, ʻaia te ne fai ʻo fakatatau mo ia ʻoku ʻi hoku loto mo hoku ʻatamai: pea te u langa moʻona ʻae fale ke maʻu; pea ʻe ʻeveʻeva ia ʻi he ʻao ʻo ia kuo u pani ʻo taʻengata.
36 そしてあなたの家で生き残っている人々はみなきて、彼に一枚の銀と一個のパンを請い求め、「どうぞ、わたしを祭司の職の一つに任じ、一口のパンでも食べることができるようにしてください」と言うであろう』」。
Pea ʻe hoko ʻo pehē, ʻe haʻu kiate ia ʻakinautolu kotoa pē ʻoku toe ʻi ho fale, ʻo punou kiate ia ke maʻu ai ʻae konga siliva, mo e konga mā, pea tenau pehē, ʻOku ou kole kiate koe, tuku kiate au ha potu ngāue fakataulaʻeiki, ke u kai ai ha konga mā.”

< サムエル記Ⅰ 2 >