< レビ記 27 >

1 ヱホバ、モーセに告て言たまはく
Cathut ni Mosi koe, nang ni Isarelnaw koe patuen na dei pouh hane teh,
2 イスラエルの子孫につげてこれに言へ人もし誓願をかけなばなんぢの估價にしたがひてヱホバに献納物をなすべし
Tami ni lawkkam e patetlah BAWIPA koe poe pawiteh, ka poe hane kawi naw, nang ni aphu tâtueng tangcoung e patetlah Cathut e hno lah ao han.
3 なんぢの估價はかくすべしすなはち二十歳より六十歳までは男には其價を聖所のシケルに循ひて五十シケルに估り
Nang ni bangtelamaw aphu na tâtueng han tetpawiteh, tongpa a kum 20 hoi 60 totouh e teh ngun tangka 50 touh lah aphu na tâtueng han.
4 女にはその價を三十シケルに估るべし
Napui teh ngun tangka 30 touh lah aphu na tâtueng han.
5 また五歳より二十歳までは男にはその價を二十シケルに估り女には十シケルに估るべし
Kum panga koehoi kum 20 totouh e tongpa teh ngun tangka 20, napui teh ngun tangka phek hra touh lah aphu na tâtueng han.
6 また一箇月より五歳までは男にはその價を銀五シケルに估り女にはその價を銀三シケルに估るべし
Kum panga a rahim e tongpa teh ngun tangka phek panga, napui teh phek thum touh lah aphu na tâtueng han.
7 また六十歳より上は男にはその價を十五シケルに估り女には十シケルに估るべし
Kumrui taruk lathueng e tongpa teh ngun tangka hlaipanga, napui teh phek hra touh lah aphu na tâtueng han.
8 その人もし貧くして汝の估價に勝ざる時は祭司の前にいたり祭司の估價をうくべきなり祭司はその誓願者の力にしたがひて估價をなすべし
Nang ni aphu na tâtueng e patetlah poe thai hoehpawiteh, vaihma koe a cei vaiteh, vaihma ni lawkkam ka sak e tami ni a poe thai e patetlah aphu a tâtueng pouh awh han.
9 人もしそのヱホバに禮物として献ることを爲すとこるの牲畜の中を取り誓願の物となしてヱホバに献る時は其物は都て聖し
Tami ni Cathut koe saring poe pawiteh, a poe e pueng teh a thoung han.
10 之を更むべからずまた佳を惡に惡を佳に易べからず若し牲畜をもて牲畜に易ることをせば其と其に易たる者ともに聖なるべし
Kahawi thoseh, kahawihoehe thoseh, buet touh hoi buet touh na thung awh mahoeh. Thung han na ngai awh pawiteh, kahni touh hoi roi a thoung han.
11 もし人のヱホバに禮物として献ることを爲ざるとこるの汚たる畜の中ならばその畜を祭司の前に牽いたるべし
Cathut koe poe kawi hoeh e kathounghoehe saring lah awm pawiteh vaihma koe patue vaiteh,
12 祭司はまたその佳惡にしたがひてこれが估價をなすべし即ちその價は祭司の估るところによりて定むべきなり
Ahawi hoi hawihoeh e patetlah vaihma ni aphu a tâtueng han. Vaihma ni a tâtueng e patetlah aphu teh ao han.
13 その人若これを贖はんとせばその估る價にまた之が五分の一を加ふべし
Kapoekung ni ratang hanelah ngai pawiteh, saring phu hoi pung panga touh dawk pung touh bout a poe sin han.
14 また人もしその家をヱホバに聖別ささげたる時は祭司その佳惡にしたがひて之が估價を爲べし即ちその價は祭司の估るところによりて定むべきなり
Tami ni BAWIPA hanlah a im poe pawiteh, im ahawi hoi hawihoeh e vaihma ni a khet vaiteh aphu a tâtueng han. Vaihma ni aphu a tâtueng e patetlah aphu teh ao han.
15 その人もし家を贖はんとせばその估價の金にまた之が五分の一を加ふべし然せば是は自分の有とならん
Im kapoekung ni bout ratang hanlah ngai pawiteh, im phu hoi pung panga touh dawk pung touh bout a poe sin han.
16 人もしその遺業の田野の中をヱホバに献る時は其處に撒るる種の多少にしたがひてこれが估價をなすべし即ち大麥の種一ホメルを五十シケルに算べきなり
Tami ni a lawhmuen hah BAWIPA hanlah poe pawiteh, Cati patue e patetlah aphu teh a tâtueng han. Cati hmuen touh patue e law hah ngun tangka 50 touh lah aphu tâtueng han.
17 もしその田野をヨベルの年より献たる時はその價は汝の估れる所によりて定むべし
Jubili kum kamtawng nah a law hah poe pawiteh aphu teh a tâtueng yit touh a poe han.
18 もし又その田野をヨベルの後に献たる時は祭司そのヨベルの年までに遺れる年の數にしたがひてその金を算へこれに準じてその估價を減すべし
Jubili kum abaw hnukkhu law hah poe pawiteh, hmalae Jubili kum totouh e a ngai rae kumnaw hah vaihma ni a parei vaiteh, a tâtueng e law phu teh a payoun pouh han.
19 その田野を献たる者若これを贖はんとせばその估價の金の五分の一をこれに加ふべし然せば是はその人に歸せん
Law kapoekung ni bout ratang hanlah ngai pawiteh, a law phu hoi pung panga pung touh bout a poe sin han.
20 然ど若その田野を贖ふことをせず又はこれを他の人に賣ことをなさば再び贖ふことを得じ
Ratang thai hoeh lah alouke tami koe yawt pawiteh, bout ratang han lawi naseh.
21 その田野はヨベルにおよびて出きたる時は永く奉納たる田野のごとくヱホバに歸して聖き者となり祭司の產業とならん
Jubili kum akuep toteh, hote law teh BAWIPA e lah ao vaiteh vaihmanaw ni a pang han.
22 若また自己が買たる田野にしてその遺業にあらざる者をヱホバに献たる時は
Tami ni a ran e law hah BAWIPA hanlah poe pawiteh,
23 祭司その人のために估價してヨベルの年までの金を推算べし彼は汝の估れる金高をその日ヱホバにたてまつりて聖物となすべし
Jubili kum totouh hane aphu tâtueng e hah vaihma ni a kum a parei vaiteh, aphu a tâtueng e patetlah hote tami ni hote hnin dawk a poe han. Hote teh BAWIPA e doeh.
24 ヨベルの年にいたればその田野は賣主なるその本來の所有主に歸るべし
Jubili kum a pha toteh, hote law hah ahmaloe ka tawn ni teh kayawtkung koe bout a poe han.
25 汝の估價はみな聖所のシケルにしたがびて爲べし二十ゲラを一シケルとなす
Aphu tâtueng e pueng dawk ngun tangka lahoi na tâtueng han. Ngun tangka phek touh e teh gerah 20 touh hoi a kâvan.
26 但し牲畜の初子はヱホバに歸すべき初子なれば何人もこれを献べからず牛にもあれ羊にもあれ是はヱホバの所屬なり
BAWIPA e lah kaawm e saring camin pueng teh, apinihai ama hanlah lat mahoeh. Bangkongtetpawiteh, camin teh BAWIPA e doeh. Maito, tu hoi hmaecanaw teh BAWIPA e lah doeh ao.
27 若し汚たる畜ならば汝の估價にしたがひこれにその五分の一を加へてその人これを贖ふべし若これを贖ふことをせずば汝の估價にしたがひて之を賣べし
Kathounghoehe saring lah awm pawiteh, aphu tâtueng e patetlah a ratang vaiteh pung panga touh dawk pung touh bout a poe sin han. Ratang ngai hoehpawiteh, aphu tâtueng e patetlah a yo han.
28 但し人がその凡て有る物の中より取て永くヱホバに納めたる奉納物は人にもあれ畜にもあれその遺業の田野にもあれ一切賣べからずまた贖ふべからず奉納物はみなヱホバに至聖物たるなり
Hateiteh, tami thoseh, saring thoseh, mae law thoseh, Cathut koe thoebo laihoi poe e pueng teh, apinihai bout ratang bout yawt nahanh lawi naseh. Thoebo laihoi poe e pueng teh Cathut hanlah kathoungpounge lah ao.
29 また人の中永く奉納られて奉納物となれる者も贖ふべからず必ず殺すべし
Tami patenghai thoebo laihoi na poe pawiteh, bout na ratang mahoeh, na thei han.
30 地の十分の一は地の產物にもあれ樹の果にもあれ皆ヱホバの所屬にしてヱホバに聖きなり
Cakang thoseh, apawhik thoseh, talai dawk hoi ka tâcawt e apawhik pueng hra touh dawk buet touh e teh BAWIPA e hno doeh. BAWIPA hanelah kathounge lah ao.
31 人もしその献る十分の一を贖はんとせば之にまたその五分の一を加ふべし
Hra touh dawk buet touh e hah ratang hanelah na ngai pawiteh, Aphu hoi pung panga touh dawk pung touh bout na poe sin han.
32 牛または羊の十分の一については凡て杖の下を通る者の第十番にあたる者はヱホバに聖き者なるべし
Maito thoseh, tu hoi hmae thoseh, sonron rahim vah kâen e ahranae pueng teh BAWIPA hanelah kathounge lah ao han.
33 その佳惡をたづぬべからずまた之を易べからず若これを易る時は其とその易たる者ともに聖き者となるべしこれを贖ふことを得ず
Ahawi hoi hawihoeh e na khen awh mahoeh. Buet touh hoi buet touh na thung awh mahoeh. Thung han na ngai awh pawiteh, kahni touh hoi rei a thoung han. Bout na ratang mahoeh telah na dei pouh han.
34 是等はヱホバがシナイ山においてイスラエルの子孫のためにモーセに命じたまひし誡命なり
Hete kâpoelawknaw teh Cathut ni Sinai mon dawk Isarelnaw hanlah Mosi koe kâ a poe e naw doeh.

< レビ記 27 >