< コリント人への手紙第一 6 >

1 汝 等のうち互に事あるとき、之を聖徒の前に訴へずして、正しからぬ者の前に訴ふることを敢へてする者あらんや。
yuSmAkamekasya janasyApareNa saha vivAde jAte sa pavitralokai rvicAramakArayan kim adhArmmikalokai rvicArayituM protsahate?
2 汝ら知らぬか、聖徒は世を審くべき者なるを。世もし汝らに審かれんには、汝ら最 小き事を審くに足らぬ者ならんや。
jagato'pi vicAraNaM pavitralokaiH kAriSyata etad yUyaM kiM na jAnItha? ato jagad yadi yuSmAbhi rvicArayitavyaM tarhi kSudratamavicAreSu yUyaM kimasamarthAH?
3 なんぢら知らぬか、我らは御使を審くべき者なるを、ましてこの世の事をや。
dUtA apyasmAbhi rvicArayiSyanta iti kiM na jAnItha? ata aihikaviSayAH kim asmAbhi rna vicArayitavyA bhaveyuH?
4 然るに汝ら審くべき此の世の事のあるとき、教會にて輕しむる所の者を審判の座に坐らしむるか。
aihikaviSayasya vicAre yuSmAbhiH karttavye ye lokAH samitau kSudratamAsta eva niyujyantAM|
5 わが斯く言ふは汝らを辱しめんとてなり。汝 等のうちに兄弟の間のことを審き得る智きもの一人だになく、
ahaM yuSmAn trapayitumicchan vadAmi yRSmanmadhye kimeko'pi manuSyastAdRg buddhimAnnahi yo bhrAtRvivAdavicAraNe samarthaH syAt?
6 兄弟は兄弟を、而も不 信者の前に訴ふるか。
kiJcaiko bhrAtA bhrAtrAnyena kimavizvAsinAM vicArakANAM sAkSAd vivadate? yaSmanmadhye vivAdA vidyanta etadapi yuSmAkaM doSaH|
7 互に相 訴ふるは既に當しく汝らの失態なり。何 故むしろ不義を受けぬか、何 故むしろ欺かれぬか。
yUyaM kuto'nyAyasahanaM kSatisahanaM vA zreyo na manyadhve?
8 然るに汝ら不義をなし、詐欺をなし、兄弟にも之を爲す。
kintu yUyamapi bhrAtRneva pratyanyAyaM kSatiJca kurutha kimetat?
9 汝ら知らぬか、正しからぬ者の神の國を嗣ぐことなきを。自ら欺くな、淫行のもの、偶像を拜むもの、姦淫をなすもの、男娼となるもの、男色を行ふ者、
Izvarasya rAjye'nyAyakAriNAM lokAnAmadhikAro nAstyetad yUyaM kiM na jAnItha? mA vaJcyadhvaM, ye vyabhicAriNo devArccinaH pAradArikAH strIvadAcAriNaH puMmaithunakAriNastaskarA
10 盜するもの、貪欲のもの、酒に醉ふもの、罵るもの、奪ふ者などは、みな神の國を嗣ぐことなきなり。
lobhino madyapA nindakA upadrAviNo vA ta Izvarasya rAjyabhAgino na bhaviSyanti|
11 汝 等のうち曩には斯くのごとき者ありしかど、主イエス・キリストの名により、我らの神の御靈によりて、己を洗ひかつ潔められ、かつ義とせらるることを得たり。
yUyaJcaivaMvidhA lokA Asta kintu prabho ryIzo rnAmnAsmadIzvarasyAtmanA ca yUyaM prakSAlitAH pAvitAH sapuNyIkRtAzca|
12 一切のもの我に可からざるなし、然れど一切のもの益あるにあらず。一切のもの我に可からざるなし、されど我は何 物にも支配せられず、
madarthaM sarvvaM dravyam apratiSiddhaM kintu na sarvvaM hitajanakaM|madarthaM sarvvamapratiSiddhaM tathApyahaM kasyApi dravyasya vazIkRto na bhaviSyAmi|
13 食物は腹のため、腹は食物のためなり。されど神は之をも彼をも亡し給はん。身は淫行をなさん爲にあらず、主の爲なり、主はまた身の爲なり。
udarAya bhakSyANi bhakSyebhyazcodaraM, kintu bhakSyodare IzvareNa nAzayiSyete; aparaM deho na vyabhicArAya kintu prabhave prabhuzca dehAya|
14 神は既に主を甦へらせ給へり、又その能力をもて我等をも甦へらせ給はん。
yazcezvaraH prabhumutthApitavAn sa svazaktyAsmAnapyutthApayiSyati|
15 汝らの身はキリストの肢體なるを知らぬか、然らばキリストの肢體をとりて遊女の肢體となすべきか、決して然すべからず。
yuSmAkaM yAni zarIrANi tAni khrISTasyAGgAnIti kiM yUyaM na jAnItha? ataH khrISTasya yAnyaGgAni tAni mayApahRtya vezyAyA aGgAni kiM kAriSyante? tanna bhavatu|
16 遊女につく者は彼と一つ體となることを知らぬか『二人のもの一體となるべし』と言ひ給へり。
yaH kazcid vezyAyAm Asajyate sa tayA sahaikadeho bhavati kiM yUyametanna jAnItha? yato likhitamAste, yathA, tau dvau janAvekAGgau bhaviSyataH|
17 主につく者は之と一つ靈となるなり。
mAnavA yAnyanyAni kaluSANi kurvvate tAni vapu rna samAvizanti kintu vyabhicAriNA svavigrahasya viruddhaM kalmaSaM kriyate|
18 淫行を避けよ。人のをかす罪はみな身の外にあり、されど淫行をなす者は己が身を犯すなり。
mAnavA yAnyanyAni kaluSANi kurvvate tAni vapu rna samAvizanti kintu vyabhicAriNA svavigrahasya viruddhaM kalmaSaM kriyate|
19 汝らの身は、その内にある神より受けたる聖 靈の宮にして、汝らは己の者にあらざるを知らぬか。
yuSmAkaM yAni vapUMsi tAni yuSmadantaHsthitasyezvarAllabdhasya pavitrasyAtmano mandirANi yUyaJca sveSAM svAmino nAdhve kimetad yuSmAbhi rna jJAyate?
20 汝らは價をもて買はれたる者なり、然らばその身をもて神の榮光を顯せ。
yUyaM mUlyena krItA ato vapurmanobhyAm Izvaro yuSmAbhiH pUjyatAM yata Izvara eva tayoH svAmI|

< コリント人への手紙第一 6 >