< לוּקָס 11 >

ויהי הוא מתפלל במקום אחד ויאמר אליו אחד מתלמידיו אחרי כלותו אדני למדנו להתפלל כאשר למד גם יוחנן את תלמידיו׃ 1
Akatungu kamwi Yesu aliga nasabhwa, oumwi wa abheigisibhwa bhaye namubhwila ati, “Lata Bhugenyi nuchiigishe okusabhwa lwakutyo Yoana eigisishe abheigisibhwa bhaye.”
ויאמר אליהם כי תתפללו אמרו אבינו שבשמים יתקדש שמך תבוא מלכותך יעשה רצונך כמו בשמים כן בארץ׃ 2
Yesu nabhabhwila, Mukabha nimusabhwa, mwaike, “Lata, Lisina lyao likusibhwe. Obhukama bhwa bhuje.
את לחם חקנו תן לנו יום יום׃ 3
Uchiyane ebhilyo bhyeswe ebhya bhuli lunaku.
וסלח לנו את חובתנו כי סלחים גם אנחנו לכל החיב לנו ואל תביאנו לידי נסיון כי אם הצילנו מן הרע׃ 4
Uchisasile obhunyamuke bhweswe, lwakutyo eswe ona echisasila bhona bhanu abhachiyabhila. Waisiga okuchisindika chikaga mumasakwa.”
ויאמר אליהם מי בכם אשר יהיה לו אהב והלך ובא אליו בחצות הלילה ואמר אליו ידידי הלוני שלשת ככרות לחם׃ 5
Yesu nabhabhwila ati, “Niga kwimwe oyo ali no omusani, namujako ingeta, namubhwila, 'musani nuunsakile emikate esatu.
כי אהבי בא אלי מן הדרך ואין לי דבר לשום לפניו׃ 6
Kulwokubha omusani wani akinga olyanu okusoka lugendo, kanye nitanachakumulisha.'
והוא מלפנים יענה ויאמר אל תוגיעני כי כבר נסגרה הדלת וילדי שוכבים עמדי במטה לא אוכל לקום ולתת לך׃ 7
Mbe kaunu ali munyumba namusubhya ati, siga kunyasha, negaye omulyango, anye na abhana bhani chamamile kubhulili. Nitakutula kwimuka nokukuyana emikate.
אני אמר לכם גם כי לא יקום לתת לו על היותו אהבו יקום בעבור עזות פניו ויתן לו ככל צרכו׃ 8
Mbe enibhabhwila ati nolwo akabhula okwimuka akuyane emikate awe omusani waye, kulwokubha ousinyilisha okumukononela utananswalo, kemuka nakuyana ebhibhala bhyafu ebhye emikate okwinganya na kutyo wamusabhilwe.
וגם אני אמר לכם שאלו וינתן לכם דרשו ותמצאו דפקו ויפתח לכם׃ 9
Mbe anyone enibhabhwila ati, “Musabhwe, omuja okubhona, mulonde omuja okubhona, mukonone kumulyango omuja okwigulilwa.
כי כל השאל יקבל והדרש ימצא ולדפק יפתח׃ 10
Kulwokubha bhuli munu unu kasabhwa kayanwa, na unu kalonda kabhona, na unu kakonona, abhamwigulila omulyango.
ומי בכם האב אשר ישאל ממנו בנו לחם ונתן לו אבן ואם דג היתן לו נחש תחת הדג׃ 11
Ali omwibhusi wa kutiki agati yemwe, unu omwana waye kasabhwa inswi ko omwene namuyana namuyana injoka?
או כי ישאלנו ביצה היתן לו עקרב׃ 12
Amo nasabhwa liuli ko omwene namuyana inge?
הן אתם הרעים ידעים לתת מתנות טבות לבניכם אף כי האב מן השמים יתן את רוח הקדש לשאלים מאתו׃ 13
Kulwejo kalabha emwe munyamukile no omumenya okuyana abhana bhemwe ebhiyanwa bhekisi, mbe Esomwana wemwe wa mulwire atabhakila okubha kasosha Mwoyo Mweru kubhanu abhamusabhwa?”
ויהי היום ויגרש שד והוא אלם ויהי אחרי צאת השד וידבר האלם ויתמהו העם׃ 14
Namala Yesu nagonya lisambwa linu lyaliga litakuloma kumunu, lyejile lyamusokako omunu oyo nabhona obhutulo bhwo okuloma. Abhanu ni bhalugula muno.
ויש אשר אמרו בבעל זבוב שר השדים הוא מגרש את השדים׃ 15
Nawe abhanu bhandi nibhaika ati unu kabhilimya amasambwa kwa Belejebhuli, likulu lya amasambwa.
ויש אשר נסוהו וישאלו ממנו אות מן השמים׃ 16
Abhandi nibhamulegeja nibhenda abholeshe echimenyegesho okuoka mulwire.
והוא ידע את מחשבותם ויאמר אליהם כל ממלכה הנחלקה על עצמה תחרב ובית יפל על בית׃ 17
Nawe Yesu namenya ameganilisho gebhwe nabhabhwila ati, “Obhukama bhunu obhwitaganyisha obhwene obhunyalambuka na inyumba inu eitagana eigwa.
וגם השטן אם נחלק על עצמו איככה תכון ממלכתו כי אמרתם שבבעל זבוב מגרש אני את השדים׃ 18
Labha Shetani akabha wokutagana tagana, obhukama bhwaye obhwimelegulu kutiki? Kulwokubha omwaika ati enibhilimya amasambwa kulwa Belejebhuli.
ואם אני מגרש את השדים בבעל זבוב בניכם במי הם מגרשים אתם על כן המה יהיו שפטיכם׃ 19
Labha enigasoshako kulwa Belejebhuli, abhejanyu abhagabhilimya kwa njila ya kutiki? Kulwa injuno eyo, abhaja okubhalamula.
ואם באצבע אלהים מגרש אני את השדים הנה הגיעה אליכם מלכות האלהים׃ 20
Nawe labha enibhilimya amasambwa kwa amanaga ga Nyamuanga, mbe obhukama bhwa Nyamuanga bhwabhakingileko.
בהיות הגבור שמר את חצרו והוא מזין והיה רכושו שלום׃ 21
Omunu wamanaga ali nechigwato akalinda inyumba yaye, ebhinu bhaye ebhibha bhikobhele.
ואם יבוא עליו חזק ממנו ותקפו ישא ממנו את נשקו אשר בטח בו ואת מלקחו יחלק׃ 22
Nawe akengililwa no omunu wa amanaga amukilile, owamanaga kamusakula ebhigwato bhaye, namala nagega ebhinu bhaye bhona.
כל אשר איננו אתי הוא לנגדי ואשר איננו מאסף אתי הוא מפזר׃ 23
Mbe unu ataliamwi nanye oyo chitasikene, na unu atakusolosha amwi anye kanyalambula.
הרוח הטמאה אחרי צאתה מן האדם תשוטט במקמות ציה לבקש לה מנוחה ולא תמצא אז תאמר אשובה נא אל ביתי אשר יצאתי משם׃ 24
Lisambwa libhibhi likasoka kumunu, eligenda okulonda ao gatali manji koleleki lifung'ame. Likabhulwanowokuja, elyaika ati, 'Enisubha eyo nasokele.
ובבואה תמצא אתו מטאטא ומהדר׃ 25
Likasubha, nilisanga inyumba ikukumbilwe na okondele.
ואחר תלך ולקחה שבע רוחות אחרות רעות ממנה ובאו ושכנו שם והיתה אחרית האדם ההוא רעה מראשיתו׃ 26
Kulwejo eligenda okulonda amasambwa agandi musanju amabhibhi muno okukila elyene niligaleta gaje okwikala omwo. Mbe akekaliye ko omunu oyo akabha kabhibhi muno kukila kutyo aliga ali kubhwambilo.”
ויהי כדברו את הדברים האלה ואשה אחת מן העם נשאה את קולה ותאמר אליו אשרי הבטן אשר נשאתך והשדים אשר ינקת׃ 27
Mbe nijibha kutya aliga achaika emisango ejo, omugasi umwi asosishe obhulaka bhulela agati ya liijo naika ati, “Inda inu yakwibhuye na amabhele ganu wanenele gana libando.”
והוא אמר ואף כי אשרי השמעים והשמרים את דבר האלהים׃ 28
Nawe omwene nasubhya ati, “Bhanu bhali na amabhando ni bhanu abhongwa nonokugwata omusango gwa Nyamuanga.”
ויקבצו עם רב ויחל לדבר הדור הזה דור רע הוא אות הוא מבקש ואות לא ינתן לו בלתי אם אות יונה הנביא׃ 29
Lyejile liijo lya abhanu lyekofyanya nokwiyongesha, Yesu namba okwaika ati, “Olwibhulo lunu nilunyamuke. Olulonda echimenyegesho, na chitalio echimenyegesho chinu bhaliyabhwa lindi tali chilya echa Yona.
כי כאשר היה יונה לאנשי נינוה לאות כן יהיה גם בן האדם לדור הזה׃ 30
Kunsonga lwakutyo Yona abhee chimenyegesho kubha Ninawi, nikwo no Omwana wa Adamu alibha chimenyegesho ku lwibhulo lunu.
מלכת תימן תקום במשפט עם אנשי הדור הזה והרשיעה אותם כי באה מקצות הארץ לשמע את חכמת שלמה והנה יש פה גדול משלמה׃ 31
Olunaku lwa indamu Omugole wa mumalimbe alimelegulu no olwibhulo lunu nalulamula (nalutemela echina), kulwokubha omwene asokele kubhutelo bhwe echalo koleleki aje ategeleshe ombhwengeso bhwa Selemani, kanu alio unu akuliye Selemani.
אנשי נינוה יקומו במשפט עם הדור הזה והרשיעהו כי הם שבו בקריאת יונה והנה יש פה גדול מיונה׃ 32
Abhanu bha Ninawi bhalimelegulu ingulu kulunaku olwa indamu nibhalwaika kubhibhi olwibhulo lunu! Kulwokubha Abhaninawi bhatee ebhibhi bhejile bhongwa omusango gwa Yona, mbe lola, anu alio unu akuliye Yona.
אין מדליק נר אשר ישימהו בסתר או תחת האיפה כי אם על המנורה למען יראו באי הבית את אורו׃ 33
Atalio omunu wonawona unu kasha itala naitula emwalo muchisute amo emwalo ye echikapo, tali kasha naitula ingulu ye echinu koleleki bhuli munu unu kengila alole obhwelu. Eliso lyao ni tala yo mubhili gwao.
נר הגוף הוא העין לכן בהיות עינך תמימה גם כל גופך יאור ובהיותה רעה וחשך גם גופך׃ 34
Eliso lyao likabha lilikisi omubhili gao ogubha guli mu bwelu. Nawe eliso lyao likabha linyamukile mbe omubhili gwao ogubha guli muchisute.
על כן השמר לך פן יחשך האור אשר בקרבך׃ 35
Kulwejo mwikenge koleleki obhwelu bhunu bhuli Munda yemwe bhutajamo echisute.
והנה אם גופך כלו אור ואין בו כל דבר חשך אז יאור כלו והיה כהאיר לך הנר בברק נגהו׃ 36
Kulwejo, labha omubhili gwao gwona guli mubhwelu, na litalio ebhala linu lili muchisute, mbe omubhili gwao ogubha gwingene na itala inu eyaka no okusosha obhwelu kwemwe
ויהי בדברו ויבקש ממנו פרוש אחד לאכל אתו לחם ויבא הביתה ויסב׃ 37
Ejile amala okwaika, Omufarisayo namukumilila alye ebhilyo ika ewaye, Yesu nengila munyumba neyanja age.
ויתמה הפרוש בראתו אשר לא נטל ידיו בראשונה לפני הסעודה׃ 38
Mbe Abhafarisayo nibhalugula okuloa nalya ebhilyo bhya kegolo atesabhile
ויאמר אליו האדון כעת אתם הפרושים מטהרים את הכום והקערה מחוץ והפנימי אשר בכם הוא מלא גזל ורשע׃ 39
Nawe Lata Bugenyi nabhabhwila ati, “Emwe Abhafarisayo omwosha anja ye ebhikombe na amabhakuli, nawe munda yemwe mwijuye omululu no obhunyamuke.
הכסילים הלא עשה החיצון גם עשה את הפנימי׃ 40
Emwe bhanu mutali na bhumenyi, Unu yangile anja atayangile na munda?
אבל תנו לצדקה את אשר בם והנה הכל טהור לכם׃ 41
Muyane abhataka ganu gali munda, amagambo gona nigabha makonde kwemwe.
אך אוי לכם הפרושים כי תעשרו את המנתא ואת הפיגם ואת כל הירק ותעברו את המשפט ואת אהבת אלהים והיה לכם לעשות את אלה ולא להניח גם את אלה׃ 42
Nawe Jilibhabhona emwe Abhafarisayo, kulwokubha omusosha imwi kwi kumi eyo mubhabhayi no omuchicha na bhuli luganda lwe emikubhi ja mumugunda. Nawe musigile emisango jo obhulengelesi no okwenda Nyamuanga, Nijakisi muno okukola ago obhulengelesi no okwenda Nyamuanga, no obhutasiga okukola agandi ago gona.
אוי לכם הפרושים כי תאהבו את מושב הראש בבתי הכנסיות ואת שאלות שלומכם בשוקים׃ 43
Ejibhabhona Abhafarisayo, kulwokubha omwenda okwiyanja kubhitebhe bhya imbele mumasinagogi nokulamila jinkesha eje chibhalo mumagulilo.
אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי אתם כקברים הנסתרים ובני האדם מתהלכים עליהם ולא ידעו׃ 44
Ejibhabhona, kulwokubha omususana ne ebhitulo bhinu bhitali na chibhalikisho bhinu abhanu abhatajako ingulu obhutamenya.”
ויען אחד מבעלי התורה ויאמר אליו רבי בדבריך אלה תחרף גם אתנו׃ 45
Omwiigisha umwi we ebhilagilo bhye Echiyaudi namusubhya no okumubhwila ati, “Mwiigisha, echo owaika echichinyola eswe ona.”
ויאמר אוי גם לכם בעלי התורה כי עמסים אתם על בני האדם משאות כבדים מסבל ואתם בעצמכם אינכם נגעים במשאות גם באחת מאצבעותיכם׃ 46
Yesu naika ati, “Ejibhabhona, abheigisha bhe ebhilagilo! Kulwokubha omubhatwika emijigo misito jinu bhatakutula kwitika, nawe emwe silisili mutajikunyako emijigo ejo nolwo ku chimwi che ebhyala bhyemwe.
אוי לכם כי בונים אתם את קברות הנביאים ואבותיכם הרגו אותם׃ 47
Ejibhabhona, kulwokubha omumbaka nokutulako ebhijukisho ku bhitulo bhya abhalagi bhanu bhetilwe nabha jaji bhemwe.
וכן אתם מעידים ורוצים במעשי אבותיכם כי המה הרגו אותם ואתם בונים את קבריהם׃ 48
Kulwejo emwe ona omwikilishanya ne emilimu jinu jakolelwe na bhajaji bhemwe, kulwokubha nichimali bhetile abhalagi bhanu omumbakila ebhijukisho kubhitulo bhyebhwe.
בעבור זאת גם אמרה חכמת האלהים אשלח אליהם נביאים ושליחים ומהם יהרגו וירדפו׃ 49
Kulwa injuno eyo ona, obhwengeso bhwa Nyamuanga obhwaika ati, 'Enibhatumila abhalagi na jintumwa ona bhalibhanyasha no okwitako abhandi.
למען ידרש מן הדור הזה דם כל הנביאים אשר נשפך למן הוסד הארץ׃ 50
Olwibhulo lunu lulibhusibhwa ingulu ya abhalagi bhanu bhetilwe okwambila kubhwambilo bhwe echalo,
מדם הבל עד דם זכריהו אשר נהרג בין המזבח ולבית הן אמר אני לכם דרוש ידרש מן הדור הזה׃ 51
okusokelela kumanyinga ga Abeli okukinga ku manyinga ga Zakaria, unu etilwe agati na agati ya amajabhau na kubhweru. Yee, Enibhabhwila emwe, olwibhulo lunu lulibhusibhwa ingulu yejo jona.
אוי לכם בעלי התורה כי הסירתם את מפתח הדעת אתם לא באתם ואת הבאים מנעתם׃ 52
Jilibhabhona emwe abheigisha bhe ebhilagilo bhya Abhayaudi, kulwokubha mugegele jinfungulujo ja kubhwenge; emwe abhene mutakwingila, na muganyishe bhanu bhaliga nibhengila.”
ויהי כדברו להם את אלה ויחלו הסופרים והפרושים לשטם אותו מאד ולהקשות לו בדברים רבים׃ 53
Yesu ejile amala okusoka ao, Abhandiki na Abhafarisayo bhamulemele nibhayakana nage ingulu ye emisango myafu.
ויארבו לו ויבקשו לצודד דבר מפיהו למען ימצאו עליו שטנה׃ 54
Nibhalegeja okumugwatisha na amagambo gaye.

< לוּקָס 11 >