< לוּקָס 22 >

בהתקרב חג הפסח חיפשו ראשי הכוהנים והסופרים דרך להיפטר מישוע בלי לעורר מהומות בעם – דבר שפחדו ממנו מאוד. 1
Lino pobwe lyachinkwa chitakwe bumena chakali chaamba kusika, litegwa Pasika.
2
BaPayizi bapati alimwi abalembi bakalikuyaandula mbubanga balabika Jesu kulufu, nkaambo bakalikuyoowa bantu.
אז נכנס השטן ביהודה איש קריות, שהיה אחד משנים־עשר תלמידי ישוע. 3
Lino Satani wakanjila muli Judasi Isikkaliyoti, ooyo wakali umwi wabalikkumi ababili.
יהודה הלך אל ראשי הכוהנים ואל מפקדי משמר בית־המקדש כדי להתייעץ איתם כיצד להסגיר את ישוע לידיהם. 4
Judasi wakayinka kubapayizi bapatki akubapati babasilumamba waakubaambila mbanga ulapeda Jesu kulimbabo.
ראשי הכוהנים ומפקדי משמר בית־המקדש שמחו מאוד על העזרה שהציע להם יהודה, והבטיחו לו כסף. 5
Bakabotelwa alimwi bazuminana kuti bamupe mali.
מאותה עת חיפש יהודה הזדמנות להסגיר את ישוע לידיהם, כשלא יהיה בחברת אנשים רבים. 6
Wakazumina alimwi wakayaandula mweenya wakubapa kule abantu.
בהגיע חג הפסח, ביום שבו מקריבים זבח, 7
Nibwakasika buzuba bwachinkwa chitakwe bumena, aawo nikwakeelede kupayigwa kabelele kakwiindilila.
שלח ישוע את פטרוס ויוחנן להכין את הסדר. 8
Jesu wakatuma Pita a Joni kaamba kuti, “Mweende mukatubambile chakulya cha Pasika kuchitila kuti tzolye.”
”היכן אתה רוצה שנכין את הסעודה?“שאלו את ישוע. 9
Bakabuzya kulinguwe bati, “Nkookuli nkoyanda kuti tukachite mabambe aaya?”
”בכניסה לירושלים תפגשו אדם נושא כד מים“, השיב ישוע.”לכו אחריו, היכנסו אל הבית שאליו יכנס 10
Wakabasandula kuti, “Amulange naa mwanjila mumuunzi, mulaswaana mwaalumi utukkide nongo yamanzi. Mukamutobele mung'anda eeyo njatakanjile.
ואמרו לבעל הבית:’רבנו ביקש שתראה לנו את חדר האורחים אשר הכנת לו ולתלמידיו בשביל הסדר‘. 11
Amukatedi kuli muna ng'anda, “Muyiisi wati kulinduwe, ilikuli ng'anda yakulida, oomo munditalide Pasika abasikwiiya bangu?”
הוא יוביל אתכם אל הקומה השנייה ויראה לכם חדר גדול שהכין למעננו. שם תכינו את הסעודה.“ 12
Uyokutondezya n'anda mpati yakulala yakujulu iili aazyoonse. Kachite mabambe ooko.”
פטרוס ויוחנן הלכו העירה; הכול התרחש בדיוק כפי שאמר ישוע, והם הכינו את הסדר. 13
Aboobo bakiinka, alimwi bakujana zyoonse mbuli mbakali waamba kulimbabo. Mpawo bakabamba kulya kwa Pasika.
מאוחר יותר הגיעו ישוע ושאר התלמידים, וכשהגיעה השעה התיישבו כולם סביב השולחן. 14
Eelyo chiindi nichakasika, wakakkala aansi abasikwiiya.
”נכספתי לאכול עמכם את סעודת הפסח לפני שאתייסר“, פתח ישוע ואמר: 15
Mpawo wakati kulimbabo, “Ndalikuyandisya kapati kulya Pasika andinywe nkesinapenzegwa,
”אני אומר לכם ששוב לא אוכל את סעודת הפסח, עד אשר תתקיים במלוא משמעותה במלכות האלוהים.“ 16
Nkaambo ndati kulindinywe, nsikoyoolya lubo kusikila zyazuzikizigwa mubwaami bwa Leza.”
לאחר מכן לקח ישוע כוס יין, ברך ואמר:”קחו את היין ושתו ממנו כולכם. 17
Mpawo Jesu wakabweza nkomeki, alimwi eelyo nakapa kulumba, wakati, “Mubweze eechi, alimwi mukachaabane aakati kanu.
”דעו לכם ששוב לא אשתה יין עד אשר תבוא מלכות האלוהים.“ 18
Nkaambo ndati kulindinywe, nsikoyoonywa muchelo wa musaansa lubo kusikila bwaami bwa Leza bwasika.”
לאחר מכן הוא לקח כיכר לחם (מצה), הודה לאלוהים עליו, פרס את הלחם לפרוסות, נתן לתלמידיו ואמר:”זהו גופי הניתן בעדכם. עשו זאת לזיכרוני.“ 19
Mpawo wakabweza chinkwa, alimwi eelyo nakapa kulumba, wakachikwamuna, alimwi wakabapa, kati, “Ooyu mubili wangu, ooyo wapegwa akaambo kanu. Mukachite eechi mukuyeya ndime.”
בתום הסעודה הגיש להם ישוע עוד כוס יין ואמר:”כוס זאת מסמלת את הברית החדשה בין אלוהים לביניכם – ברית שנחתמה בדמי. 20
Wakabweza nkomeki munzila yeeelene musule lya chilalilo, kalikuti, “Eeyi nkomeki nchizuminano changu chipya mu gazi lyangu, lyatilwa akaambo kanu.
אולם ליד השולחן יושב האיש שיסגיר אותי. 21
Pesi muswiilile. Ooyo undiwuzya uli andime antafula.
בן־האדם הולך למות כפי שנגזר עליו, אולם אני אומר לכם: אוי לו לאיש שיסגיר אותו!“ 22
Nkaambo Mwana mulombe wa Muntu nchobeni uliinka mbuli mbuzyakabambwa. Pesi mawe kuliwoyo muntu uyonduuzya!”
התלמידים החלו לשאול זה את זה מי מהם עלול לעשות מעשה נורא שכזה. 23
Bakatalika kuzuwisyania chabochabo kuti ngwani unga uyookonzya kuchita eechi.
בין התלמידים התעורר ויכוח: מי מהם החשוב ביותר. 24
Mpawo kwakaba kukazyania aakati kabo aatala akuti nguuli wabo wakalikubwezwa kali mupati.
אמר להם ישוע:”בעולמנו רודים המלכים והשליטים בנתיניהם, ובכל זאת אלה נחשבים לדורשים בטוב נתיניהם. 25
Wakati kulimbabo, “Baami ba bamaasi mbasimalelo aatala ambabo, alimwi aabo bali aabweendelezi aatala ambabo babonwa mbuli baabo bachita bubotu kubantu babo.
אולם אצלכם המצב שונה; מי שמרבה לשרת אתכם הוא יהיה הגדול מביניכם, והמנהיג יהיה משרת. 26
Pesi tazyeelede kuba boobu pe andinywe. Anikuti, muleke ooyo mupati aakati kanu abe mbuli muniini, alimwi muleke ooyo uli alugwasyo abe mbuli ooyo ubeleka.
ומי נחשב גדול, מי שיושב בשולחן או מי שמשרת את מי שבשולחן? כמובן שהיושב בשולחן. ואילו אני ביניכם כמשרת. 27
Nkaambo ngwani mupati, ooyo uukkala antafula, na ooyo ubeleka? Nikubaboobo ndili aakati kanu mbuli woyo uubeleka.
”מאחר ששמרתם לי אמונים על־אף הצרות והקשיים, 28
Pesi ndinywe nimwakiinkilila kunembo andime mumasukukusyo aangu.
ומאחר שאבי הנחיל לי מלכות, הריני מעניק לכם בזאת את הזכות 29
Ndapa kulindinywe bwaami, mbuli Taata wangu mbakapa bwaami kulindime,
לאכול ולשתות על שולחני במלכותי, ולשבת על כסאות לשפוט את שנים־עשר שבטי ישראל.“ 30
kuti mukonzye kulya akunywa aantafula lyangu mubwaami bwangu, alimwi uyookkala azyuuno kolikubeteka mikowa iilikkumi ayibili ya Izilayeli.
”שמעון, שמעון, “המשיך האדון,”השטן דורש את כולכם, לסנן אתכם כמו חיטה. 31
Sayimoni, Sayimoni, chenjela, Satani wakukumbila, kuti amwi walikukonzya kukupupulula mbuli witi.
אבל התפללתי בעדך שלא תאבד את אמונתך. לאחר שתחזור בתשובה חזק את אחיך.“ 32
Pesi ndakukombela, kuti lusyomo lwako lutakachilwi. Niwabweda msule lubo, simwa bakulana bako.”
”אדוני, “קרא שמעון פטרוס,”אני מוכן ללכת איתך לבית־הסוהר ואף למות איתך!“ 33
Pita wakati kulinguwe, “Mwaami, ndililibambilide kwiinka ayebo koonse kuntolongo alimwi a kulufu.”
אולם ישוע ענה:”פטרוס, אני אומר לך שעוד היום, לפני קריאת התרנגול, תתכחש לי שלוש פעמים ותאמר שאינך מכיר אותי כלל. 34
Jesu wakamusandula, “Ndakwaambila, Pita, mukuku takoyookokolika buzuba obuno, iwebo kotanandikaka tutatu kuti tondizi pe.”
”כאשר שלחתי אתכם לבשר את הבשורה בלי כסף, בלי תרמיל ובלי נעליים האם חסרתם משהו?“המשיך ישוע.”לא חסר לנו דבר“, השיבו. 35
Mpawo Jesu wakati kulimbabo, “Eelyo nindakamutuma aanze kamutakwe chikkwama chemali, chikkwama chazyoonse, na nsangu, mwakakubula chintu na?” Bakasandula, “Takwe pe.”
”אבל עכשיו, “אמר להם ישוע,”למי שיש כסף ותרמיל שייקח אותם איתו; ולמי שאין חרב – שימכור את מעילו ויקנה אחת. 36
Mpawo wakti kulimbabo, “Pesi lino, ooyo uli echikkwama, mumuleke achibweze, alimwi lubo chikkwama chazyoonse. Ooyo utakwe panga weelede kuzya chikobela chakwe alimwi awule limwi.
כי הגיע המועד שתתקיים הנבואה הכתובה עלי:’הוא נימנה בין פושעים‘. כן, כל מה שכתבו עלי הנביאים יתקיים במלואו.“ 37
Nkaambo ndati kulindinywe, eezyo zilembedwe aatala andime zyeelede kuzuzikizigwa, 'Wakabalwa aantomwe abatakwe mulawu.'
”אדון, “קראו התלמידים,”יש לנו כאן שתי חרבות.“”אלה מספיקות לכם“, השיב ישוע. 38
Mpawo bakati, “Mwaami, langa! Ngaya mapanga obile.”wakati kulimba, kwakkwana.”
לאחר מכן יצא ישוע מהעיר והלך אל הר הזיתים, כמנהגו מדי יום, והתלמידים הלכו בעקבותיו. 39
Jesu wakiinka, mbuli mbakalikukkala kachita chiindi chiingi, ku Chilundu cha Olivi, alimwi basikwiiya bakamutobela.
בהגיעו אל המקום אמר ישוע לתלמידיו:”התפללו שלא תבואו לידי ניסיון.“ 40
Eelyo nibakasika, wakati kulimbabo, “Mukombe kuti mutanjili mumasukusyo.”
ישוע התרחק מתלמידיו מרחק־מה, כרע על ברכיו והתפלל: 41
Wakazwa aakati kabo afwifwi aasikila bbwe lyakuwala amaboko, alimwi wakafugama aansi alimwi wakakomba,
”אבי, אם יש ברצונך, אנא, הרחק ממני את כוס הייסורים. אולם אני רוצה שייעשה רצונך ולא רצוני!“ 42
kati, “Taata, na kamuyanda, mugwisye nkomeki eeyi kuzwa kulindime. Nikubaboobo pe pe lwangu luyando, pesi lwanu ngalukachitwe.”
לאחר מכן נגלה אליו מלאך מן השמים וחיזק אותו. 43
Mpawo mungelo kuzwa kujulu wakaboneka kulinguwe, kalikumusimya.
בגלל סבלו הרב הוא התפלל בדבקות רבה, וזיעתו נפלה על הארץ כטיפות דם גדולות. 44
Kali mukulila kupati, wakakombesya loko chanchobeni, alimwi nkasaalo yakwe yakaba mbuli malosi mapati agazi kayilikulokela anyika.
כאשר סיים ישוע את תפילתו וחזר אל תלמידיו, מצא אותם ישנים מרוב צער ועייפות. 45
Eelyo nakazwa kukukomba kwakwe, wakaya kui basikwiiya bakwe alimwi wakabajana kabalikoona akaambo kabuusu bwakwe
”מדוע אתם ישנים?“שאל ישוע.”קומו והתפללו שלא תבואו לידי ניסיון.“ 46
alimwi wakababuzya, “Nkaambonzi nimulikoona? Mubuke mukombe, kuti mutakanjili mumasukuusyo.”
בעודו מדבר התקרב אליו קהל גדול של אנשים ובראשם צעד יהודה, שהיה אחד מתלמידיו. יהודה קרב אל ישוע כדי לנשקו, 47
Aawo nakachilikwaambula, bona, inkamu yakaboneka, aantomwe a Judasi, umwi wa bali kkumi ababili, kali kubazulwida. Wakaza afwifwi a Jesu kuzomumyonta,
אולם ישוע אמר לו:”יהודה, האם בנשיקה אתה עומד להסגיר את בן־האדם?“ 48
pesi Jesu wakati kulinguwe, “Judasi ulikuuzya Mwana mulombe wa Muntu alumyonto?”
כשראו התלמידים את העומד להתרחש שאלו את ישוע:”אדון, אתה רוצה שנכה אותם בחרבות שלנו?“ 49
Eelyo bakazyungulukide Jesu nibakabona zyakali kuchitikana, bakati, “Mwaami, tuume na apanga?”
ואחד מהם קיצץ את אוזנו הימנית של עבד הכוהן הגדול. 50
Mpawo umwi wabo wakawuma mulanda wa mupayizi mupati, alimwi wakakwapula kutwi kwakwe kwachilisyo.
ישוע עצר בעדם ואמר:”הניחו להם לעשות את שלהם.“לאחר מכן נגע באוזנו של העבד וריפא אותה. 51
Jesu wakati, “Eezyo zyakkwana!” Wakaguma kutwi kwakwe, alimwi wakamuponia.
ישוע פנה אל ראשי הכוהנים, מפקדי משמר בית־המקדש והזקנים שבאו לאסרו:”מדוע אתם באים אלי בחרבות ובמקלות, האם אני גנב או שודד? 52
Jesu wakati kuli silutwe wa bapayizi ba muchikombelo, alimwi akubapati bakamubukila, “Muza mbuli kumubbi, kamuli amapanga a nkoli?
מדוע לא אסרתם אותי בבית־המקדש? הרי הייתי שם כל יום. אבל זוהי שעתכם, ושעת שלטון החושך.“ 53
Eelyo nindakali aandinywe mazuba oonse muchikombele, takwe nimwakabika maboko aanu alindime. Pesi eeli ndihola lyanu, alimwi bweendelezi bwamumudima.”
הם אסרו את ישוע והובילוהו אל בית הכוהן הגדול. פטרוס הלך אחריהם במרחק־מה, 54
Kabamukwensa, bakamubweza alimwi bamutola kun'anda yamupayizi mupati. Pesi Pita wakalikutobela kulekule.
אולם הצטרף אליהם כשהדליקו מדורה בחצר והתיישבו סביבה. 55
Musule lyakudukula mulilo aakati kabbetekelo alimwi kabali bakkala aansi aantomwe, Pita wakakkala aakatai kabo.
משרתת אחת הבחינה בפטרוס לאור המדורה. היא נעצה בו מבט וקראה:”האיש הזה היה עם ישוע!“ 56
Umwi mulanda mwanakazi wakamubona aawo nakakkende mumumuni wamulilo alimwi wakalanga kulinguwe chakumudunamina alimwi wakati, “Ooyu mwaalumi alakwe wakali aanguwe.”
פטרוס הכחיש בתוקף את דבריה:”אישה, איני מכיר אותו כלל!“ 57
Pesi Pita wakakaka, kati, “Mwanakazi, nsimwizi pe.”
כעבור זמן קצר הבחין מישהו אחר בפטרוס.”אתה ודאי אחד מהם!“אמר.”מה פתאום, “הכחיש פטרוס,”אינני אחד מהם!“ 58
Musule lyakayindi kaniini loko umwi wakamubona, alimwi wakati, “Nduwe umwi wabo.” Pesi Pita wakati, “Mwaalumi, tensi ndime.”
כעבור שעה בערך העיר אדם נוסף:”אין לי ספק שהאיש הזה היה עם ישוע, כי שניהם מהגליל.“ 59
Nikwakiinda hola lyomwe uumbi mwaalumi wakasisimpizya alimwi wakati, “Nchobeni mwaalumi ooyu alakwe wakali aanguwe, nkaambo ngwaku Galili.”
פטרוס הכחיש שוב:”בן־אדם, איני יודע על מה אתה מדבר!“לפני שסיים פטרוס את דבריו נשמעה קריאת התרנגול. 60
Pesi Pita wakati, “Mwaalumi, nsizi pe eecho ncholikwaamba.” Chakufwambaana, nakachilikwaambula, mukuku wakakokolika.
באותו רגע פנה ישוע והביט בעיניו של פטרוס. אז נזכר פטרוס בדברי האדון:”לפני קריאת התרנגול תתכחש לי שלוש פעמים.“ 61
Wakachebuka, Mwaami wakalanga Pita, alimwi Pita wakayeya ijwi lya Mwaami, eelyo nakati kulinguwe, “Mukuku katanaakokolika sunu uyondikaka tutatu.”
הוא יצא מהחצר ומירר בבכי. 62
Pita wakiinka aanze alimwi wakakulila kapati.
החיילים שהופקדו על שמירת ישוע לעגו לו, הכו אותו והתעללו בו. 63
Mpawo baalumi bakalindide Jesu bakamuseka alimwi bakamuuma.
הם קשרו את עיניו, הכו אותו באגרופים וקראו בלעג:”נביא שכמוך, נחש מי הכה אותך?“ 64
Bakabika chivumbyo aatala lyakwe alimwi bakamubuzya, kabati, “Sinsima! Ngwani ooyo wakuuma?”
הם המשיכו לקלל ולהעליב אותו. 65
Bakaambula zimwi zyiingi zintu aatala a Jesu, kabalikumutuka.
למחרת בבוקר הובא ישוע לפני חברי הסנהדרין, ראשי הכוהנים, הסופרים וזקני העם. 66
Chakufwambaana mbuli mbulyakali zuba, bapati babantu bakaswaanana aantomwe, bapayizi bapati alimwi abalembi. Bakamutola mu Nkuta
”האם אתה באמת המשיח?“שאלו אותו. אך ישוע השיב:”אם אגיד לכם, לא תאמינו לי, 67
alimwi bakati, “Na koli Kkilisito, twaambile.” Pesi wakati kulimbabo, “Na ndamwaambila, tamukoyoondisyoma pe,
ואם אשאל אתכם שאלות לא תשיבו לי. 68
alimwi na ndamubuzya, tamukoyoosandula pe.
אולם עוד מעט בן־האדם ישב לימין גבורת האלוהים.“ 69
Pesi kuzwa lino kaziya kunembo, Mwana mulombe wa Muntu unoyokkede kuchilisyo chamanguzu aa Leza.”
”אם כך, בן־אלוהים אתה?“”אתם אמרתם שאני הוא“השיב ישוע. 70
Boonse bakati, “Nkokwaamba kuti uli Mwana mulombe wa Leza?” Jesu wakati kulimbabo, “Mwaamba kuti ndime.”
”איננו זקוקים לעדויות נוספות!“הם קראו.”במו אוזנינו שמענו אותו אומר דברים אלה!“ 71
Bakati, “Nkaambonzi nituchiyanda mukamboni? Nkaambo lwesu tobweni twalimvwida kuzwa kumulomo wakwe.”

< לוּקָס 22 >