< Lik 16 >

1 Alò, Li t ap osi di a disip yo: “Te gen yon sèten mesye rich ki te gen yon jeran. Konsa, yon rapò te vin rive ke li t apgaspiye byen li yo.
फिरी यीशुए अपने चेलन अक होरि मिसाल दित्ती कि, “केन्ची अमीरेरो अक मुन्शी थियो, लोकेईं तैसेरी शकैइत तैसेरे मालिके सेइं लाई कि, ए तेरो माल बरबाद केरने लोरोए।
2 Li te rele li, e te di li: ‘Kisa ke m tande sou ou la a? Bay yon kontwòl sou jerans ou, paske ou pa kab jeran ankò.’
मालिके तै कुजाव ते ज़ोवं, ‘एन कुने ज़ैन अवं तेरे बारे मां शुन्ने लोरोईं? सारो हिसाब-किताबे मां अज़ेरां बाद तू मेरो मुन्शी नईं रालो।’
3 “Jeran an te di a pwòp tèt li: ‘Kisa m ta fè, paske mèt mwen ap retire jerans lan nan men mwen? Mwen pa gen ase fòs pou m fouye, e mwen wont mande lacharite.
मुन्शे अपने दिले मां सोचू मेरो मालिक मेरे कम्मे करां मीं कढने लोरोए, मीं मज़दूरी भी न केरोए ते शर्मारेमारे भीख भी न मैग्गोए।
4 Mwen konnen kisa mwen va fè, pou lè yo retire m nan jerans lan, pou moun yo kab resevwa m lakay pa yo a.’
‘अवं ज़ानताईं कि, मीं कुन केरनूए इट्ठां कढनेरे बाद मीं लोक खुशी सेइं अपने घरे मां कबूल केरतन।’
5 “Konsa, li te rele chak moun ki te dwe mèt li a. Li te kòmanse di a premye a: ‘Konbyen ou dwe mèt mwen an?’
बस्सा तैनी अपने मालिकेरो अक कर्ज़दार तोपते, पेइले एक्की पुच़्छ़ू तीं कां मेरे मालिकेरे केत्रे रुपेइयेन?
6 “Li te di: ‘San mezi lwil’. E li te di li: ‘Pran nòt ou e chita byen vit pou ekri senkant.’
तैनी जुवाब दित्तो, ज़ैतूनेरे तेलेरे 100 पींपां केरि कीमते, तैनी ज़ोवं इना रां तेरां काकलां, ते बिश्तां 50 पींपे बना।
7 “Answit, li te di a yon lòt: ‘Epi konbyen ou dwe? “Li te reponn: ‘San mezi ble.’ E li te di li: ‘Pran nòt ou pou ekri katreven.’
फिरी तैनी मुन्शे होरि सेइं ज़ोवं, ‘तीं कां केत्रो कर्ज़ोए?’ तैनी ज़ोवं, ‘गेहुं केरि 100 बोरी,’ तैनी ज़ोवं, ‘यां काकलां ते बिश्तां 80 लिखी।’
8 “Konsa, mèt la te fè konpliman a jeran enjis la, paske li te aji avèk yon koken sajès. Paske fis a laj sila yo pi koken nan relasyon a moun parèy yo pasefis a limyè yo. (aiōn g165)
मालिके तैस बेईमान मुन्शेरी तारीफ़ की, एल्हेरेलेइ कि तैनी बेड़ि च़लैकी सेइं कम कियेरू थियूं। किजोकि इस दुनियारे लोक अपने लोकन सेइं सौदो केरनो परमेशरेरे लोकन करां बड़े हुशारी सेइं केरतन। (aiōn g165)
9 “Mwen di nou: “Fè zanmi pou tèt nou pa mwayen arichès enjis yo; pou lè l echwe, yo kapab resevwa nou nan kay ki etènèl yo. (aiōnios g166)
अवं तुसन सेइं ज़ोताईं कि दौलत खर्च़ केरतां इस दुनियारे लोकन दोस्त बनाथ, तुसन मरनेरां बाद हमेशारू घर मैलनूए। (aiōnios g166)
10 “Sila a ki fidèl nan yon ti bagay piti, ap fidèl osi nan bagay ki gran. E sila ki enjis nan ti bagay piti, ap enjis osi nan bagay ki gran.
ज़ै थोड़े ज़ेरे मां इमानदेरी सेइं रहते ते हछे मां भी ईमानदार रहते। ज़ै थोड़े करां थोड़े मां भी बेइमाने तै हछ्छे मां भी बेइमाने।
11 “Donk, si nou pa fidèl nan sèvisrichès enjis yo, kilès ki va konfye nou vrè richès yo.
बस्सा अगर तुस बेइमानेरे धन दौलती मां ईमानदार न भोए, त अपनि सच़्च़ी दौलत ज़ै स्वर्गे मां आए, कौन तुश्शे हवाले केरेलो?
12 Epi si nou pa fidèl nan sèvis ak sa ki pou yon lòt, kilès ki va bannou sa ki pou nou?
अगर तुसेईं होरि केरे माले मां ईमानदार न भोए, त ज़ै तुश्शो अपनो माले कौन तुसन देलो?
13 “Okenn sèvitè pa kapab sèvi de mèt; paske swa l ap rayi youn, e renmen lòt la, oswa l ap kenbe a youn e meprize lòt la. Nou pa kapab sèvi Bondye, ak richès yo.”
कोई नौकर दूई मालिकां केरि सेवा एक्की वक्ते मां न केरि सके। न त एक्की सेइं दुश्मनी केरेलो ते होरि सेइं प्यार केरेलो, या एक्केरो बेनतां रालो त होरि न सुखालो। तुस परमेशरेरी ते दौलतरी, दुइयां केरि सेवा न केरि सकतथ।”
14 Alò, Farizyen yo ki te renmen lajan anpil t ap koute tout bagay sa yo, e yo t ap moke L.
तैखन फरीसी लोक ज़ैना दौलतरे लालच़ी थिये, एन गल्लां शुन्तां यीशुएरी हासी बनाने लगे।
15 Li te di yo: “Nou menm se sila yo ki jistifye pwòp tèt nou nan zye lèzòm, menBondye konnen kè nou. Paske sila ki gen gwo valè pami lèzòm yo, yo abominab nan zye Bondye.
यीशु तैन जो ज़ोवं, “तुस तैना आथ ज़ैना लोकन मां अपनो आप बड़ो धर्मी हिरातन। पन परमेशर तुश्शे दिलेरी हालत ज़ानते किजोकि ज़ै चीज़ लोकां केरे लेइ बड़ी बड्डीए ते तै परमेशरेरी नज़री मां भिट्टी आए।”
16 “Lalwa avèk pwofèt yo te pwoklame jiska Jean. Depi lè sa a bòn nouvèl a wayòm Bondye a preche, e tout moun ap fòse antre ladann.
“मूसेरे कानून ते नेबी केरि गल्लां यूहन्ना बपतिस्मो देनेबाले तगर रेइ, ते फिरी परमेशरेरे राज़्ज़ेरी खुशखबरी शुनाने लगे ते हर कोई तैस मां दाखल भोनेरी बड़ी कोशिश केरने लगोरेन।
17 Men li pi fasil pou syèl la avèk tè a vin disparèt pase pou yon sèl mak oubyen lèt Lalwa ta anile.
पन धरती अम्बर टेली गालू पन परमेशरेरे कानूने मरां अक बिंदी भी न मिटेली।
18 “Nenpòt moun ki divòse ak madanm li pou marye avèk yon lòt fè adiltè; e sila a ki marye a youn ki divòse ak yon mari, fè adiltè.
ज़ै कोई अपनि कुआन्श शैरतां होरि सेइं ड्ला बनाते तै तैस सेइं बदमाशी केरते ते ज़ै शैरोरी कुआन्शी सेइं ड्ला बनाते तै भी बदमाशी केरते।”
19 “Alò, te gen yon sèten mesye rich ki te toujou abiye an mov ak lèn fen, e ki t ap viv nan gran richès chak jou.
“अक मैन्हु बड़ो अमीर थियो, ते तै बैंगनी लिगड़ां लातो थियो, ते बड़ां माघो लिगड़ां लातो थियो। ते रोज़ एश अशरती मां मसत रातो थियो।
20 “Alò, yon sèten mesye pòv ki te rele Lazare tekouche devan pòtay li, kouvri nèt avèk maleng.
अक बड़ो गरीब मैन्हु ज़ेसेरू नवं लाज़र थियूं, तैसेरे दारे कां एन्तां रखोरो थियो, तैसेरी सारी जान खेराड़ेइं सेइं भेरतां थी।
21 Li te byen anvi resevwa sèl ti mòso ki t ap tonbe soti sou tab mesye rich la. Anplis menm chen te konn vin pou niche maleng li yo.
तै चातो थियो, कि अमीर मैनेरे टुकेइं सेइं अपनू पेट भेरि, पन तैड़ी कुतरां एइतां थियां ते तैना तैसरां खेरड़ां भी च़टतां थियां।
22 “Epi li rive ke nonm malere a te mouri, e li te vin pote pa zanj yo pou rive nan senAbraham nan. Konsa, mesye rich la te mouri tou, e li te antere.
फिरी एरू भोवं कि तै गरीब लाज़र मेरि जेव स्वर्गदूतेईं तै छ़ुइतां अब्राहमे कां पुज़व, ते अमीर मैन्हु भी मेरि जेव ते तै दैब्बी छ़ड्डो।
23 Nanplas sejou mò yo, li te nan toumant. Li te leve zye li, e te wè Abraham byen lwen, ak Lazare nan sen li. (Hadēs g86)
ज़ैखन तैनी पातालेरे दुखे मां अपनि एछ़्छ़ी घैड़ी? त दूरेरां तैनी अब्राहम ते तैस कां नेड़े लाज़र लाव। (Hadēs g86)
24 Li te kriye fò, e te di: ‘Papa Abraham, fè m gras, voye Lazare pou li kapab mete dwèt li nan dlo pou rafrechi lang mwen! Paske mwen nan doulè ekstrèm nan flanm sa a.
तै चिन्डां मैरतां ज़ोने लगो, ‘ए बाजी अब्राहम मीं पुड़ दया केर, एस लाज़रे भेज़ ते ए अपनि अंग्लोई पैनी सेइं सेलतां मेरे ज़िभी पुड़ लाए, किजोकि अवं अग्गी मां तड़फने लोरोईं।’
25 “Men Abraham te di: ‘Pitit, sonje ke pandan lavi ou, ou te resevwa bon bagay yo. E menm jan an, Lazare te resevwa move bagay yo. Men koulye a, l ap konsole isit la, e ou menm nan gran doulè.
पन अब्राहमे ज़ोवं, ‘मट्ठां याद केर तीं त अपनि जवेंनी मां सब रोड़ी चीज़ां मैल्ली ते इस लाज़रे सिर्फ बुरी चीज़ां मैल्ली, पन ए हुन्ना इड़ी आरामे मांए ते तू तकलीफी मां आस।
26 Anplis de sa, antre nou avèk ou menm, gen yon gran vid byen etabli pou anpeche sila isit yo ki vle travèse kote ou a, e ke pèsòn pa kapab travèse soti la a pou rive kote nou menm nan.’
ते एन गल्लां केरे अलावा इश्शे ते तुश्शे मझ़ाटे अक बड्डी खाईए, ताके ज़ै कोई पार गानू चाए न गेइ सखे ते ज़ै वार एजनू चाए न एज्जी सखे।’
27 “Pou sa li te di: ‘Alò, mwen sipliye ou Papa, pou ou voye li lakay papa m—
तैनी मैने ज़ोवं, ए बाजी अब्राहम, अवं ज़ोवले हथ केरतां ज़ोताईं कि, तू लाज़रे दुनियाई मां मेरे बाजी केरे घरे भेज़।
28 Pwiske mwen gen senk frè—pou li kapab avèti yo, pou ke yo menm tou pa vini nan plas toumant sa a.’
तैड़ी मेरे पंच़ ढ्ला आन ते तै तैन हदायत दे कि, एरू न भोए ते तैना भी इस अग्गी मां एजन।
29 “Men Abraham te di: ‘Yo gen Moïse avèk pwofèt yo. Kite yo tande yo.’
पन अब्राहमे तैस ज़ोवं, ‘तैन केरि हदायतरे लेइ तैन कां मूसेरो कानूने ते नेबी केरि किताबां त आन तैना तैन शुनन् ते मनन्।’
30 “Men li te di: ‘Non. Papa Abraham, men si yon moun ta sòti nan mò a, ale kote yo, yo va repanti!’
तैनी मैने ज़ोवं, ‘नईं ए बाजी अब्राहम अगर कोई मुड़दन मरां ज़ींतो भोइतां गाए त तैना ज़रूर पापन करां मन फिराले।’
31 “Men li te di yo: ‘Si yo pa koute Moïse avèk pwofèt yo, nonpli, yo p ap kwè menm si yon moun leve soti nan lanmò.
पन अब्राहम तैस सेइं ज़ोवं, ‘अगर तैना मूसेरी ते नेबी केरि न शुनी ते अगर कोई मुड़दन मरां ज़ींतो भोइतां गाए त तैना तैसेरू भी याकीन न केरेले।’”

< Lik 16 >